Raiden nebol nikdy považovaný za pravého akčného hrdinu až do momentu, kedy nerozsekal jednotku Gekko v choreografii, akú mu mohli závidieť aj samuraji. Nikomu nevadil zženštilí vzhľad schovaný za maskou androida s bielou krvou v žilách. Čo na tom, že nosí vysoké podpätky! Na vedľajšej koľaji bol pri dlho, po 12 rokov robil iba garde a opakovane sa snažil dokázať, že patrí bok po boku tvári série Metal Gear. Teraz má vlastnú hru. “Snake, teraz je rada na mne.”

Pôvodný plán pre vzostup nového hrdinu, ktorý sa narodil, aby oslovil ženské publikum, sa v skutočnosti zmenil v ospravedlnenie Kojima Productions za vlastnú neschopnosť uchopiť akčný žáner za pačesy a zrealizovať ideu slobodného sekania, ktorá tvorcov zatlačila do slepej uličky. Na pomoc prišli rockeri z Osaky a bola uzavretá nová zmluva. Zo zúfalosti sa zrodil Metal Gear Rising: Revengeance, kovaný elektrinou a tvrdou muzikou.

Stačí úvodná pätminútovka, aby Metal Gear Rising: Revengeance vyložila karty na stôl. Stealth odzvonilo. Úplne. Platinum Games sa od svojho vzniku pohybujú na území, kde sa skloňujú výhradne termíny kreatívna sloboda, prehnaná akcia a absurdnosť, na ktoré sa doteraz nepodarilo nikomu vstúpiť (snáď len CyberConnect2 s fantastickou interaktívnou mangou Asura’s Wrath). Raiden efektne zahodí oblek zahaľujúci umelé telo a ešte než sa stihne rozohriať rozmlátením ciferníku teroristom zvádza epický súboj s Metal Gear Rayom, s ktorým zrovná stánok boží so zemou, a na konci ho rozkrojil od zobáku až po chvost. 

Toto nemôže byť Raiden. Nemôže! Po obrazovke pobehuje ten najcoolovejší ninja, akého ste videli a na počkanie krája vrtuľníky. Na krúžky alebo kocočky? A toto je len začiatok. Čo príde neskôr? Skoro nič. 

Metal Gear Rising: Revengeance sa dusí pod ambíciami byť za každú cenu čo najštýlovejší. Sériu zaviedol do žánru, ktorý nemá zvládnutý tak, ako vie krotiť blesky. Do popredia sa pretláčajú dve direktívy. Tá, ktorá sa od zeme chce odlepiť a tá ktorá má hlboko korene zapustené, že nechce dať tej prvej absolútnu voľnosť. Koľko a akú slobodu dostali Platinum Games od Kojima Productions, sa môžeme len dohadovať.

Funkčný dizajn strojov výtvarníka Yoji Shinkawu dal prednosť modelom nafúknutých do absurdne-smiešnych rozmerov. Po svete tak behajú robopavúky, obrnené dvojnohé tanky doplnené vykradnutými modelmi z Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots. Jednotka zabijakov Winds of Dispair slúžiaca hlavnému záporákovi je partiou psychopatov, ktorá nesiaha po päty bossom z ktoréhokoľvek iného dielu MGS. Ak nás Metal Gear niečo naučil, tak to bolo, že bossovia nezomierajú len preto, že ich tam niekto umiestnil. Umierajú za svoje ciele, v ktoré veria. Súboje s nimi nie sú nudné, ale nezaujímavé a ich porazenie neprináša potrebnú satisfakciu. 

Svoju vinu na tom má aj výber sterilných lokalít s pravouhlým dizajnom, ktorých výber hre škodí ako prospieva. Japonská záhrada na streche mrakodrapu s rozkvitnutými sakurami, stoky, kancelárie, vojenská základňa už prestávajú smrdieť po klišé a zaváňajú zlým žartom. 

Metal Gear Rising: Revengeance je rýchlou akciou s desivým tempom, ktoré ku koncu už stíha servírovať iba jeden súboj s bossom za druhým. Dovoľuje preriediť nepriateľov tichým zakrádaním a popravou od chrbta, no keď sa rozozvučí alarm, strhne sa mela.

