SVIEŽA KOMÉDIA - SVIATOČNÝ AUGUSTOVÝ OBED

A ten film je až nečakane pútavý a zábavný. Necítiť z neho zášť, ale emóciu presne opačnú. Námet o štvorici starých dám a ich „mladého“ hostiteľa vyzerá zvláštne. Ako pre denník SME povedal Peter Nágel, programový riaditeľ festivalu, „taký príbeh by ste sotva vymysleli, to sa prosto muselo stať.“ A z filmu to aj cítiť. Postavy hrajú samy seba absolútne uvoľnene, spontánne, drobné udalosti ubiehajú ostrých zvratov a dramatického stupňovania – žiadna dráma tu nič nepoháňa. Príbeh sa končí vo chvíli, keď si po Gianniho zverenkyne po dvoch dňoch prichádzajú ich nič netušiaci skutoční synovia, čo jedna z nich od srdca skomentuje: „Je to hanba!“ Pre staré panie to bol len krátky úlet z impotentnej staroby. Krátky, ale o to intenzívnejší. Mohlo by sa zdať, že Sviatočný augustový obed bude v podstate dosť nudným filmom. Nuž, mohlo...

Ale práve v tom to je. Čaro tohto lahodne osviežujúceho a laškovne vtipného počinu totiž spočíva v zastavení sa a vychutnávaní pohárika vína a tichého rímskeho leta, keď všetci odišli na dovolenku a mesto je prázdne. Gianiho deň ubieha zakaždým svojim pokojným, stereotypne prirodzeným rytmom – ráno nakúpiť v obľúbených „krámkoch“, kde ho všetci poznajú a vedia, že platí až na konci mesiaca, posedieť si pri vínku s priateľom, pričom sova im treba prehodiť pár slov, potom doma navariť čosi pre matku... a večer jej s láskou a neskonalou trpezlivosťou predčítať z Troch mušketierov... Gianni je typ životného pohodára, ktorý si s živobytím starosti príliš nerobí a navzdory tomu, že sa neraz topí v dlhoch, vie si ho čistými a dlhými dúškami vychutnávať. A to aj vďaka – či azda napriek svojej hrdej a chvíľami pre diváka až neznesiteľne sebastrednej matke, ktorú zvláda s hlboko ľudským flegmatizmom. Priam poetická je scéna, keď sa s kamarátom Vikingom vezú na skútri po meste, aby zohnali nejakú rybu na večeru. Sála z nej nezvyčajný, takmer „existenciálny“ pokoj – je to oslava krásy „ľahkého“ bytia a obyčajného života, v ktorom nemá zmysle sa za čímkoľvek hnať. Di Gregorio dokázal túto emóciu sprostredkovať veľmi čisto a úprimne a za takýto spôsob stvárnenia si cenu určite zaslúžil.

Sviatočný augustový obed je tiež priezračnou metaforou o vyrovnávaní sa človeka so svojou situáciou. Pozícia, v ktorej sa ocitne Gianni – pričom tieto neobvyklé dva dni vlastne len hyperbolizujú jeho doterajší život v extrémnejšom merítku – pripomína v niečom akoby hendikep či doslova postihnutie. Neraz si nad tým povzdychne, neraz sa pokúsi riešiť situáciu skratkou (ako keď naleje všetkým do jedla konské dávky tabletiek na spanie, aby sa konečne vyspal aj on); – veď štvorica hyperaktívnych dám, vôbec nepodliehajúcich zádumčivosti staroby (jedna z nich si napríklad len tak vyrazí do mesta na pohárik ako pubertiačka), vie človeka poriadne unaviť. No Gianni je z iného cesta a na tejto zvláštnej situáciu preukazuje svoju láskavú ľudskosť, ktorá nás dojme takmer úplne rovnako ako príbehy ľudí, čo sa hrdinsky vyrovnali s telesným či iným postihnutím.

Humor snímky, nakrútenej prevažne vo veľkých detailoch, ale precíznou kamerou - čo v obmedzených priestoroch interiérov, v ktorých sa väčšina deja odohráva, určite nebolo jednoduché – vyplýva ani nie tak z krkolomných situácií (už som spomínal, že režisér príbeh nijako nesilí, necháva ho plynúť samovoľne a prirodzene). Je to skôr spôsob vyjadrovania a trpezlivej „hry“ s dámami, ktorý je zdrojom komiky. „Chudák“ Gianni by sa možno radšej zašil niekde v putike a nemusel počúvať ich reči, vyzerá to ale tak, že si to množstvo povinností a nárokov, ktoré naňho staré panie azda aj nevedomky kladú, s chuťou užíva! Nie je nič, čo by pre ne neurobil – to je roztomilé. A dámy sú mu vďačné – hoci sa zdá, že predsa len už nerozumejú celkom všetkému, čo sa naokolo deje a občas pôsobia mierne naivne až detinsky (ich „nevhodné“ poznámky privádzajú publikum do popuku), režisér ich zámerne nevykreslil ako karikatúry. Naopak, pristupuje k nim s úctou takmer pôsvätnou, ako k čomusi vzácnemu.

Napokon, starostlivosť o matku je pre Gianniho vo filme v skutočnosti dôvodom a zámienkou, prečo nemusí v živote robiť nič iné, napríklad hľadať si prácu. Lenže načo, keď toto jedno robí ako pravý profesionál!