Sector Online Entertainmentnet Sector.sk Onlinehry.sk Plnehry.sk Blog.sector.sk Biosector.sk Kinema.sk Rozpravky.sk Funny.sk Docu.sk Lacné letenky
logoblack
Login:
Heslo:
 > Zabudli ste heslo?
facebook login
listallistamlistaplistaulistaylistarlistaelistaqlistajlistaklistadlistaz hryvideásúborytechfóruumužívatelia

8.0
80

Call of Duty: WWII

Druhá svetová je opäť v kurze

Recenzia pre Xbox One (recenzovaná verzia), PC, PS4, PS4 Pro, Xbox One X

kvalitná kampaň so zaujímavým príbehom a postavami
návrat lekárničiek
nebojí sa nechať vás hrať aj bez zbrane
občas otvorenejší dizajn
veľmi dobrý casting v kampani aj zombíkoch
hudba
progres v multiplayeri cez divízie
War mode ukazuje cestu, kam by sa mohlo uberať ťažisko multiplayeru
QTE sú prežitok
skripty vás oberajú o kontrolu a riadia postup vpred
ak vám parťáci nerozdávajú vybavenie, sú na bojisku len do počtu
multiplayer zväčša bez nápadov a zmien v jadre hrateľnosti
War mode potrebuje viac máp aj hráčov

Herný biznis je neuveriteľne turbulentný. Technológie napredujú prakticky bez prestávky, neustále vznikajú a zanikajú rôzne spoločnosti, menia sa žánre a taktiež sa menia chute a preferencie hráčov. Čo pred rokom ešte trhalo predajné rekordy, to už teraz nemusí nikoho zaujímať, pričom o rok môže byť situácia zase iná. Takto sa kedysi hráči prejedli 2. svetovej vojny a toto obdobie sa na roky vytratilo z mainstreamovej produkcie, pričom sa do súčasnosti a budúcnosti presunuli aj takí ťahúni tohto obdobia, ako Battlefield, Medal of Honor a Call of Duty. Ale chute hráčov sa zase zmenili a hlavne svojimi peňaženkami si vyžiadali návrat do minulosti a do reálnych konfliktov.

Hráči si tak vydupali návrat späť a aj keď Activision a aj autori Call of Duty: WWII zo štúdia Sledgehammer Games hlásajú návrat ku koreňom, tie sú už nenávratne stratené. Tvorcom však stále zostala možnosť priniesť modernú podobu najhoršieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva a musím sa priznať, že som bol sám prekvapený tým, ako sa s touto výzvou popasovali. Smerovanie série mi totiž už dlhé roky nevoňalo, no tu autori dokázali skĺbiť ten moderný štýl Call of Duty série s nejedným obhliadnutím sa do minulosti - či už väčším, alebo len menším. No pripomenie vám veci, vďaka ktorým ste sa do série pred 14 rokmi zamilovali.

Jedným z tých väčších plusov je rozprávanie príbehu. To je osobnejšie ako bolo v prvých dvoch častiach, no prebieha hneď na niekoľkých úrovniach. A jednou z nich sú listy. Ak si spomínate na začiatky série, historický a osobný aspekt príbehu sa posúvali vpred pomocou listov, ktoré ste mohli čítať. Tu ich síce čítať nebudete, no jedna z rovín rozprávania je tá, v ktorej hlavný hrdina Ronald Daniels akoby písal list domov. Počujete jeho vnútorný hlas, počujete, čo ho trápi, čo sa deje a kde v rámci vojny sa aktuálne nachádzate. S touto rovinou sa autori pekne pohrali a príjemným prekvapením je zistenie, komu vlastne tieto listy Red „píše“.

Druhou rovinou je príbeh vašej čaty. Ten konečne v rámci série hádže za hlavu všetky nezmysly o záchrane sveta s toľkým množstvom pátosu, až vás z toho naťahuje. Hra príjemne kopíruje „bratský“ koncept známy z vojnových filmov a seriálov, takže s čatou zažívate nielen boje, víťazstvá a straty, ale aj obyčajné chvíle, kedy sa vojaci bavia „ o ničom“, len aby im ušiel rýchlejšie čas, zaspomínali na domov a lásky za oceánom, či fantazírujú o tom, čo by práve teraz radi zjedli. Do toho výrazne zasahujú dve postavy vo velení – seržant William Pierson (Josh Duhamel – Transformers séria) a Joseph Turner (Jeffrey Pierce -Terminator: The Sarah Connor Chronicles ). Neustály boj o moc a rozhodnutia medzi nimi a taktiež ich príbehové pozadie si užijete. Možno je škoda, že Pierson nedostal flashback misiu, ktorá by vám ho ukázala ešte detailnejšie.

