Ako sa živiť písaním o hrách

Dostávať hry zadarmo, hrať ich celý deň a mať za to zaplatené, cestovať po svete, fotiť sa s booth babes a ísť na pivo s herným polobohom. Existuje kniha, ktorá vám otvorí oči a ukáže, že to nie je celkom pravda a za snom sa skrýva poriadna drina.

Keby ste sa opýtali sto ľudí, dostali by ste sto odpovedí na otázku, ako sa dostať do herného priemyslu? Keď sa ma niekto spýta, čo robím, vždy ma to zaskočí. Keby mal čas, čo obvykle nemá ani on, ani ja, odporučím mu knihu Critical Path od Dana Amricha. Obyčajne však zo mňa vypadne: hrám sa celý deň a mám za to zaplatené. Ak niekoho chcem poriadne vytočiť, tak ešte pridám: tie hry dostávam zadarmo.

Dan Amrich je jeden z veteránov – novinárov, ktorý mal možno rovnako ako vy, dilemu, ako a kde začať. Písal sa rok 1993, keď začal publikovať prvé články, ale dovtedy a ani vtedy to nebolo také ružové. Legendy a mýty, ktoré sa šíria o recenzentoch, editoroch a redaktoroch často nepomáhajú, ale deformujú skutočný obraz.

Amrich poslal raz do nemenovanej redakcie svoje portfólio vo fľaši od Mountain Dew s cieľom zaujať. Poradilo sa. Mimoriadne kreatívny spôsob skončil v koši a šancu písať pre konkrétne médium prepásol.

Kniha Critical Path je plná dlhoročných skúseností a snaží sa aj na nie veselých príhodách a chybách previesť čitateľa hierarchiou redakcie, ako funguje, popisom práce jej členov, výrobou vlastného portfólia, radí, koho osloviť (a v akej periodicite to opätovne skúšať), aká je práca v kolektíve a dostáva sa až na samotný koniec kariéry, kedy doporučuje vhodné alternatívy k písaniu alebo editovaniu.

Celý tento proces sa vzťahuje výhradne na obrovské vydavateľské domy (aké u nás neexistujú), kde sa môžete uchádzať o prax bez nároku na honorár (stáž). Amrich vystríha pred prehnanými ambíciami, honením ega alebo nedisciplinovanosťou, ktoré prekladá odstrašujúcimi príkladmi. Critical Path je príležitosťou nazrieť do zákulisia, čo vlastne robia novinári, ako to robia a prečo robia to, čo robia.

Zjednodušene povedané je návodom, ako sa živiť hraním. Suché fakty obchádza míľovými krokmi, nenájdete tu ani praktické cvičenia či typické učebnicové poučky, tie nahrádza často až rodičovskými radami, ktoré si aj tak nezoberiete k srdcu. Ako sa správať, ako komunikovať, v akej podobe posielať svoje portfólio (faxu sa vyhnúť a použiť elektronický formát, najlepšie PDF) zaváňajú vatovou výplňou a je v nich cítiť Amrichovu prvotinu PS2 For Dummies.

Druhá polovica Critical Path sleduje už prácu redaktora a procesy každodenného života v redakcii, pričom zachádza do zbytočných maličkostí ako vytváranie obrázkov. V dobe, kedy sa dotyčný už zamestná, sú mu práve rady o tom, ako by mali byť screeny dodávané a v akých počtoch, ukradnuté. Riady sa už pravidlami zamestávateľa. Táto časť nech je nabitá akokoľvek informáciami, je pre súčasných autorov nanajvýš úsmevná, čím nechcem povedať, že nie je úplne nepoužiteľná.

Amrich sa nevyhýba ani kontroverzným témam, ktoré sa zúrivo preberajú v diskusných fórach. Aj keď nepoužíva skutočné mená alebo konkrétne tituly, historky o hodnotení, úprave textov editorom, podplácaní a chybách začínajúcich autorov vychádzajú z reality.

Critical Path je kniha pre tých, ktorí by to chceli skúsiť, ale nikde nenašli spoľahlivý návod alebo správnu motiváciu. Nenaučí písať, komunikovať a už vonkoncom nie vystupovať a negarantuje, že po prečítaní zrazu pochopíte, ako to funguje v IGN, GameSpote alebo u nás doma, v Sectore.

Keď raz budete čítať recenziu na očakávanú novinku, možno si predstavíte, že redaktor musel oželieť naplánovaný víkend so svojou drahou, pretože hra prišla vo štvrtok, v pondelok je uzávierka a v utorok sa dvíha embargo.

Critical Path nie je zaujímavým čítaním len pre nezainteresovaných, rovnako ju odporúčam aj profesionálom. Nie so všetkým sa dá súhlasiť, ale drvivá väčšina platí do bodky a je dobré si raz za čas prečítať, že to čo robíte, funguje rovnako aj inde.

V hernom biznise sa pohybujem deväť rokov. Tak dlho ma živia hry. Z Critical Path hovorí životná skúsenosť a je založená na pravde. Takto to skutočne funguje. Amrichovi patrí vďaka, že to dal zrozumiteľne a jasne na papier a možno až príliš polopatisticky vysvetlil v 178-stranovom diskusnom príspevku, že aj hranie hier je legitímne zamestnanie a dá sa ním živiť.

Critical Path sa predáva v tlačenej aj elektronickej verzii.