Pred piatimi rokmi vznikol krátky, no veľmi sympatický VR animák Gloomy Eyes, kde sa úlohy rozprávača zhostil írsky herec Colin Farrell. Bol to príbeh, ktorý ste mohli slobodne sledovať vo virtuálnom priestore, no nie interagovať s ním. Rozprával príbeh o slnku, ktorému sa zhnusili ľudia, tak sa rozhodlo zájsť a už nikdy nevyjsť. V tejto večnej temnote sa zo svojich hrobov vyhrabali zombíci a medzi nimi a ľuďmi vznikol boj. Iba jeden zombík je iný a môže to celé zmeniť. A ak ste s to vždy chceli aj sami vyskúšať, nie sa iba pasívne pozerať, teraz máte príležitosť s novou hrou Gloomy Eyes.

Síce tak vzniká trochu chaos s názvami, ale oplatí sa nájsť si cestu ku hre. A možno aj k animáku, ak máte VR headset. Je to príbeh o nečakanej láske, ktorá sa môže stať svetlom vo svete, ktorý je zahalený do temnoty. Ani nie tak o romantickej láske, teda aspoň ja tam tú konotáciu nevidím, predsa len je to príbeh o deťoch. Skôr je to láska medi dvoma dušami. Každá z nich sa cíti nesvoja vo svojom svete. Len spoločne sa im podarilo nájsť to, čo každému chýbalo.

Hlavným hrdinom príbehu je mladý zombík Gloomy. Svetom ľudí je nenávidený, ale ani medzi „svojimi“ sa necíti dobre. Ak sa teda zombík dokáže cítiť dobre. jednoducho je outsiderom dvoch svetov, ale zároveň šancou na to, aby sa slnko opäť raz vrátilo. Nie je však jedinou postavou v hre. Budete tiež ovládať mladé dievča menom Nena. Tá je neterou zlého starostu obce, ktorý loví zombíkov a aj svetlušky, to posledné, čo v tomto svete ešte prináša nejaké svetlo. Gloomy na úteku za svetluškami a Nena na úteku od svojho strýka. Obaja tak rozdielni, no s toľkým spoločným.

Ich cesty začínajú úplne inde a úplne inak. Nakoniec sa však predsa len spoja a práve vy im s tým pomôžete. Toto je hra práve o tej ceste a zaujímavé na nej je, že to je kooperačná hra dvoch postáv, ale nie kooperačná hra dvoch hráčov. Nie je to úplne nevídaný koncept, bolo tu už viacero podobných hier. Vo väčšine levelov v zásade ovládate obe postavičky a to spôsobom, aby sa dopĺňali. Gloomy aj Nena majú svoje obmedzenia. Niekedy nie sú úplne logické, ale musíte s nimi pracovať. Gloomy je napríklad silný, ale len Nena dokáže operovať so strojmi a podobne.

Musíte si tak lámať hlavu nad tým, ako ich v hre dostať tam, kam ich dostať potrebujete. A aj vtedy, kedy ich tam potrebujete mať. Naozaj si to neraz vyžaduje zapojenie oboch postáv na striedačku a nie je to len o tom, že jednu postavu postavíte na výťah a s druhou stlačíte tlačidlo. Na takýchto typoch úloh vás hra bude iba učiť dôležitosť spolupráce a spôsob, ako postupovať. Neraz budete postavy striedať každú chvíľu, spravíte nejakú drobnosť a za zase sa posuniete o kúsok ďalej. A kým v úvode Gloomy a Nena nie sú priamo spolu, neskôr ich budete mať hneď vedľa seba.

Nie je to však len o tom, čo s postavami robíte, ale aj kde ich necháte. Nemajú totiž len svoje schopnosti, ale aj slabosti. Nena nemôže prísť k iným zombíkom, lebo ju zožerú. A nemala by sa nechať chytiť ani nohsledmi svojho strýka. Taký Gloomy zase dokáže chodiť pomedzi zombíkov, jemu neublížia. Ale ak ho zbadá nejaký človek, hneď ho začne naháňať. Navyše Gloomy nedokáže prejsť cez osvetlené miesta. Takže pri hraní pozor, kde necháte jednu postavičku, kým hráte za druhú. Môže to byť napríklad v trase, ktorou chodia stráže, takže si hráte za Nenu a zrazu len vidíte, ako Gloomyho chytili. A ide sa od checkpointu.