V hre natrafíte na niekoľko známych tvárí.
Príbeh sa obhliada aj späť na začiatky série.
Vylodenie v Normandii nechýba a ponúkne parádnu atmosféru.



Bokom ale nie sú ani vaši spolubojovníci, hlavne Zussman, ktorého si tu strihol herec Jonathan Tucker (Sleepers, American Gods). Jednotlivé postavy vás vedia v boji podporovať a každá iným spôsobom. Zussman vám hodí lekárničku, Pierson zase odhalí sivými obrysmi aj skrytých nepriateľov, Turner vám zas dá náboje. Podobne si viete vyžiadať napríklad aj granáty od ďalších a podobne. Spoločne prejdete od vylodenia v Normandii, cez oslobodenie Paríža, až za Rýn a v epilógu dokonca ešte ďalej, pričom vtedy hra podčiarkne ten osobný rozmer príbehu.

Celkovo vás tu čaká 11 príbehových misií a už spomínaný kratučký epilóg. Čo sa týka hernej dĺžky, tam sa autori opäť nepretrhli a hru zvládnete za takých 6 hodín aj s nejakým tým umieraním, no naozaj si hra drží veľmi slušné tempo a tentoraz konečne nekolíše. Stále sa máte kam posunúť po stránke príbehu aj hrateľnosti. Masaker na Deň-D má grády, aj keď to nie je úplne vojak Ryan. Paríž v koži francúzskej odbojárky si vyslovene užijete, lebo tam hra príjemne otvára svoj level design a dáva vám do vienka mnoho ciest a možnosť tichého a nenápadného postupu, aj keď sú nepriatelia často vhodne otočení chrbtom. Celkovo ale levely v hre pôsobia otvorenejším a slobodnejším dojmom a už voľba nie je len o tom, či pôjdete pravou, alebo ľavou stranou ulice. Nepriateľov už môžete skúsiť obísť, či sa vyhnúť hlavnej paľbe z kanónov na hradbách. Príde aj zima, obrana pozícií a dobýjanie nedobytného kopca v Nemecku.

Ako ste už asi pochopili z textu, Daniels nebude jedinou hrateľnou postavou, aj keď v jeho koži strávite jednoznačne najviac času. Zažijete skutočné a aj niektoré menej známe operácie druhej svetovej, nechýbajú obligátne pasáže v džípoch, ktoré svoje levely zase uzavrú, no pribudla napríklad príjemné letecká misia, ktorá stavia na zábavnej arkádovej hrateľnosti, až vám bude ľúto, že v multiplayerovej časti nie je jeden režim venovaný len leteckým súbojom v oblakoch. Sadnete tiež do tanku a taktiež to nebude prechádzka ružovým sadom. Musíte sa vyhýbať nepriateľskej streľbe a na nemecké tanky ísť odzadu, lebo predok im neprerazíte.

Z textu vyššie ste určite taktiež pochopili, že je preč automatická regenerácia zdravia, a to je len a len dobre. Call of Duty sa vracia k systému lekárničiek, pričom maximálne môžete mať po vreckách odložené len štyri a musíte sa vhodne liečiť. Lekárnička vám navyše nedoplní celé zdravie, takže si musíte pred vybehnutím zo zákopov dobre rozmyslieť, či to prebehnete aj s tretinou života, alebo si lekárničku miniete, aj keď aktuálne možno inú nemáte. V hre ich ale nie je nedostatok, navyše vám raz za čas môže pomôcť Zussman. Horšie je, že toho nepriatelia znesú naozaj veľa, takže na priame strety skôr zabudnite. Príjemne prekvapí aj fakt, že pri bežnom pohybe nemáte na obrazovke zameriavací kríž, takže „od pása na Ramba“ to tu občas tiež nejde.

