STARLANCER |
STARLANCER |
Vesmírne simulátory sú už dlho obľúbeným druhom trávenia mojich voľných chvíľ pri počítači, voľný pohyb a orientácia v trojrozmernom priestore je navyše skvelým tréningom na skutočné lietanie. Na mojom počítaču sa už objavili takmer všetky významné vesmírne simulátory - top trojka skladajúca sa z Wing Commandera, Descenta Freespace a samozrejme X Wingov, ktorým ešte zdatne sekundoval Independance War.
Starlancer, najnovší výplod Microsoftu a firmy Digital Anvil je na dobrej ceste priradiť sa k týmto legendám. Navyše, jedným z jeho autorov je sám Chris Roberts, duchovný otec celej série Wing Commanderov, ktorý sa vrátil od natáčania béčkových filmov k tomu čo vie najlepšie.
Celý príbeh je viac menej klasickou zápletkou tohoto typu hier. Píše sa rok 2161 a v Slnečnej sústave prebieha boj dvoch znepriatelených mocností, Koalície v ktorej sa govorí pa rússki, a americko kladne orientovanej Aliancie. Koalícia je agresorom, ktorý sa snaží o nadvládu a nevyhýba sa ani vraždeniu civilistov. O tomto celom je vlastne úvodné intro. Hlavný hrdina, teda vy, nastupuje v hodnosti podporučíka ku letke 45 Volunteers ma materskú loď Reliant. A ďalej to už ide bežným spôsobom, za dobré výsledky si vás všimnú, postupne vás povyšujú, zvyšuje sa vaša kvalifikácia, vďaka ktorej sa dostanete k lepším lodiam atď atď. Všimnú si aj samotnú letku Volunteerov, teda dobrovoľníkov, ktorí vďaka vám musia plniť úlohy na 100 percent, letka sa postupne prepracuje na jednu z najlepších vo flotile a ako čestné uznanie ju premenujú na Flying Tigers. Celkom zaujímavým zvratom v deji je zničenie vašej materskej lode Reliant, ktorou jej kapitán taranoval rusky superkrížnik, vás samozrejme potom prevelia na novú loď. Ale to už tu raz bolo, tuším že vo Wing Commanderi IV.
|
|
|
Snáď najväčším kladom je návrh misií, takmer vždy totiž dostanete nejakú úlohu, ktorá sa často ešte zmení počas letu. Prakticky som sa nestretol s úlohou typu leť tam niekde na hliadku a znič všetko čo stretneš. To samozrejme neznamená, že si nezastrieľate, po takých dvadsiatich misiách sa počet mojich zostrelov blíži ku trojstovke.
Na začiatku sa Aliancia bráni, tomu zodpovedá aj charakter bojov, v ktorých hlavne chránite svoje konvoje a materské lode, sem tam si odskočíte na nejakú diverzijku. Zabijú vám veliteľa letky, nakonie sa však ukáže, že namiesto smrti sa radšej pridal k dezertérom, niektorými misiami sa prepletá postava vášho úhlavného súpera Ivana Petrova, vy máte na svedomí jeho brata Nikolaja, on sa zase postaral o odstránenie veliteľa družobnej letky Klausa Steinera. Ten sa však nájde živý a skoro zdravý na väzenskej stanici, ktorú budete pomáhať obsadiť. Budete ničiť delové veže na staniciach, čistiť cestu bombardérom, alebo si dokonca sadnete do ukoristeného Kamova s ruskými hviezdami a idete vypustiť pár torpéd na nepriateľskú materskú loď. Hmmm, to asi nebolo celkom v súlade s vojnovými konvenciami. A ešte niečo čo tu ešte nebolo. To, že si ma raz po dosť neúspešnej misii zavolal kapitán, a jednoducho ma vyhodil z lode takže hra skončila, ma celkom pobavilo. Ale keď raz pri obrane materskej lode dostala moja stíhačka niekoľko škaredých zásahov a chudáčik sama si to namierila do hangáru, čakalo ma onakvejšie prekvapenie. Presnejšie, nečakal ma tím ochotných mechanikov, ale popravčia čata, zaviazali mi oči a jednoducho ma zastrelili za zbabelosť. A to všetko z vlastného pohľadu, mimochodom, nie je to práve príjemný zážitok.“
|
|
|
Je vôbec zaujímavé hľadať niečo, čo tu ešte medzi simulátormi nebolo. U Starlancera toho nenájdeme veľa, ale nájdeme tu takmer všetko dobré čo už v simulátoroch bolo. Pohyb v priestore je riešený nejako medzi pohybom lode vo Wing Commanderi, ktorá sa pri pohybe do strany nenatáčala a pohybom v X-Wingu, ktorý využíval čiastočné natočenie lode aj okolo pozdĺžnej osi. Je ťažké predstaviť si to, ale kto už mal niektorý z týchto simulátorov v ruke určite vie o čom hovorím. Mne tento spôsob ovládania vyhovoval asi najviac, možno preto, že najviac pripomína skutočné lietadlo. Na rozdiel od ostatných simulátorov je v Starlanceri takmer nutnosťou využívať aj otáčanie stíhačky okolo pozdĺžnej osi, takže na svoje si príde joystick s otočnou pákou. Motory, skoky v priestore, prídavné spaľovanie a zameriavanie je najviac podobné Descentu Freespace, radar je typu Elite. Lodí a zbraní je tak akurát, zaujímavoťou sú niektoré vychytávky ako poloautomatické zameriavanie niektorých typov laserov a maskovacie zariadenie na niektorých stíhačkách. Celkom dobrým nápadom sú prídavné nádrže na palivo, ktoré sa používa na forsáž.