Takmer celá hra je založená na hádankách. Výnimkou sú akurát ojedinelé boje, kedy Gloomy zdivočí a dokáže aj útočiť nejaké tie stroje, ktorými sa ho pokúšajú chytiť. Na to slúžia dve tlačidlá a to je všetko. Navyše sú to veľmi krátke pasáže, takže od toho veľa nečakajte. Ale čo sa týka hádaniek, tie sú navrhnuté dobre. vlastne každý level je jedna veľká hádanka a vy musíte vyriešiť, ako niečo získať a bezpečne dopraviť postavičky do cieľa. Pomedzi to môžete splniť aj nejakú tú bočnú úlohu - niečo nájsť či objaviť skrytého rozprávača.

Keďže je každý level jednou veľkou hádankou, musíte sa naň poriadne pozrieť. Všetko sú to vlastne diorámy, malé svety navzájom oddelené s rôznymi kútmi aj poprepletanými cestičkami. Orientuje sa v tom pomerne ťažko, ale našťastie hra prináša aj možnosť prezrieť si samotnú diorámu pekne z diaľky. Takto si môžete všimnúť niekde aj nejaký ten skrytý kút, ale hlavne si naplánovať cestu vpred. Naozaj to pomáha a je to šikovný nástroj, ako sa v hre nezaseknúť. Tie prekážky a problémy nie sú náročné, len ich musíte vidieť v správnom svetle. Vďaka tomu si hra udržiava dobré tempo bez zásekov.

Ale nie všetko je tu také idylické. Veľmi rád by som hre dal vysokú známku, lebo si to v mnohých ohľadoch zaslúži. Ale tento rok je to asi jeden z mojich najviac zabugovaných herných zážitkov. Neboli to nejaké bugy v štýle, že by sa hra nedala prejsť, ale aj reštartovanie na checkpointy kvôli zaseknutým postavám zamrzí. A nebolo toho málo. Raz niekde v rohu o objekt, inokedy na rebríku, potom mi zas postava sama poletovala herným svetom bez možnosti ovládania. Samozrejme, je to len nepohodlná vec, stačí sa vrátiť o 3 minúty späť a ide sa ďalej, ale tak strašne to kazí dojem. Navyše pri hre, ktorú si chcete užiť.

A blbý je aj pomer bugov k zvyšku hry. Ak by sa mi tieto veci diali  v rovnakom pošte v nejakej 20-hodinovej hre, možno nad tým aj mávnem rukou, prípadne si po 20 hodinách ani nespomeniem na bug, ktorý som mal na začiatku. Gloomy Eyes je ale hra len na 3 hodiny. Možno nejaké 4, ak fakt chcete nájsť všetky skryté predmety a rozprávača v každom leveli. To je strašne málo z pohľadu hernej doby, ale tiež budí zlý dojem, ak vás nejaká menšia či väčšia chyba otravuje každú polhodinu.

To všetko je obrovská škoda. Lebo toto je hra, ktorá vás už vizuálne láka, aby ste sa do nej pustili. Je tu kopa estetiky inšpirovaná Timom Burtonom, postavičky vyzerajú ako Funko, čo má tiež svoje kúzlo. Už ten animák vyzeral skvele. Hra zobrala všetko to, čo fungovalo, a akurát pridala interakcie. Doplnené je to veľmi príjemnou hudbou, ktorá sa k takto ladenej hre náramne hodí a krásne buduje takú tú detskú hororovú atmosféru. Pritom ale nepôsobí ako klišé. Nie je to niečo, čo by vám utkvelo dlho v pamäti, ale pri hraní to pôsobí dobre. Akurát rozprávačom už teraz nie je Colin Farrell, ale ani Eric Nolan nie je zlý.

Gloomy Eyes je vizuálne pôsobivá a atmosféricky ladená hra, ktorá prináša zaujímavý koncept dvoch spolupraujúcich postáv a premyslené hádanky. Príbeh o outsideroch, ktorí si navzájom pomáhajú nájsť svoje miesto vo svete, pôsobí sympaticky a emocionálne, podporený hudbou a dizajnom inšpirovaným Timom Burtonom. Bohužiaľ, technické nedostatky a časté bugy, ktoré prerušujú plynulosť hrania, trochu kazia celkový dojem, najmä vzhľadom na krátku hernú dobu.