God of War: Chains of Olympus

Otcovia God of War odvrátili tváre od svojho akčného dieťaťa. Prerástlo im cez hlavu. Už za čias originálu evolvovalo do rozmerov, kedy sa ťažoba jeho mena zniekoľkonásobila. Tlak hernej komunity a hrozba Olympu vzpierajúceho sa krutej myšlienke neodvrátiteľného osudu, oscilujú až za samotnou hranou a tak povediac formujú kariéru každého, kto sa podieľa na vývoji tohto diela. Vyliezajú vnútorní démoni a začína s nimi neľútostný súboj. Dvojica Barlog – Jaffe na produkčno-scenáristických stoličkách dáva posledné krvavé zbohom sérii, pri zrode ktorej stáli. Otcovia God of War sú späť!

A práve táto dvojica zabezpečila, že God of War Chains of Olympus vyzerá tak, ako vyzerá a hrá sa tak, ako sa hrá. Vývojársky tím Ready at Dawn, pre ktorý je takisto táto hra poslednou zo série, dokázal nemožné – skrotil mýty, legendy a monumentálnu stavbu tamojšieho sveta pohľadom do ďalekohľadu z opačnej strany. Vlastný výklad gréckej mytológie sa tak stal väzňom malého zariadenia, pričom obeta bola minimálna. Prenosná verzia zdieľa so svojimi veľkými kolegami všetko, čo ich robí epickými a veľkými a čo ich robí všeobecne najlepšími akciami na platforme PlayStation.

Vzdanie holdu

Vernosť odkazu značky God of War sa dokonale odráža aj na prenášaní zloby priamo na hráča. Či už je to silnou sugesciou cez Kratov nahnevaný hlas, bičovanie vašej mysle neuskutočniteľným plánom alebo prvoplánovou brutalitou a surovosťou, efekt je stále ten istý. Je to, ako keď vám priškripnú rozmnožovacie ústrojenstvo tam dolu do zveráka, dlho sa vám smejú a potom dané osoby skôr než sa dajú na útek, vás oslobodia. Verte tomu, že ich dohoníte a škaredo im ublížite. A tak kruto končí aj škodoradostno-deštrukčný tanec spojený s degustáciou obyvateľov mesta Attica jednou prerastenou jaštericou – gigantickým baziliškom.

Provokačné promenádovanie sa po hradbách, zametanie chvostom, frajerské chŕlenie ohňa je vzdaním holdu pravdepodobne najlepšiemu bossovi vo videohrách – hydre z God of War a najbombastickejšiemu otvoreniu akejkoľvek hry. Úvodná úroveň neslúži na nič iné, len na vybudovanie vzťahu medzi hrdinom a hráčom a ich vzájomného prepojenia záujmov do jediného cieľa – zabiť jaštera a čokoľvek, čo sa vám postaví do cesty tým najbrutálnejším spôsobom. Perzský kráľ útočiaci na mesto Attica je preto malou rozcvičkou a predjedlom k oveľa chutnejším sústam.

Zanedbateľná úloha Olympu vygraduje do ohnivého neba, spadnutej hviezdy a objavovaní vlastného (ľudského) ja za beštiou uväznenou v najväčšom sparťanskom bojovníkovi. Kratos je od God of War vykresľovaný ako stroj na zabíjanie, ktorý splní čokoľvek, čo uvidí na očiach bohov. Naivný to áno, avšak nie hlúpy, aby nevidel, že sa s ním zaobchádza ako s posledným otrokom. Keďže Chains of Olympus je prequelom a mapuje históriu tejto postavy ešte predtým, než zabil Boha vojny a vyhlásil vojnu celému Olympu, autori sa zamerali na to jediné, čo v jeho duši možno považovať za ľudské. Odkrývajú na malý okamih jeho krehkú Achylovu pätu, no nie na dlho. Zver v jeho tele potrebuje krv a nemôže vychladnúť, ani sa upokojiť.