Lode sa odlišujú hlavne manévrovacími schopnosťami, rýchlosťou a palubnými zbraňami, ktoré má každá stíhačka pevne dané, meniť je možné iba raketovú výzbroj. Skritizovať by som mal zrážky lodí, po plnom čelnom náraze s nepriateľskou stíhačkou sa ozve rana ako keď sa zrazia dva plné sudy a ubudne niečo z energie ochranných štítov. Pochybujem, že v budúcnosti vymyslia konštrukcie, ktoré znesú takéto buch-buch pri niekoľko tisíckilometrovej ústretovej rýchlosti bez toho aby prispeli z rozmnoženiu počtu meteoritov. Uznal by som možnosť obtrieť sa o seba pri dogfighte, ale čo je veľa to je veľa, inak sa nám to zvrhne na arkádovú strieľačku. Kto však chce realistický vesmírny simulátor, tak nech sa pustí do Independance War, mimochodom chystá sa dvojka.
|
|
|
Programátori sa vyšantili pri medziletových animačkách. Ako hlavný herec účinkoval niektorý 3D animačný program, všetky sekvencie sú skvelo vyrenderované a narozprávané. Komická je hlavne angličtina s ruským prízvukom, ktorou sa rozpráva na koaličných lodiach. Trošku vadí nemožnosť zapnúť si titulky, ich angličitne sa síce dá rozumieť, ale písaná verzia briefingu by bodla. Našťastie hlavné úlohy misií si môžete vyvolať za letu na jeden z displejov, čo je dokonca nutné, pretože niekedy sa ciele a úlohy menia aj v priebehu misie. Výborné sú niektoré fóriky s ktorými sa stretávate pri prechádzní medzi svojou kajutou a briefing roomom, na chodbe stretávate pilotov a posádku, občas elektrikára ktorý sa práve chytil živého vedenia, po povýšení vás nováčikovia začnú zdraviť, no už som čakal len na to že v kúte naďabím na nejaký bozkávajúci sa párik. Veľmi kvalitné sú aj animačky, ktoré sa objavujú v komunikačnom okne za letu, trošku lepšie by mohli byť scény odletov a príletov stíhačiek, našťasite sa občas obmieňajú.
Grafika samotná je tak asi na úrovni Descenta Freespace 2, výborné sú výbuchy a výstrely, tiež poteší prelietavanie okolo prstencov Saturna, na druhú stranu grafici mohli trošku zamakať na textúrach lodí, zblízka sú totiž strašne jednoduché a rozmazané, takto vyzerali prvé hry na Voodoo jednotke. Na Voodoo 2000 ke som už videl podstatne detailnejšie textúry. Samotný design stíhačiek a krížnikov je však celkom dobrý, vyzerajú akosi realistickejšie ako hmyzoidné lode z Freespacu alebo Prophecy.
Zvuk je veľmi dobrý, hudba tiež, dokonca si na CD prehrávači v kajute môžerte navoliť čo chcete počúvať, samozrejmosťou je plná podpora 3D zuku a EAX.
Čo sa týka ovládania, neviem predstaviť niečo vhodnejšie ako Microsoft Sidewinder s Force Feedbackom, dá sa povedať že táto hra jeho možnosti využije skutočne naplno.
Takže najprv by som odporúčal našetriť na joystick, medzitým možno zlacnie samotná hra, potom si pred monitor nainštalovať pilotné kreslo, zásoby pitia a jedenia a týždňovú dovolenku. Ak sa vám páčil niektorý z dnes niekoľkokrát spomínaných simulátorov, bude sa vám určite páčiť aj Starlancer. To že vykradol zo všetkých to najlepšie by som skôr považoval za plus. Na ďalšie lietanie vesmírom si budeme musieť ešte hodnú chvíľku počkať, okrem multiplayerového bračeka Starlanceru, ktorý dostane názov Freelancer, a novej Klingon Academy sa nič prevratného nechystá.
Saver: no nedávno vyšiel Taychon: The Fringe od Novalogicu ktorý je dosť dobrou konkurenciou pre Starlancera. A len dodám Freelancer vyjde začiatkom budúceho roka, a do hry sa dostane aj obchodný aspekt ako sme videli v Elite, alebo v Privaterovi.
