Dopisy z Černobylu

Zlyhanie ľudského faktora a následná katastrofa, ktorá navždy poznačila ráz tejto planéty. Asi tak by sa dala v stručnosti charakterizovať nehoda atómovej elektrárne v Černobyle, ktorá nielenže odštartovala polemiku okolo bezpečnosti jadrovej energie, ale stala sa aj predlohou viacerých umeleckých smerov, počnúc knižným a filmovým a končiac tým herným. A práve posledný menovaný nám dnes prináša skazu tamojšej katastrofy priamo pod nos a to prostredníctvom apokalyptickej akcie S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl, ktorá sa po rokoch vývoja konečne dostáva na pulty obchodov.

Musím uznať, že akokoľvek pôsobil Stalker zaujímavo, nikdy som ho nebral vážne a skôr som si prial jeho neúspech, pretože to, čo jeho vývojári predvádzali, zaváňalo nefalšovaným daikatanovstvom. O to väčšmi ma ale zarazili prvé momenty v hre, silne evokujúce spomienky na film, resp. knižnú predlohu. Ošarpané a značne deprimujúce priestory akéhosi bunkru mi ihneď dali na známosť, že o pestré farbičky, uhladených fešákov či nablýskané zbrane v tejto hre rozhodne nepôjde. Snahou každého stalkera je totižto prežiť. Prežiť v nehostinnom a bohom zabudnutom prostredí okolia elektrárne, ktoré má so slovom život toľko spoločné, ako Rus s abstinenciou.

Mojou prvou úlohou sa stalo vyhľadanie spriatelených stalkerov v priľahlej usadlosti. Žiaden problém, hovorím si. Akonáhle som ale vytrčil päty z bunkru, sánka mi padla riadne hlboko. Prirodzene vyzerajúca krajina, zahalená do akéhosi pochmúrneho oparu ma totižto svojou atmosférou natoľko paralyzovala, že som si plnenie misií nechal na neskôr a radšej som sa vydal na potulky prírodou, s cieľom pokochať sa tamojšími scenériami a možno aj objaviť nejakú tu povestnú anomáliu.

Netrvalo dlho a hneď som aj jednu takú objavil. Akonáhle som sa k nej priblížil, bolo mi jasné, o ktorú to pascu sa jedná. Gravitačná anomália, popisovaná v Pikniku u cesty totižto nemohla vyzerať lepšie. Samozrejme, že vstúpiť do nej som sa neodvážil, ale už aj takouto drobnosťou si ma Stalker pomaly (kúsok po kúsku) získaval. Niekoľko minút následnej chôdze po kedysi kvalitnom kuse cestnej komunikácie ma potom priviedlo do drobnej dediny, len náznakom odrážajúcej to, čo kedysi znamenala. Po vstupe do nej ma zachvátil nefalšovaný strach z neznáma. Opustenosť, beznádej, smrť...

To všetko ma napadlo pri pohľade na smutne postávajúce domčeky, ktorých doba životnosti vypršala v deň, kedy jeden nezodpovedný zamestnanec nedbal na bezpečnostné predpisy. Nasávanie tej hororovej atmosféry ale prerušil náhly príchod znepriatelených stalkerov, ktorý, keďže som nebol ozbrojený, urobili z môjho výhľadu do budúcnosti len ozvenu dávnych časov. Aj tak mi ale prvé momenty so Stalkerom pripravili vskutku neopísateľné zážitky a tak, ako som túto hru spočiatku nenávidel, tak ju začínam teraz zbožňovať.

Ukrutne silná atmosféra tohto titulu mi skrátka vyrazila dych. Syntéza klasických znakov viacerých žánrov (otvorený svet, inventár, žijúce NPC) spolu s precízne navrhnutou faunou a flórou prostredia vás totálne vtiahne do deja, že zabudnete aj na najzákladnejšie ľudské potreby. Okrem toho si ale navrch pridajte aj výborné audio-vizuálne spracovanie a dostanete titul, na ktorý sa oplatilo čakať. Je síce pravda, že nejaký ten bug autorom predsa len unikol, ale ako celok pôsobí Stalker neskutočne kohéznym dojmom, vďaka čomu by nemal uniknúť pozornosti žiadnemu z vás. Viac už ale v pripravovanej recenzii. 

Prvé recenzie sa už objavili na internete, GameSpot hodnotil 8.5, Eurogamer 8/10, IGN 8,2. Všetko slušné hodnotenia, kde hre vytkli jedine kopu chýb a nevýrazný príbeh.