Assassin's Creed

Je Assassin's Creed (AC) len hype alebo skutočne dobrá hra? Formát otvorených miest ala GTA s rôznymi úlohami na splnenie vyznieva sľubne a taktiež zasadenie do prostredia do roku 1191 v období križiackych výprav neznie zle. Kúsok Raja je názov artefaktu, o ktorý tu beží. Pamätáte si na človeka menom Ježiš, ktorý premenil vodu na víno? Bol by vraj ničím bez tohto artefaktu a vy oň zvediete súboj v koži vraha menom Altair ibn La Ahad. Aké sú teda pre a proti?

Určite ste si to už všimli z videí, ktoré kolujú internetom, že Altair má tak prirodzené a jedinečné pohyby, že aj princ z Perzie je pri ňom len chudobný príbuzný. Také množstvo a prepracovanie uvidíte v AC vôbec po prvý krát v histórii. Nielen že sa na to dobre pozerá, ale aj sa to skvelo ovláda. Doslova som si užíval pobehovanie po budovách, preskakovanie zo strechy na strechu ponad nič netušiacich obyvateľov s takmer parkouristickými trikmi, keď treba prchnúť pred niekoľkonásobnou presilou ozbrojencov.

K tomu, čo Altair dokáže, musí byť samozrejme prispôsobené aj prostredie, po ktorom sa dá vyliezať. Každá rímsa, výčnelok na budove, ornamenty, prečnievajúca hrada, parapetná doska, štrbina či diera môžu byť použité ako záchytný bod a zároveň vztyčný bod pre ďalší skok. Správnym načasovaním sa stanete svedkami akčného filmu, pri ktorom by sa aj Yamakasi začervenali od hanby.

Časovanie skokov musí byť presné, ale veľa krát sa aj zrútite na ulicu, pretože nepriatelia sa neštítia použiť kamene, aby vás zostrelili z rímsy, ak nevedia, ako sa za vami dostať, ale vo väčšine prípadov im pathfinding nerobí väčšie problémy ako vám a prenasledovanie dokážu naťahovať pekelne dlho. Prvým krokom na zmiznutie prenasledovateľom je prerušiť ich očný kontakt s Altairom, čo je pri dvadsiatich rozzúrených strážcoch celkom problém, preto treba zbesilo meniť smer medzi budovami a robiť prudké zmeny behu. Prerušenie kontaktu je indikované zmenou červeného výstražného symbolu na žltý. Úspešne sa im stratíte až v momente použitia niektorého zo stanov rozložených na strechách, zamiešaním sa medzi modliacich sa učencov alebo skočenia do hŕby sena, kedy sa indikátor vráti do normálu a stráže na svoje pozície.

V mnohých prípadoch však únik nevyjde a Altair je donútený bojovať. Pripravených zbraní tu nie je veľké množstvo, no sú o to lepšie vyvážené. Do špinavých pazúrov dostanete dlhý meč, krátky meč, vrhacie dýky a skrytú čepeľ. Propagovaná kuša sa do hry nepretlačila. Súbojový systém je veľmi jednoduchý a ľahko ovládateľný. Existujú dve pozície, ktoré dokáže Altair zaujať a podľa toho vykoná po stlačení tlačidla patričnú akciu. V prvom postoji zaútočí na nepriateľa, v druhom sa mu vie šikovne vyhnúť a esteticky ho zmasakrovať ostrým. Ďalšie tlačidlo slúži na prískok k nepriateľovi, v druhom postoji s ním urobíte elegantný odskok pri útoku nepriateľa. Oba postoje sa dajú vhodne kombinovať a tak o zaujímavé súboje nie je núdza.

Vyhnutie sa útoku alebo protiútok sú navyše doplnené aj o audiovizuálne jednohubky v podobe zatínania meča do krku, alebo vykosťovacích praktík od hlavy po brucho. Už len usekávanie údov chýba, ale to by bola asi silná káva. Nepriateľská umelá inteligencia pri súbojoch nie je tiež úplne hlúpa. V rámci hrateľnosti sa na vás samozrejme nehrnú všetci, ale fair play počkajú, kým nezaútočí kolega. Takí začiatočnícki strážcovia navlečení v mechoch miesto brnenia sa síce nechajú opinkať a zmiasť ľahko, no križiak v ťažkom brnení vám dokáže odpovedať rovnakou mincou, akú ste mu požičali. V neskorších fázach sa tak súboje menia na strategické vyčkávanie na vhodnú chvíľku k útoku a zároveň držanie si nepriateľov od tela.

