ĽÚBIL SOM SVOJU ŽENU

Keď Jakoba, mladého holandského námorného kapitána, začne pobolievať žalúdok, kuchár mu poradí, aby sa oženil. Vraj to pomáha. A on sa čoskoro naozaj ožení – po ľahkovážnej stávke so starým priateľom si vezme prvú ženu, ktorá vkročila do dverí parížskej kaviarne, kde práve sedeli. Náhoda? Osud? Alebo prekliatie? Isté je, že Jakoba bolesti brucha skutočne prejdú. Jeho život však už nikdy nebude ako predtým.

Film Ľúbil som svoju ženu oceňovanej maďarskej filmárky Ildikó Enyedi je zľahka melancholickým dobovým eposom o vrtkavom vzťahu dvoch ľudí, ktorí spolu síce možno vôbec nemali byť, no nedokážu ísť od seba ani vtedy, keď už je to celkom zjavné. Film na motívy rovnomenného románu Milána Füsta (1942) mal svetovú premiéru v hlavnej súťaži festivalu v Cannes. Jeho slovenskú premiéru nedávno režisérka osobne uviedla v Piešťanoch na festivale Cinematik. Od tohto týždňa film môžete vidieť aj v kinách. Už len kvôli krásnej výprave a hereckým výkonom Léy Seydoux a Gijsa Nabera určite za videnie stojí. Budete si však naň musieť vyčleniť celé tri hodiny...

Láska skromného a tichého Jakoba (Gijs Naber) a nespútanej zvodkyne Lizzy (Léa Seydoux) začína tak trochu od konca. Žiadne mesiace dvorenia a spoznávania. Do týždňa od prvého stretnutia sú svoji a hneď na to Jakob vyráža späť na more, ktoré je jeho druhým domovom. „Neboj sa, počkám ťa,” uisťuje ho vo dverách Lizzy, akoby presne vedela, čo chce počuť. A naozaj – o štyri mesiace neskôr ju Jakob nachádza presne tam, kde ju nechal. Môže tento zvláštny vzťah postavený na náhode, vzrušení z neznáma a nezáväznosti naozaj fungovať?

Čas, žiaľ, romantike ružových okuliarov nesvedčí. Keď po návrate z ďalšej z ciest Jakob nachádza doma záhadnú predvolanku na políciu, zisťuje, že jeho manželka zrejme počas dlhých osamelých večerov nesedí doma nad knižkami. Naoko trpké zistenie o jej eskapádach prijíma s pokorou – nič si, napokon, nesľúbili, nič si nedlžia. Rozhodne sa žene nič nepovedať a pokračovať v svojskej hre na manželstvo ako doteraz. Chrobák podozrievavosti však už jeho hlavu ani srdce nikdy neopustí...

Ildikó Enyedi patrí k najvýraznejším a najosobitejším európskym filmárkam dneška. Na konte má bezmála desiatku celovečerných filmov, viacero dokumentov aj tvorbu pre televízne obrazovky. Najviac však zaujala originálnou surrealistickou romancou O tele a duši (2017), ktorá jej vyniesla Zlatého medveďa z Berlinale aj oscarovú nomináciu. Ak by ste však tento film, odohrávajúci sa na pomedzí magických snov a naturalistickej reality bitúnka, chceli porovnávať s režisérkinou novinkou, veľa priesečníkov by ste asi nenašli. Filmy sa podobajú hádam len ústrednou témou komplikovaného vzťahu plného protichodných citov.

Ak Enyedi, okrem režisérky aj scenáristka väčšiny svojich snímok, v predchádzajúcom filme výrazne experimentovala s formou, tentokrát postupuje vcelku konvenčne až „mainstreamovo”. Príbeh svojského manželstva uzavretého Jakoba a nečitateľnej Lizzy sleduje pekne po poriadku, trpezlivo a chronologicky. Nečakajte žiadne zašifrované metafory, záhadné dvojzmysly ani symbolizmus – Ľúbil som svoju ženu zväčša hovorí priamou rečou, ba chvíľkami možno až príliš doslovne.

Výnimočný je skôr krásnym vizuálnym spracovaním, pôvabnou dobovou výpravou a iskrivou chémiou medzi skvelo obsadenými hercami než rozprávačským štýlom. Pre oko je snímka obzvlášť lahodná. Každá scéna by vďaka starostlivo vyberanej kompozícii, farbám, svetlu, nálade aj detailom mohla pokojne byť samostatným obrazom. Aj preto sa ich možno režisérke tak ťažko v strižni vzdávalo, čo sa pretavilo do poriadne nafúknutej stopáže .

Práve tá je však aj najväčším kameňom úrazu – zbytočne odhaľuje hluchejšie miesta aj predvídateľnosť príbehu. I keď tak film vďaka kvalitnému prevedeniu, krásnym kulisám európskych metropol medzivojnovej éry a vďačnej vzťahovej téme nie je najmenší problém dopozerať, stráca na efektnosti a intenzite, ktorú mohol mať v zahustenejšej podobe.

Hoci je v centre snímky milostný vzťah plný zvratov, nečakajte žiadne preexponované emócie. Naozaj expresívne vo filme kulminuje hádam len jediná scéna. Niektoré ohlasy ho preto označili za málo citlivý či priam chladný. No i tu je zrejme skutočným problémom skôr nekonečná stopáž, ktorá subtílne emócie stoického Jakoba a manipulatívnej Lizzy rozrieďuje do ťažšie čitateľnej podoby. Trošku sa v tom celom napokon stráca aj akási vyššia idea príbehu, ktorá sa netýka len samotnej lásky a manželstva, ale prenesene hovorí aj o živote ako takom: O snahe o jeho neochvejnú kontrolu, o náhodách, ktoré nám to aj tak vždy prekazia, a o tom, aké ťažké je občas odhadnúť, čo z toho je pre nás vlastne lepšie.

Ľúbil som svoju ženu asi nie je filmom roka a ani vo filmografii Ildikó Enyedi sa zrejme nezapíše zlatými písmenami. Ak však máte chuť a čas na pomalší výlet do éry swingových tančiarní, luxusných výletných parníkov a strieborných tabatierok v spoločnosti skvelých hercov pod skúseným vedením, večer si týmto filmom určite nepokazíte.

A feleségem története (Maďarsko / Nemecko / Francúzsko / Taliansko, 2021, 169 min.)
Réžia: Ildikó Enyedi. Scenár: Ildikó Enyedi. Hrajú: Léa Seydoux, Gijs Naber, Louis Garrel, Sergio Rubini, Jasmine Trinca, Luna Wedler, Josef Hader, Ulrich Matthes, Udo Samel