THQ má v súčasnosti výživnú dohodu s Dreamworks, snaží sa z ich filmov vytrieskať čo najviac potenciálu a nebojí sa používať rôzne periférie – uDraw pri Wii, Kinect na Xbox 360, akurát na PS3 vychádzajú tituly v klasickom prevedení. Bez pohybového ovládania, s priemernou grafikou a dôstojnou hrateľnosťou podľa šablóny. The Penguins of Madagascar už zažili svoj debut vlani na Nintende DS a predaje zrejme neboli také minimálne, aby tvorcovia neskúsili aj iné platformy. Jesenný príchod má výhodu, vyhne sa letnej Kung Fu Pande 2 i vianočnému Puss in the Boots. Autori mali dostatok času na výrobu, žiadny časový tlak, ideálna pozícia pre dobrú jednohubku.

Má nejaký dej? Sčasti, no málo výživný. Kopíruje štýl rovnomenného seriálu a rozsah krátkych epizód ťažko môže stačiť na veľké dobrodružstvá. Obsahuje štyri epizódy s krátkymi príbehmi. Raz King Julien chce usporiadať mango párty a tučniaci zháňajú kreslo, mangá i návštevníkov. Inokedy túži Julien po starobylom artefakte a tučniaci idú cez kanály získať ho. Napokon sa ukáže ústredný Dr. Blowhole. Príbehový tmel je prostý, minútové šoty na začiatku či konci levelu sú rýchle, občas vtipné, dejovo nie príliš zamotané. No scenáristi mohli byť ešte šikovnejší a vymyslieť štyrom tučniakom najmä viac sarkastických hlášok a neopakovať iba pár známych hlodov.

Dejovo-epizódna rozdrobenosť má aj výhodu. Každá epizóda má päť-šesť levelov a každý núka príjemné bonusy: Trofej za úspešné prejdenie či troch skrytých chameleónov, ktorých treba nájsť na vedľajších odbočkách či nečakaných miestach. Pozitívna vlastnosť epizód je v rozmanitosti prostredí, zatiaľ čo prvá sa odohráva v idylickej zeleni, hneď druhá strieda postupne zoo, kanály, občas prostredie s technickým nádychom. A navyše sa pridajú aj vedľajšie postavy ako slon Bart či krokodíl Roger so štipkou charizmy, čo priebehu levelu pomáha. 

Hrateľnosť sa zdá byť spočiatku jednoduchá. No tučniaci nie sú fádnou behačkou z pohľadu tretej osoby, kde sa možno pridá co-op pre dvoch hráčov. Naopak, autori sa šikovne hrajú s odlišnými vlastnosťami kvarteta. Skipper je vodca a dokáže preskočiť väčšie priepasti. Rico pľuje bomby na počkanie, zhltne rôzne nástroje a vrhá aj tie, aby zboril ľahšie prekážky. Kowalski je technický typ, takže dokáže dať dokopy pokazené mašiny alebo sa vyzná aj v hromade haraburdia. Private je najmladší a najmenší člen tímu – prepchá sa cez rúry, šplhá po rebríkoch a je kamoš zvierat, čo pomáha napríklad pri vábení holubov a ich využitie ako závažie a podobne.

Prvá epizóda je skôr dlhším tutoriálom s jednoduchými úlohami – zbierať predmety, postupovať vpred a nelámať si často hlavu. Tučniaci sa dostanú spravidla všade, prekážok je poskromne, tak sa môžete efektne učiť ich vlastnosti. Druhá epizóda však pritvrdí: prídu nové vychytávky, keď sa tučniaci radia do rôznych formácií – horizontálnej pre silnejší úder do predmetov, vertikálna zase umožňuje preskočiť väčšie vzdialenosti štýlom vyšvihnutím sa ako cez hrazdu. Ale čo je pútavé aj pre staršieho hráča, väčšina levelov začína rozdelením tučniakov na odlišné pozície. Najprv sa snažíte dostať ich k sebe a spolupracovať, no nie vždy je to možné. Občas sa uvoľnia iba dvaja či traja a presne pre taký počet sú tvorené prekážky.

Občas treba tučniaka nechať vzadu, aby stál na plošine, ktorá spúšťa otváranie dverí. Ale vrcholom je level v polovici hry, kde Kowalski stojí na vyššej časti a mení blokujúce či uvoľnené symboly v celom leveli. Raz treba uvoľniť zelený a ten tučniak vľavo prejde cez prekážku, potom narazí na ďalšiu, tú Kowalski odblokuje zmenou smeru a tučniak pokračuje ďalej. Kombinácia vlastností je vítaná, no využitie v prostrediach zvýrazňuje zábavnosť, pútavosť levelov a chuť hrať ďalej. Najmä druhá epizóda je taká kvalitná, že si možno na jej konci povedať, že každý level je o niečom inom, nie šesťkrát rýchly prechod a zber ovocia.

Z jednoduchej behačky sa postupne stáva akčno-logická hra a od polovice začína nesmierne pripomínať klasiku Lost Vikings. Tučniaci sa väčšinou strácajú hneď na začiatku levelu a vy ich postupne musíte kombinovať – všetci štyria musia postupovať vpred. Je čoraz neúprosnejšia a tučniaci nemajú ani ukazovateľ zdravia. Padnete z plošinky – tučniak končí. Ešteže funguje fajn respawning vlastných hrdinov a borec sa ukáže neďaleko posmrtného miesta. 

Viac kombinácií umožní vychutnať si hru aj starším hráčom. Ak by tu bolo 20 podobných levelov a menilo by sa prostredie, bolo by to priemerné dobrodružstvo. Takto sa hlbšie ponoríte do akcie a túžite pred spaním prejsť ešte ten ďalší level, lebo jeho kombinácie a dizajn budú stáť za to. Izometrický 3D pohľad sa hodí pre behačkové kombinácie vskutku náramne, od grafiky netreba čakať veľké zázraky. Priemerný engine si poradí s postavičkami i prostrediami, ale vyslovene originálne lokality chýbajú. Strohosť grafiky môže byť zámerná – už samotné filmy Madagascar neboli príliš prešpekulované po animačnej stránke a na tento štýl Penguins vhodne nadväzujú, ten pocit z celistvosti sveta tu rozhodne je prítomný.

Popri hlavnom dobrodružstve sa môžete stiahnuť do brlohu tučniakov, odkiaľ vedie cesta k párty hrám (odrážanie kolkov, tanečná minihra či jednoduchý bowling) a Julienovmu obchodu, kde si vlastne minihry postupne kupujete za zozbierané zmrzliny.

Výsledná šestka pre Penguins of Madagascar je však víťazná. Nie je to fádna behačka, ale má pre milovníkov žánru i mladších hráčov solídne dobrodružstvo. Využíva potenciál postavičiek (hoci nie deja), hrá sa s prostredím, zabaví a nenudí ani v jednom leveli. Namiesto fádneho projektu z licencie prišiel dobrý žánrový zástupca a koketuje s dvomi žánrami naraz. A je skvelý nástroj pre naháňanie achievementov a trofejí, veď jednu bronzovú dostanete za každý dokončený level.