NADOSMRTI |
NADOSMRTI |
V poslednej dekáde (možno aj viac) sa nám v našich reáliách „rozmohl takovej nešvar“. Bývalí spolužiaci, o ktorých sme od strednej školy nepočuli sa začali ozývať s investičnými tipmi, ktorými samozrejme disponovali jedine oni. Aj Rei Nagasawa sa jedného dňa dočkala podobného telefonátu. Ako to už tak býva, bolo to v tom najnevhodnejšom momente. Jej partnerka mala narodeniny a tešila sa, že to spolu oslávia tortou, šampanským a nejakým tým laškovaním. Lenže kým u nás sa Jožo či Boris ozvú s pozvaním na kávu s vidinou nového klienta, v Japonsku, nuž v Japonsku to je trošku inak so všetkým...
Mladá, na party noc pripravená dvadsiatka (bližšie k tridsiatke) vchádza do podzemného nočného klubu. Kamera ju v jednozáberovom tracking shote sleduje podobne ako Saula Ausländera do predpokladaného prostredia žúrujúcej Victorie. Noc je podľa dopravy v uliciach ale v už príliš pokročilom štádiu a tak sa Rei, míňajúc garderobiérku na schodoch, prechádza po poloprázdnom klube, pozoruje osadenstvo, hľadá svoju dnešnú obeť. Míňajúc pár usadených hostí, niekoľko rozrobených one night párikov a ešte menej tancujúcich si nakoniec prisadne ku skoro prázdnemu baru, objedná dve Julio Anejo a pozve muža sediaceho vedľa nej tiež na panáka. Po zdvorilostnom barovom small talku obaja nasadnú do taxíka, dohadujúc sa kam. K nej, do hotela, k nemu? On, neodolajúc tvrdeniu, že rada šuká ženatých mužov v posteliach, ktoré ustlala manželka nakoniec určí smer svojich zvyšných pár chvíľ.
So far so good. Od teraz sa film môže venovať svojej skutočnej téme, nerovnomernému vzťahu / nevzťahu dvoch bývalých spolužiačok. Lesbickej Rei pochádzajúcej z dobre situovanej rodiny, ktorá jej orientáciou nie je zrovna nadšená a vraj zarytej heteráčke Nanae, kedysi sľubnej atlétke z pracujúcej triedy a rodiny tak funkčnej, že z nej utiekla jej matka a nechala ju napospas násilníckemu otcovi. Z tohto prostredia sa pokúsila vymaniť kariérou prostitútky, ktorá si v pravý čas vzala najbohatšieho zákazníka, znovu násilníka.
Odteraz sú na úteku. Striedajú dopravné prostriedky, ktoré sú buď nútené opustiť, alebo lenivé dotankovať, striedavo si rekapitulujú ako sa im vodilo od školy, jačia po sebe oným neopakovateľne teatrálnym japonským spôsobom a trilkujú si starý hit z ich pubertálnej éry. Zvažujú všetky pre a proti rozhodnutiu ísť sa predsa len udať.
Tento voľne a veľmi pomaly plynúci dej si pomáha niekoľkými flashbackmi a príbehovými odbočkami, z ktorých najzaujímavejším je krátka sonda do života Reiinej partnerky. Takýto spôsob narácie samozrejme nie je ničím novým a divák je dnes už na nelineárne rozprávanie zvyknutý. V Nadosmrti však pôsobí akosi kostrbato až má človek občas pocit, či by tejto adaptácií mangy Gunjō nesvedčala skôr forma minisérie o štyroch či piatich polhodinových dieloch.
Dvojhodinové sledovanie úteku hlavných protagonistiek totiž nemá dostatočný drive aby udržal diváka v napätí. Navyše je film snažiaci sa navodzovať pocit akejsi modernej japonskej verzie Thelmy a Louise v mnohých miestach šialene predvídateľný a hlavné hrdinky by si svoje traumy určite vyriešili skôr, keby boli nútené film samé sledovať.
Vážne, pokiaľ sa dostanete pri sledovaní dostatočne ďaleko, uvidíte v princípe ideálnu záverečnú sekvenciu, na ktorej konci si ako divák pýtate zatmievačku a záverečné titulky. Máte smolu, dievčence potrebujú dotiahnuť svoje putovanie ešte o kúsok ďalej, stoj čo stoj vyriešiť Nanaeinu indiferentnú orientáciu, a pár krát sa pri sexe prerozhodnúť, či sa teda udať/neudať, alebo to celé vygradovať rituálnym seppuku. A divák pri tom pevne dúfa v to čo najdokonalejšie vykuchanie, ktoré by snáď pochovalo akýkoľvek nápad z tohto fláku sbastlovať prípadné pokračovanie.
Ride or Die (Japonsko, 2021, 141 min.)
Réžia: Ryūichi Hiroki. Scenár: Nami Yoshikawa. Hrajú: Kiko Nakamura, Honami Satô, Shinya Niro...