Počas súbojov sa dajú kombinovať aj zbrane a tak nepriateľ, ktorý dostane kopanec do zadku a ocitne sa v bahne na zemi, môže byť okamžite dorazený skrytou čepeľou ranou do tepny na krku. Prepínanie zbrane však vedia využiť aj ozbrojenci a preto si treba dať pozor, kedy a čo vytiahnete. Vzdialenejšie ciele (hlavne lukostrelci na strechách) sa dajú rýchlo odstrániť vrhacími nožmi, na pomalších križiakov s veľkými mečmi zaúraduje zahnutý bleskurýchly skrátený meč a na zvyšok stačí dlhý meč. Potichučky to môžete urobiť aj starým spôsobom odzadu do hlavy a nikto si nič nevšimne. Než pribehne k telu prvá stráž, vy už ste zamiešaní v dave.

Apropo dav. Všetky mestá, ktoré navštívite, žijú. Tým myslím, že ulice nie sú ľudoprázdne, ale všade je veľa obchodníkov ponúkajúcich svoj tovar, kupujúcich, stretnete starcov posedávajúci na lavičkách chytajúcich bronz (niekedy chytia voľne letiacu dýku), ženy vracajúce sa s vodou zo studní, občas narazíte na neodbytného žobráka, pochodujúce stráže a jednotky udržiavajúcich poriadok, alebo len hlúčik ľudí počúvajúci zanieteného spíkra hlásajúceho tú pravú a jedinú vieru. Všetci sa však vedia rýchlo rozutekať, ak sa stane nejaká ehm, nehoda.

Všetky mestá sú spojené takpovediac svetovou mapou, ktorá sa dá prejsť peši, ale vhodnejšie je schytiť opraty zaparkovaného koňa a vzdialenosť medzi mestami prekonať na ňom. Autori sa snažili do každého mesta vštiepiť jedinečnú architektúru, no bohužiaľ mi z nej v pamäti asi nič nezostane, pretože sa všetky podobajú ako vajce vajcu, najviac však chudinské štvrte, ktoré sú prehnané v každom jednom meste cez kopirák. V mestách sa nachádzajú rôzne veže alebo vyvýšené miesta, pomocou ktorých (ak na ne vyleziete), sa odokryje časť mesta spolu s misiami potrebnými pre ďalší postup. Pripomína to trocha štýl GTA, no misie nie sú také rôznorodé, priam by som skonštatoval, že veľmi jednotvárne a po čase dosť omrzia. Navyše sa opakujú v každom meste tie isté, len s inými postavami.

Takže napríklad na to, aby ste sa dostali k hlavnému zloduchovi, musíte splniť tri misie, ktoré zaistia dostatok informácií na jeho lokalizáciu. Väčšinou ide o to niekoho zmlátiť, zavraždiť, alebo okradnúť. Poviete si, že to je v podstate náplňou takmer každej druhej hry. Áno, ale treba to aj nejako zaobaliť a nielen „choď na A, zabi tam B a vráť sa naspäť“. To isté sa týka vedľajších nepovinných misií. V najhojnejšom počte sa vyskytuje záchrana občana. Prídete na miesto, kde bedárku obviňujú stráže z krádeže. Vy ich zabijete, ona poďakuje a na oplátku sa na mape objaví skupina hrdlorezov, ktorí vám pomôžu pri súbojoch so strážami. Ak to ale opakujete dvadsiaty deviaty krát v každom meste, tak to prestáva byť zábavné. Toto je moja hádam najväčšia výtka smerom k AC, pretože potenciál je priam obrovský a autori ho oklieštili na bezvládneho krypla.

Druhým mojím zárezom do hnijúceho mäsa je príbeh. Je dosť nedomyslený a hlavne nedokončený. Tu niekto priam kalkuluje s ďalšími dielmi, čo by mi až tak nevadilo, no poprosil by som nabudúce uzatvoriť aspoň niečo a nie aby som ostal s otvorenou hubou ako pri Loste. V úvode autori uvádzajú aj to, že vychádzajú z reálnych faktov o hašašínoch, no skorej by som povedal, že tam niekto čítal slušné fantasy. Napríklad hárem za hlavným sídlom, použité zbrane assassinov alebo myšlienka o ukončení vojny a vykreslenie Altaira ako kladnej postavy vraha je síce pekná, no bohužiaľ sú to bludy (v knihe Alamut od Vladimíra Bartola, ktorá sa stala najväčšou inšpiráciou hry, to tak bohužiaľ je, pozn. Junker). Pre prípad hry ich som ale schopný akceptovať.

Takže aj keď bol AC hypovaný a veľa ľudí možno sklamal, ja to povedať nemôžem. Bavil som sa od začiatku až na koniec a až na mierny stereotyp a nedokončený príbeh nemám vážnejších výhrad. Dlhšie odkladaný český dabing sa podaril tiež veľmi dobre a všetky dialógy tak neznejú ako len prečítané z papiera. Vynikajúca audiovizuálna stránka, ovládanie a pohyby postáv sú na jednotku a ešte viac umocňujú takmer filmový zážitok z hrania. Takže odo mňa palec hore a vy zvažujte kúpu.