Raiden je vyzbrojený primárne katanou, ktorú môžete vylepšovať investovaním získaných bodov alebo kúpou novej čepele. Neštíti sa raketometu, granátom alebo riadeným strelám, no ich používanie je v porovnaním s tasením meča nemotorné. Jadro hry sa točí okolo šermu, výpadom aj obranným manévrom pomocou katany. Nenájdete tu tlačidlo pre blok ani kotúľ. Správny bojovník si poradí s ofenzívno-defenzívnymi výpadmi. V praxi to vyzerá tak, že útočník dáva o sebe vedieť červeným zábleskom, stačí nasmerovať analog tam, odkiaľ prichádza útok a keď chcete uštedriť counter, stisnúť aj tlačidlo úderu tesne pred stretom čepelí. 

Táto technika je doplnená nemenej dôležitým režimom Blade Mode. Spotrebúva energiu a po aktivovaní spomalí čas natoľko, aby ste mohli katanou krájať čokoľvek v dohľade. Či je to podporný stĺp balkónu, nohy robota, auto, vozeň vlaku, pancier alebo ruky nešťastníka, Raiden ich naporcuje. Blade Mode prehlbuje taktiku súbojov a súčasne vyvažuje absenciu bloku alebo úskokov, tak populárnych v akciách. Dovoľuje imobilizovať nepriateľov, odseknúť im ruky s raketometmi, samopalmi či ťažkým kladivom alebo ich podkosiť a pripraviť ich o obe nohy. 

Aj bez údov sa budú pokúšať ďalej útočiť. Čo je dôležitejšie, bezbranných môžete doraziť a vytrhnúť im chrbticu, ktorá dopĺňa život a spätne nabíja čepeľ. Na vysokých obtiažnostiach je používanie stratégie Zan-Datsu “sekni a ber” nevyhnutné. Boje majú rýchly priebeh, nepriatelia okrem blokovateľných výpadov dokážu Raidena schmatnúť alebo dočasne omráčiť silných úderom. Súbojový systém Metal Gear Rising: Revengeance je primitívny, využíva iba dve tlačidlá na silný a slabý útok a skok. Ich kombinovaním (alebo divokým mačkaním) tvoríte kombá závislé od držanej zbrane, ktorou môže byť kopija meniaca sa na bič alebo dvojitá zubatá čepeľ získané od bossov.

Tienistou stránkou Metal Gear Rising: Revengeance je katastrofálna kamera. Podkopáva nohy súbojom, ktoré nezvláda sledovať v interiéroch. Prichádzate o kontrolu nad bojiskom a neviete odkiaľ prichádza ďalší úder a keďže ste vždy v obkľúčení a často po vás niekto ešte páli rakety, ste zatlačený k stene alebo do kúta, kde priestoru na manévrovanie nemáte. Tu spoznáte silu nechutných goríl, najodpornejší druh, ktoré buchnátmi paralyzujú Raidena. Kamera s obľubou sleduje aj to, čo nemá. Po Zan-Datsu, ktorému predchádza divoká akrobacia, obvykle po pristátí na zem čelíte stene a nie nepriateľom, čo nezvyšuje dynamiku bojov. 

Metal Gear Rising: Revengeance je ako rozdvojená osobnosť, ale jedna bez druhej by neexistovali. Príbeh bez zápletky je pripisovaný rýchlej akcii, rozoberaný rastúci vplyv súkromných armád a zneužívanie tiel detí pre nelegálny predaj orgánov nesie rukopis série Metal Gear Solid. Poprieť svoje korene nevie, skúša to aj vtipom alebo odkazmi, dlhému filozofovaniu sa vyhýba oblúkom, no rozhovorom cez Codec nedokáže povedať nie. Ani vševedúcim spojkám v rádiu. 

Platinum Games rozlúskli tvrdý oriešok, s ktorým mali v Kojima Productions problémy, no vo výsledky ide o pôsobivé akčné divadlo tak absurdné až je smiešne. Dobré béčko s kostýmami požičanými z blockbusteru a potenciálom ukrytým v súbojovom systéme pokazenom kamerou. Čo je však horšie, žiadna zo scén v hre nedokáže zopakovať zbesilú akciu, akú Raiden rozpútal v traileri Metal Gear Solid 4 a to nie je vizitka hodná Platinum Games.