Čo už ale nie je také pozitívne, to sú tradičné neduhy CoD kampaní. Čakajte hromadu predskriptovaných eventov, kedy vás niečo trafí len pre ten efekt. Všade všetko vybuchuje, všetko má silné hollywoodske produkčné hodnoty, no hra za vás takto preberá kontrolu nad postavou, lebo práve sledujete efektnú scénu. Nechýbajú quick-time eventy a aj keď sa kampaň miestami zbavila svojej až prehnane striktnej linearity z minulosti, stále je progres levelmi postavený na spúšťaní skriptov tým, že niekam prídete, zničíte isté sídlo nepriateľov, či ho inak spustíte. Dovtedy sa protivníci stále spawnujú a občas aj rovno pred vašou hlavňou, za vami, či v drobnej komore, kde by sa ani jeden nezmestil, nie ešte viacerí.

Asi ste tak vytušili, že bude umelá inteligencia veľmi priamočiara. Vlastne len všetci čakajú na vás a je jedno, či sú to nepriatelia, alebo vaši spolubojovníci. Tí síce v príbehu fungujú dobre, no tu sú len pre dojem, že na bojisku nie ste sami. Nepriatelia aj tak v drvivej väčšine prípadov idú len po vás. V tej menšine prípadov z toho ale hra spravila príjemné spestrenie. V každej misii je totiž niekoľko hrdinských momentov, ktoré nie sú vždy úplne rovnaké, no musíte v nich niekoho zachrániť, odtiahnuť do bezpečia, či zabezpečiť, aby sa vám nacisti vzdali. Rovnako v každej misii nájdete aj mementá, čo sú zberateľné predmety s drobnou encyklopedickou hodnotou, takže sa dozviete viac o nejakom plagáte, zbrani, hodinkách a iných veciach.

Opäť sa tak zdá, že toto by mohla byť ďalšia časť Call of Duty, do ktorej sa oplatí ísť kvôli príbehu a singleplayeru. Má svoje neduhy, no pozitíva prevažujú a nie v malej miere. Aj tento rok ale dostanete kompletný a bohatý balík, pričom ďalšou časťou obsahu sú nacistickí zombíci. Skupina štyroch nesúrodých hrdinov má nájsť umelecké diela ukradnuté nacistami, no niekde v Bavorsku na nich čaká niečo trošku iné ako obrazy. Šialený vedec Peter Straub (Udo Kier) experimentoval s novým zdrojom energie, ktorý mal nacistom pomôcť vyhrať vojnu, no vzniklo niečo iné. V ovládnutí zeme armádami nemŕtvych ste prekážkou už len vy s trojicou spolubojovníkov.

Activision opäť pre Zombies režim získal veľké mená a každú postavu jedinečne stvárnil jeden zo štyroch známych hercov, pričom im prepožičali aj svoje podobizne. Je tu David Tennant (Doctor Who) ako bývalý zlodej, Élodie Yung (Daredevil) ako francúzska odbojárka, Ving Rhames (Pulp Fiction) ako americký kapitán a Katheryn Winnick (Vikings) ako nemecká inžinierka. Samostatne prežijete príbehový prológ a potom sa už pustíte na mapu malého mestečka, ktorého uličky časom prechádzajú do podzemných tunelov, odtiaľ sa pozriete na podivné laboratóriá, až kým sa dostanete k tajomnému artefaktu. Popritom bojujete proti stále väčším a silnejším vlnám nemŕtvych, z ktorých získavate herné kredity.

Paríž si pre vás pripravil jednu z najlepších misií.
Nie všetky boje vybojujete so zbraňou v ruke.
Od Normandie prejdete až za Rýn.



Za kredity si odomykáte postup ďalej cez zamknuté brány, ale tiež zbrane, ktorých tu je akútny nedostatok a taktiež rôzne podporné prvky, štít či okamžité vzkriesenie, aby ste nemuseli čakať až na koniec vlny, ak vás spolubojovníci neoživia. Svoju úlohu tu majú tiež lootboxy, z ktorých vám padajú aj silnejšie špeciálne zbrane. Využiť tiež môžete rôzne pasce a postupne musíte plniť aj úlohy, aby ste pokročili. Napríklad zapínať generátory, získať energiu a podobne. Niežeby to nebola zábava. Herci, atmosféra, rýchla akcia, to všetko zabaví. No už by to chcelo niečo iné ako rovnaké pravidlá, len v rozdielnom zasadení. Stále je to chaotické, takže sa  pri prvých pokusoch budete len učiť, čo je kde na mape a čo máte vlastne robiť. A stále je to aj dobrá výzva. Avšak opäť je to len prvá kapitola a taká ochutnávka, keďže viac dostanete až v platených DLC.

