Po rokoch tu máme ďalšiu výraznú adventúru od českého štúdia Amanita Design, ktoré si za viac ako dve dekády prakticky vybudovalo vlastnú podkategóriu umeleckých adventúr. Ich hry sú dizajnovo netradičné, ľahko ovládateľné, no zároveň dokážu hráča potrápiť logickými hádankami a nenápadnými detailmi, ktoré treba v netradičnom prostredí.

Ak si pamätáte jeho začiatky, boli späté hlavne so sériou Samorost, no neskôr prišlo Machinarium, Botanicula, Chuchel, Creaks alebo Pilgrims. Každá z týchto hier mala iný svet, iný štýl a inú náladu, ale vždy bolo jasné, že ide o tvorcov, ktorí sa viac spoliehajú na obraz, atmosféru a hravé nápady než na klasické vysvetľovanie príbehu.

Phonopolis na túto tvorbu prirodzene nadväzuje, ale zároveň pôsobí ako ďalší posun. Amanita sa tu opäť vracia k ručne vytvorenému svetu, tentoraz kartónovému a so silnejšou témou manipulácie, propagandy a života v meste, kde sa všetko točí okolo hlasu z reproduktorov. Stále je to adventúra postavená na objavovaní, logických hádankách a zvláštnych postavičkách, no pod farebným papierovým vizuálom je tentoraz cítiť aj ostrejší spoločenský podtext.

V Phonopolis nás autori vtiahnu do kartónového propagandistického sveta, v ktorom musia obyvatelia bez odvrávania poslúchať hlas autorít. Mesto je pretkané megafónmi a reproduktormi, ktoré ľuďom neustále prikazujú, čo majú robiť, kam majú ísť a ako sa majú správať. Hlavnou postavou je Felix, obyčajný pracovník zo smetiska, ktorého z poslušného rytmu vytrhne nehoda pri drviči odpadu. Po páde pod zem sa dostáva do starej opery, kde nájde slúchadlá schopné odfiltrovať všadeprítomné rozkazy.

Keď ich Felix použije, hlas z megafónov nad ním stratí moc a zrazu môže konať podľa seba. Práve tým sa začína jeho cesta naprieč podivným mestom plným plagátov, komínov, strážnikov a obyvateľov, ktorí stále poslušne kráčajú podľa príkazov z reproduktorov. Spočiatku nejde o jasne pomenovanú veľkú úlohu s cieľom, skôr o prirodzené skúmanie miest, kam sa predtým nemohol dostať. Postupne však začína byť jasné, že jeho cesta môže viesť až k najvyššiemu vodcovi, a to skôr, než mesto zasiahne jeho najnebezpečnejšia zbraň.

Phonopolis je zároveň pre Amanitu zaujímavý aj tým, že sa viac než jej staršie hry opiera o rozprávanie. Je to novinka u Amanity a tu rovno nájdete aj dabing (zatiaľ anglický s českými titulkami, ale teraz po vydaní má prísť aj český). Stále je to adventúra, ktorá veľa hovorí obrazom, animáciou a drobnými reakciami postáv, no Felix tentoraz dianie aj komentuje a rozpráva sa s určitými postavami a hra je celkovo dejovo hlbšia. Viac sa dozviete o svete a vašej úlohe v ňom. 

Samotná hrateľnosť je prevažne založená na klikaní, skúmaní prostredia a hľadaní ďalšej cesty krížom cez mesto. Mesto je na určitých častiach otvorené a postupne sa do neho budete vracať a vyrážať do bočných uličiek. Všade vás čakajú rôzne puzzle úlohy, ktoré vám prehradia cestu. Často sú nápadité a vyžadujú si pozornejšie sledovanie scény, skúšanie mechanizmov a všímanie si toho, ako na vaše zásahy reagujú postavy. Raz budete skladať cestu cez otáčajúce sa plošiny, inokedy sa snažiť dostať z vozidla pomocou kombinácie páčok, prepínačov a regulátorov, meniť štvorce na stene tak, aby vytvorili správne rozloženie miestnosti, alebo taktizovať s megafónmi, ktorými môžete ľudí odlákať či prilákať na správne miesto.

Hra sa nespolieha na klasické zbieranie predmetov a ich používanie na správnych miestach, ale na to ako prejsť danú scénu. Niektoré časti sú čisto logické, iné pracujú s ľahkými stealth momentmi, napríklad keď sa musíte vyhnúť pozornosti stráží alebo svetla sledujúceho pohyb. Popri tom však necháva priestor aj na pokojnejšie pasáže, v ktorých sledujete život mesta a jeho zvláštny rytmus poslušnosti. Občas sa objavia doslova logické minihry alebo aj iná perspektíva, napríklad krátka snová pasáž s vesmírom, alebo vtákom letiacim nad krajinou, ktorá skôr obrazovo dopĺňa príbeh, než by otvárala samostatnú hernú vrstvu. Aj keď tieto vsuvky sú mierne zvláštne.

Postupne tak prejdete jednotlivými časťami mesta, zoznámite sa s jeho fungovaním a začnete odkrývať aj širšie pozadie celého systému, vrátane cieľov jeho vodcu. Čakajte prekvapivo veľa scén a úloh, ale ako celok to nie je dlhá adventúra, skôr príjemný približne troj-štvorhodinový výlet kartónovým svetom s množstvom logických úloh, zvláštnych situácií a nápadov, ktoré hre dodávajú na zaujímavosti. 

Vizuál je ako vždy pri hrách od Amanita Design nezvyčajný a pôsobivý. Tentoraz tú pôsobivosť vytvára kartónovo-papierová estetika, v ktorej je všetko doslova vystrihnuté, poskladané a rozhýbané v malom divadelnom meste. Postavy, budovy, plagáty, stroje aj samotné ulice pôsobia ako ručne pripravené kulisy, čo hre dáva veľmi špecifický charakter. Nie je to pritom len vizuálny filter. Objekty boli maľované a vystrihované na papieri, následne prenesené do 3D priestoru a rozhýbané tak, aby si zachovali ručný charakter. Aj preto hra pôsobí ako živá papierová scéna, kde sa každá obrazovka správa ako samostatná ilustrácia.

Veľmi dobre funguje aj to, ako vizuál podporuje tému hry. Phonopolis je plné propagandistických plagátov, megafónov, priemyselných stavieb, dymiacich komínov a prísne usporiadaných priestorov, ktoré neustále pripomínajú, že obyvatelia žijú v systéme kontroly. Zároveň však hra nie je sivá ani fádna. Používa výraznú farebnú paletu s červenou ako dominantou, nápadné tvary a drobné animované detaily. 12 fps animácia jej navyše dodáva jemný stop-motion nádych, vďaka čomu sa na mesto dobre pozerá aj vtedy, keď jeho svet pôsobí utláčajúco.

Vizuál dopĺňa zvuková stránka. Mesto neustále sprevádzajú ruchy mechanizmov, kroky, pískanie, šum ulíc a hlavne príkazy z megafónov, ktoré dotvárajú pocit sveta pod dohľadom. Zvuk tu nie je len kulisou, ale súčasťou samotnej témy, keďže celé mesto stojí na hlasoch, príkazoch a poslušnosti.  Hudba od Tomáša Dvořáka, Floexa to celé nenápadne podfarbuje a necháva vyniknúť samotné prostredie a drží pokope zvláštnu kombináciu papiera, mechanického rytmu a mierne dystopickej nálady.