RECENZIE TOHO NAJ Z MFF BRATISLAVA 2008

VEĽKÝ REŠPEKT
„Respect!“ je fráza, ktorá má pôvod medzi  hrdými rude boymi na Jamajke. Používajú ju napríklad v situáciách, keď jeden na druhého vytiahne nôž. Rešpekt ako hodnotu prijali za svoju aj hip-hoperi a slovíčko sa stalo až okrídlenou floskulou, patriacou k ich subkultúre. Snímka Viktora Csudaia, rozkladá tento pojem na úsmevné čiastočky a v komických zápletkách svojich nielen s hip-hopom spätých hrdinov si z neho neurážlivo ale schuti uťahuje.

Príbeh Petra, ktorý práve schytal kopačky, pretože napriek deklarovanej heterosexualite nosí ženské župany a izbu má plnú plyšákov, jeho kamaráta Miša, zdanlivého samca v raperskej šiltovke, jeho pohľadnej sestry Veroniky, ktorá svoje srdce opatruje pre „ťažkého“ freestylera Slinu, a napokon okradnutého maďarského turistu Zoltána, privádza na scénu pestré panoptikum drobných postavičiek reprezentujúcich život na najväčšom slovenskom sídlisku. Večné súrodenecké hádky dospievajúcich deciek, ktoré si lezú na nervy ako Tom a Jerry a ich matka je z toho zúfalá, hrajú na priamočiaru komunikatívnosť a živelnú civilnosť typického scenára slovenských TV seriálov o medziľudských vzťahoch. Avšak obrazoborectvo a demontáž mytológie dáva snímke dôležitý nadhľad a sebaironický odstup. Nie je to veľa ani málo. Csudai priznáva, že jeho film žiadne „umelecké“ ambície nemá, „je to len remeselne urobená žánrovka“, no prináša aspoň tú, na Slovensku tak potrebnú, novú estetiku a závan sviežosti.  A superstáristka Dáša Šarkózyová je v tých plavkách skutočne neodolateľná!

ZÓNA (La zona)
Mexický režisér Rodrigo Plá si za svoj debut Oko na zátylku (2001) vyslúžil študentského Oscara. Tentoraz prišiel so sociálnou drámou o dvoch svetoch, ktoré oddeľuje vysoký múr. Zóna je názov exkluzívnej obytnej štvrte uprostred Mexico City, určenej pre bohatú vyššu triedu. Život tu pripomína rozprávku a ľudia reklamné plagáty zobrazujúce dokonalú rodinu. No za ostnatým drôtom, ktorý chráni túto ilúziu bezkonfliktnosti pred vonkajším svetom, sa rozprestiera údolie hladu, zločinu a každodennej biedy. Keď sa lúpežné dobrodružstvo trojice mladých vydedencov z ulice, ktorí prenikli do Zóny, skončí krvavo, obyvatelia sú pobúrení. Jednému z votrelcov sa podarí ujsť a okamžite sa rozpúta hon, v ktorom vyplávajú na povrch predsudky a najhoršie ľudské pudy.

Opevnenie Zóny je symbolom sociálne rozdeleného sveta. Kamera nás sugestívne zavedie do tohto lživo pokojného, sladkastého sveta v úvodnej pomalej jazde z pohľadu  jedného z hrdinov, tínedžera Alejandra. Jeho otec je vo vzniknutej situácii rozvážny, no naivne veriac, že ľudia nepodľahnú túžbe lynčovať nedokáže zabrániť katastrofe. Keď jeho syn objaví v pivnici ich domu ukrývajúceho sa hladného votrelca, vytvorí sa medzi chlapcami solidárny vzťah. Ako dlho však dokáže Alejandro tajiť svoj objav pred rozhnevaným davom? 

Film bol ocenený ako najlepší debut na MFF Benátky a na festivale v Toronte získal cenu FIPRESCI.  

ŽIARA NAD OCEÁNOM (Yi ban hai shui, yi ban huo yan)
Existuje skutočný láska? Prečo sa človek vždy zamiluje do toho nepravého? Na tieto otázky sa pokúša odpovedať poeticko-meditatívna snímka honkongského režiséra Liu Fendoua Žiara nad oceánom. Pôvodom scenárista debutoval ako režisér snímkou Zelený klobúk. Aj teraz sa pohráva s otázkou viny a spásy, vykúpenia dosiahnutého láskou. Čašníčka Lichuan podlieha agresívnemu osobnému čaru sebavedomého mladého gangstra Wang Yao. Ten z nej však neváha urobiť prostitútku a poučiť ju tak o tvrdosti skutočného života. Lichuan je vo svojej nekonečnej zamilovanosti ochotná zájsť až na hranicu seba popretia a podarí sa jej pripútať si Yaa pomocou žiarlivosti tým, že sa vzoprie jeho vôli a vydá sa za jeho najlepšieho priateľa. Obe postavy tak postupne strácajú vlastnú dušu a spejú k tragédii...

Hoci sa zdá že Wang sa k oddanej žene správa panovačne, aj on podlieha zničujúcej sile lásky a zápasí s ňou. Keď sa mu Lichuan odmieta podriadiť, zisťuje, že doterajší život plný dobrodružstva preňho zrazu nemá žiadnu cenu.

Film sa končí tam, kde sa začal – na pláži. More tu vystupuje ako symbol konečného očistenia v smrti a jeho obrazy sa v rôznych variáciách ustavične vracajú. Je vonkajším obrazom vnútorného princípu. Fendouov snímok reprezentuje typickú podobu súčasnej východoázijskej kinematografie – abstraktnú psychologickú meditáciu o subtílnych zákutiach emocionálnej krajiny, rozprestierajúcej sa vo vnútri postáv – a vyniká silným, expresívnym spojením vizuálnej a hudobnej atmosféry.       

MEDZI STENAMI (Entre les murs)
Toto nie je žiaden dojímavý príbeh idealistického učiteľa v štýle Pánu učiteľovi z lásky, ktorý vychová slušných občanov z bandy drzých deciek! Tohtoročný víťaz z Cannes ponúka naopak celkom realistický obraz multikultúrneho projektu francúzskeho školstva. Trieda plná imigrantov rôznych národností robí vrásky na čele učiteľovi francúzskeho jazyka Francoisovi. Občas to nezvláda a my vidíme jeho hnev, prejavy moci, urážky a zosmiešňovanie ignorantských študentov. No popri tom sa úprimne snaží prebudiť ich záujem o literatúru. Zvolí však neobvyklú metódu, na ktorú frustrovaní žiaci reagujú s nevôľou... „Ako sa môže chlapec, ktorý nepočuje doma francúzštinu, naučiť správne hovoriť?“ pýta sa režisér Laurent Cantet.

Do filmu podľa knihy Francoisa Begaudeaua obsadil skutočného učiteľa a skutočných žiakov. Bez budovania dramatickej zápletky a klasického stupňovania udalostí podáva presný popis každodenných ťažkých situácií na bojisku zvanom škola. Ručná kamera vykresľujúca drobné detaily zároveň pútavo zachytáva špecifickú atmosféru prostredia.