Ja milujem lineárne hry. Prejdem hru a hrám ďalšiu. Nemám rád vatu, zdĺhavé presuny, repetetívne misie a príbeh typu, stratil sa mi syn, choď ho nájsť a potom ťa niekam pošlem. Také moje topky pre ktoré je linerita typická sú Heawenly Sword, Bionic Comando, Enslaved, Dark void, Buletstorm, Ninja Gaiden, Remember me. Škoda ze tento zaner vymiera.

Ja radsej open, ale aj dobry sp hocikedy.

ide o dizajn, linearne hry mozu byt rovnako super ako tie otvorene, v hrach ako max payne som nikdy nemal pocit ze mi chyba otvorenost, samozrejme ak vedia spravit dost dobry open world tak smelo, napr far cry 3, gta, v niektorych hrach je podla mna open world nutnost, myslim hry ako need for speed, jeden z dovodov preco pohorel nfs the run

Pri tomto clanku sa mi vynárajú spomienky na úplné klasiky.
Prehistoric,prince of persia,jazz jackbert,dyna blaster,dangerous dave,duke nukem,doom,wolfenstein,comandos,
Neverhoood...strasna nostalgia na mna vyskočila

naposledy som hral MP ked bol vikend beta SW zadarmo a predtym ani neviem, mozno steep ale to je predsa cosi ine.. chcem tym povedat ze som hrac zamerany na SP a mam rad hry openworld, aj linearne, v poslednej dobe sa mi paci mix kde mam jasny ciel ale mozem si pobehat okolie a najst nejaky artefakt, ako napriklad uncharted, alebo dishonored.

Vdaka Bohu za Sony a Nintendo - ti jedini sa skutocne snazia prostrednictvom first party studii zaner lienarnych hier udrzat pri zivote.

Úplne súhlasím s Barlogom.
Dokonca aj tu sa dá vidieť, ako často je lineárna hra zhadzovaná len za to, že je lineárna. Aj keby bola neviem ako dobrá, tak proste nemá open-world či mega levely, tak je to zlé. A teraz nehovorím o tých tuneloch, kde sa nedá ani odbočiť vľavo.
Ale zdá sa, že sa to začína meniť a viacerým už začína byť z open-worldov nevoľno, keď ich pchajú všade, aj tam, kde sa to nehodí, a vyzerajú všetky skoro rovnako.
Radšej vezmem čosi ako Bioshock Infinite, než ďalší mega otvorený svet, kde je nuda.
Ale samozrejme, všetko závisí od hry samotnej a ako sa s tým či hentým popasuje, lebo mnohé by nezachránil ani menší/väčší svet.

v dnesnej dobe je kazda hra co neponuka open world oznacovana ako linearna,ja osobne si radcej zahram kvalitnu adventutu co ponuka dobru hratelnost a pribeh ako open world hru ktora ma svet aj celkovi napln hry ctr c + ctrl v...najviac som to pocitil v mgs 5 tpp nudny a velky open world kde bolo len par opakujucivh sa side ops misii silene spraveny open world doslova

Pestrosť je dôležitá. Môžeme byť radi za to že sa ešte stále rodia kvalitné hry takmer v každom žánri. Čo sa týka linearnych SP tak tento žáner je ideálnou pôdou ako narvať do hry naozaj silný príbeh a vybičovať za pomerne krátku hernú dobu emócie na maximum. Za mňa bol velmi solídnym príkladom tento rok Hellblade.

Podľa mňa sa zídu obi dve. Niekedy je taká "lineárna" hra dobrá.