Poslednou časťou CoD skladačky je multiplayer a ten je tento rok úplne rovnaký ako predtým. A táto veta ho vystihuje vlastne najlepšie. Kým kampaň boduje tým, že oproti iným CoD priniesla osvieženie a zaujímavé zmeny, multiplayer ponúka rovnaký zážitok, len v inom období. A síce z neho zmizli jetpacky, exoskelety a podobné nezmysly, ale stále je to rýchla a chaotická multiplayerová arkáda. Teda spawn je náhodný, pokojne vás môže hodiť len o stenu ďalej od nepriateľa či na miesto, kde onedlho dopadne granát. Rýchlo beháte, rýchlo strieľate, rýchlo zabíjate a rýchlo tu taktiež zomierate. A mám dojem, že druhá svetová by si pýtala naozaj niečo iné. Nemusí to byť hneď Red Orchestra, ale niečo menej tradičné pre sci-fi CoD a viac tradičné pre zvolené obdobie by sa tu hodilo.

Nájdete tu úplne klasických 8 režimov (4 v Hardcore móde), ktoré poznáte už roky. Teda klasiky ako DM, TDM, Domination, Hardpoint, Search and Destroy, športový Gridiron a ďalšie, kde sa tlčie 12 hráčov, prípadne rozdelených do dvoch tímov po 6. A hrajú sa ako kedykoľvek predtým, čo môže byť pre niekoho plus, no iní možno očakávali niečo iné. Novinkou je War mode od Ravenu (Jedi Knight, Soldier of Fortune...), ktorý aspoň trošku mení pravidlá a je postavený na systéme postupných úloh. Jeden tím bráni, druhý útočí. Útočníci majú za úlohu v určitom čase dobyť konkrétne miesta daným spôsobom, obrancovia tomu majú zabrániť. Po prvom kole sa úlohy vymenia. Ale je tu napríklad aj eskorta (ktorá pripomína Overwatch s jeho Payloadom), či stavanie mosta, kým ste pod paľbou. Môžete využívať zbrane, stavať zátarasy, murovať steny a útočiaca strana to musí prekonávať.

War mode je najzábavnejším režimom v rámci herného multiplayeru, lebo prináša konečne svieži vietor. Má však aj svoje nedostatky. Hlavne je to opäť len hra 6 vs. 6. Režim sa volá War mode, tak by to chcelo väčšie boje. A taktiež väčšie mapy a ich vyšší počet. Sú 3, prostredím sú zaujímavé a jedna priamo vychádza z vylodenia, len sa časom neubránite pocitu, že je to vlastne niekoľko spojených máp v tradičnom CoD štýle, medzi ktorými je cesta k ďalšiemu cieľu. Klasické režimy ponúkajú 10 máp, pričom by ste taktiež zniesli viac bez platených DLC a dizajnom taktiež príliš nezaujmú, aj keď prostredím sú mnohé veľmi dobré. Pamätníkov síce poteší mapa Carentan z United Offensive a dvojky, ale tá je dostupná len pre majiteľov Season passu a digitálnej deluxe edície.

Niektoré časti hry si odkážete užiť aj v lokálnej kooperácii.
V multiplayeri je všetko po starom.
Z lootboxov vám padá len kozmetika, no podporí vám napríklad nárast XP.


Klasické triedy sú preč a vystriedal ich systém divízií, pričom ich je v hre 5 a každá má vlastné základy, aj keď medzi nimi môžete zdieľať zbrane. V každej ale postupujete samostatne a vyššími hodnosťami si odomykáte nové schopnosti. Preč sú aspoň tradičné perky. Postupne si levelujete svoj profil, samostatne divíziu a ešte aj zbrane, pričom tam vám zase nový level ponúkne modifikácie na zlepšenie mierenia, zmenšenie spätného rázu a podobne. Postup vo vašom profile vám zase dáva náhodné bonusy, možnosti odomknúť si zbrane či lootboxy. Z nich získavate väčšinou kozmetiku a ak už vám padne nejaká špeciálna zbraň, nemá priamo efekt v hre, ale podporuje napríklad XP a iné aspekty. Mikrotransakcie zatiaľ v hre nie sú.