Rovnaké, ale predsa odlišné

Nikto o kvalitách God of War: Chains of Olympus nepochyboval, obavy mal však každý iné. Ovládacia schéma a rýchly súbojový systém vyžadoval operatívny zákrok na zariadení, ktorému chýba druhý analog. Bez kotúľov do strán by utrpela nielen dynamika, ale na vyšších obtiažnostiach by sa z hry stala nehrateľná rúbanica. Ready at Dawn sa k problému postavili lišiacky a predné shifty využili vo svojej kombinatorike. Slúžia nielen na aktivovanie ničivých komb a kúziel, ale po simultánnom zatlačení je možné analogom absolvovať gymnastiku v podobe kotúľov.

Vo výsledku je ovládacia schéma rýchla, reaguje okamžite a zachováva si feeling z predchodcov. Aj preto budú hráči oboznámení so svetom God of War ako doma a kombá, otočky, piruety, priťahovanie nepriateľov reťazami, využívanie ich slabín, finiše, budú poznať naspamäť a aktivovať ich budú takmer automaticky. Chains of Olympus si adaptoval vylepšovanie zbraní a získaných kúziel z predchodcov. Teda zbieraním červených orbov zo zabitých nepriateľov a z truhlíc a ich investovaním do upgradov získavate nové kombá a ich silnejšie varianty.

Najpoužívanejšou zbraňou sú charakteristické čepele na reťaziach vrastených do Kratových zápästí (Blades of Chaos), ktoré dopĺňa rukavica – Gauntlet of Zeus. Prakticky celý arzenál zbraní a kúziel tvorí jednu veľkú paralelu s predchodcami. Autori si nemohli dovoliť použiť rovnaké, pretože príbeh sa odohráva niekoľko rokov vôbec pred prvým dielom. Novou, ale veľmi príbuznou sadou sa vyhli nutnosti komplikovaných dejových zvratov a dodatočnému vysvetľovaniu pôvodu zbraní. Takto v hre rukavica supluje kladivo a obojručák, štít zase zlaté rúno, Diove blesky nahradilo podobné kúzlo Light of Dawn atď.

Do rúk hráčov sa tak dostáva veľmi podobný arzenál, na ktorí boli zvyknutí. Tí, ktorí nemali možnosť hrať hry zo série God of War predtým, zase neprídu o božskú výbavu a jej ničivý efekt. V radoch nepriateľov je badať podobný krok. Kyklopovia, minotauri, radoví vojaci, medúzy, dávajú malý priestor novým jednotkám, ktoré sa začnú ku koncu nepríjemne opakovať. To platí hlavne o legionároch, rôznych štvornohých kreatúrach (zjavná inšpirácia Kerberom), ktoré sa pravidelne objavujú v arénach v hojnom počte. Podobne ako v predchodcov, aj v Chains of Olympus sa striedajú malé uzatvorené arény s veľkoplošnými bojmi s bossmi a neustále vás držia v napätí.

Kratos vládne všetkým

Chains of Olympus má akčnejšiu náturu, jednoduché logické puzzly sú utlačené do úzadia konštantným prísunom nepriateľov, ku ktorým občas vedie skákacia pasáž alebo drobná vychytávka dizajnérskeho charakteru. Po celú dobu hrania nenarazíte ani na jednu neprekonateľnú prekážku, čelíte paľbe skvelo navrhnutých monumentálnych úrovní, výdatných súbojov, monštruozity v podobe bossov a neustále krútite hlavou nad tým, ako to hravo zvláda PSP bez poklesu frameratu. Pochopiteľne, autori si pomohli odomknutím najvyššieho taktu procesora a pre absolútny herný zážitok nevyhnutnými niekoľkými technickými trikmi (loadovanie počas renderovaných cut-scén, kontrolovanie počtu nepriateľov na scéne atď), čo robí z Chains of Olympus hru s bezkonkurenčne najlepším technickým spracovaním.

Svet God of War je opäť bohatší o hru, ktorá má v duchu predchodcov všetko, čo ju robí výnimočnou. Je brutálna, monumentálna a hrá sa jednoducho božsky. Jedinou väčšou muškou je 5-6 hodinová hracia doba, plne vyvážená chuťou rozbehnúť hru na vyššej obtiažnosti a pätica brutálne ťažkých skúšok (challenge). God of War: Chains of Olympus je jednou z hier, na ktoré sa nezabúda, a o ktorých každý hovorí iba v superlatívoch. Privítajme teda najlepšiu akciu na PSP.