bolo tam malo loot boxov, tak to stopli 😂

Je super, že existuje mnoho typov hier, no zameriavať sa čisto len na jeden typ je ochudobnenie celého žánru. Ja považujem niektoré hry za umenie, čo tým myslím? Ide o hry kde je príbeh tak silný, že počas toho ako to hráte žijete v tom svete. Postavy sú tu vykreslené plasticky a živo, a to tak že až zabudnete že ide o hru. Taká hra vás dokáže oklamať a na chvíľu uveríte že to nie sú pixely ale skutočné bytosti. Takéto hry považujem dokonca za najdokonalejší typ umenia, lebo nie ste len divák ako v prípade filmu, nesledujete scénu len z blízka ako v divadle, nepozeráte sa len na nepohyblivé obrazy ako v galérii, ani na sochy, ale vy ten príbeh tvoríte a hráte v ňom rolu. Myslím si, že mnoho lineárnych alebo by som povedal polo-lineárnych hier má k tomuto typu hier blízko a ja práve tieto hry hrávam najradšej. Rád som hrával aj pvp hry ale z toho som akosi vyrástol, teraz ma skôr baví vypnúť a ponoriť sa do sveta , ktorý v skutočnosti nikdy nebudem môcť zažiť.

Pravda, toto je to, čo u mňa boduje najviac. MP je fajn, ale 90% času nemám náladu súťažiť. Hra môže mať nevýrazné mechaniky, ale ak má príbeh spravený dobre, tak si ju zapamätám. Možno sa ale dostaví efekt, že nemám chuť si ju zahrať druhý krát. Napríklad Bioshock Infinite. Nádherný príbeh čo ma chytil a držal v napätí až do konca. Herné mechaniky boli fakt len základné, ale dobre spravené a bavili. Ale zahrať to druhý krát? Nemám na to chuť, je tam len jedna varianta deja s pevne daným tvrdým WTF koncom, ktorý nemám chuť zažívať znovu. Zaklínač 3 je iný, je tam niekoľko variant deja hlavného aj vedľajších príbehov a hoci vytiahnutý hlavný príbeh je na kosť ohlodaný a v istom zmysle nič nové, jeho podanie hráčovi je excelentné a až na konci hľadí do prázdna a premýšľa "veď ono to vlastne v podstate až tak prevratné nie je, ale s chuťou by som sa do toho pustil znovu".

Problemom vacsiny openworld hier je ten, ze sa superi v kvantite/velkosti a nie v kvalite (naplni). Osobne vidim strasnu snahu x vydavatelov skopirovat Witchera 3, ale zabudaju pritom na uveritelne a napadite (alebo aspon nerecyklovane) sidequesty. Cim som starsi tym viac ma potesi cisto SP vec, ktora ma pointu, pribeh, gule a dovoli mi sa v jej svete zmysluplne pohybovat, vid. Prey, Dishonored seria, pripadne aj Deus Ex. O skvostoch typu Hellblade ani nehovorim:)

Moj názor je taký, hra by mala predstavovať príbeh či ideu čo znamená len jedno, príbeh je pre každú hru doležitý, mne je jedno či je to koridor či openworld alebo kombinácia oboch. Ak to má príbeh ktorý ma núti pokračovať v hraní tak je hra na správnom mieste a bude baviť každého kto má rád ten a ten žáner. Bohužial veľa hier tento základ postráda a chýba im chytľavý príbeh a viac sa zameriava hra na niečo iné, nepodstatné alebo v najhoršom prípade na MP zložku hry a SP berú len jako kozmetický doplnok.

Ja som stale nazoru ze hra by mala byt hlavne silna v SP a MP by mal byt len silny bonus
To co ti ponukne dobre spravena SP story, ti nikde nemoze ponuknut MP hra.
A samozrejme naopak
Cize by mali byt aj SP aj MP silnou castou kazdej hry

Striktne linearne hry, ktore stavaju na uplny koridor ma nebavia vobec. V hrach mam rad aspon urcitu mieru volnosti, nemusi to byt hned openworld. Dobry priklad je Dishonored.

ako sa to vezme, nie kazda hra to potrebuje. Napr. Order, ta hra isla len dopredu a ja som sa skvele zabavil. Hned by som bral dvojku
Niektore hry sa snazia byt film do ktoreho mozes zasiahnut akciou, nie pribehou.
Je super ked ma hra 35 koncov, ale popravde to je vacsine ludom suma fuk, pretoze drviva vacsina uvidi jeden koniec, pripadne dva

Ale ved ja ti to vobec neberiem, pisal som co bavi mna a nie co ma bavit kazdeho. Nieco ako Order 1886 by som nehral nikdy, proste take hry ma vobec nebavia.

mna napriklad Order bavil ale je pravda ze by si zasluzila viac otvorenosti.