Levelujete sa relatívne rýchlo, aj keď záleží od toho, ako vám hra ide. Postupne môžete získať prestíž pre svoje divízie a taktiež si lepšie upravovať svoju výzbroj a výstroj, keďže si sprístupníte viac možností. Ako nováčik tak budete chvíľu v hre za fackovacieho panáka, lebo budeme mať málo zbraní, bez modifikácií a málo výbavy na výber. Ideálny na levelovanie je práve War mode. A aj keď už nebudete úplnými nováčikmi, občas má stále svoje dni matchmaking, ktorý ešte do zápasov nerozdeľuje hráčov ideálne. Pripojenie je však už stabilné a zápasy bežia bez technických problémov. Nový sociálny priestor Headquarters až pre 48 hráčov naraz však zatiaľ hráči príliš nevyužívajú. Tu môžete trénovať, hľadať 1 vs. 1 hry, ale aj získavať výzvy a vedľajšie misie. Taktiež si tu otvárate lootboxy, pozeráte na iných, ako otvárajú lootboxy a riešite si tu zbrane a iné odomknuté veci. Na úvod je to fajn. Hra vám tu predstaví divízie a podobne, no neskôr si v HQ len rýchlo vybavíte potrebné veci (výzvy...) a rýchlo pôjdete preč. Príjemným spestrením je bronzová hviezda pre najlepší herný moment vo väčšine zápasov, čo vyzerá ako ďalšia inšpirácia z Overwatch.

Na nové Call of Duty sa pozerá veľmi dobre. No rovnako ako nájdete graficky podarené aspekty, tak tu nájdete aj veci, ktoré už tak dobre nevyzerajú. Skvele sú spracované postavy a niektoré scény vás veľmi príjemne prekvapia, keďže na vizuálnej stránke singleplayeru sa autori dosýta vybláznili. Textúry sú však opäť slabšie  konzolové verzie sa opäť spoliehajú na obskurné dynamické rozlíšenia. Multiplayer však vyzerá o niečo horšie. Čo sa zvuku týka, herci sú na výbornú, zbrane už tradične slabšie, no efekty to opäť ťahajú hore. Príjemným prekvapením je aj veľmi dobrá hudba a Wilbert Roget II priniesol doteraz asi svoj najlepší soundtrack.

 

Až nečakane ma teší napísať, že Call of Duty: WWII je časť, do ktorej sa oplatí ísť kvôli kampani. Má svoje tradičné CoD neduhy, možno nie je ani najoriginálnejšia, no parádnou atmosférou a dobre zvládnutým príbehom v niekoľkých rovinách ťahá dojem hore. Potešil návrat lekárničiek, ktoré menia váš prístup k hraniu a aj slobodnejší dizajn niektorých misií, z ktorých vyniká tá v Paríži. Epizódky v rôznych strojoch taktiež dobre plnia svoj účel. Tých pár hodín sa naozaj dobre zabavíte. Multiplayer a zombíci sa však aj napriek dobovému zasadeniu hrajú po starom. To je možno pre niekoho plus, no takáto hra by si pýtala niečo iné. War mode naznačil, čo by to mohlo byť, no realizáciou zostal niekde na polceste. Systém divízií ale ponúka rozumný progres vpred, takže ak ste sa aj prejedli tohto rýchleho MP zážitku, toto vás pri ňom dokáže určitým spôsobom udržať. Teraz už len zostáva dúfať, že sa Sledgehammer poučia z chýb a ďalší návrat do druhej svetovej vyjde ešte lepšie. A možno by nezaškodil Stalingrad.


napísal matus_ace 10.11.2017


Pozrite si aj
Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login

searchbutton
Karta hry
Call of Duty: WWII
PC ,Xbox One

Activision / Sledgehammer games
Akcia / Multiplaye

dátum vydania 3.11. 2017
Hodnotenie
Sector:
                                        8.0
Užívatelia (výpis):
                                       
7.6
Vaše hodnotenie:
                                       
0.0
Vo svete: (metacritic)
                                        8.0
Užívateľské recenzie

Žiadne užívateľské články...Napíšte prvý....

Obrázky
Ďalšie aktuálne články
5 Sonic Forces
recenzia 16.11.
0 Sector magazín #97
článok 15.11.
29 WRC 7
recenzia 14.11.
2 ICY: Frostbite Edition
recenzia 14.11.
bottom
Hry | Videá | Súbory | Tech | Fórum | Užívatelia | PC | Xbox 360 | PS3 | PSP | Wii | DS | Mobil | Obsah
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2017 SECTOR Online Entertainment   /   contact us on: sector@sector.sk