Dojmy z dema Duke Nukem Forever

Môže sa to zdať neuveriteľné, no po nekonečných 14 rokoch sa na pulty obchodov skutočne dostane akčný veterán Duke Nukem vo svojom epose s názvom Forever. Je pravda, že od roku 2009 už za hrou nestoja tvorcovia z 3D Realms (bohužiaľ, či našťastie?), ale Triptych Games a Gearbox, ktorí titulu vdýchli niečo zo seba. Rôzne naťahovania a prerábky konečne dosiahli svoj koniec na minuloročnej PAX výstave, kde sa znovuzrodená hra predstavila a priblížila aj samotným hráčom. Čakalo nás ešte jedno nemilé mesačné odloženie a práve demo z tejto akcie je teraz k dispozícii predobjednávateľom a hráčom Borderlands na PC. V prípade, že sa k nim nezaraďujete, tak vám ponúkame aspoň naše dojmy.

Hra začína, ako inak, na toaletách, kde sa prezentuje Dukov bezodný mechúr. V prípade, že v poslednej dobe sledujete dianie ohľadne titulu, tak je vám táto pasáž už veľmi dobre známa zo všetkých aktuálnych materiálov. Nasleduje kreslenie pohlavných orgánov po tabuli a po nevýraznom úvode sa na futbalovom štadióne postavíte proti nie príliš výraznému bossovi, na ktorého postačí salva zo zbrane a spŕška cool hlášok hlavného hrdinu. V tejto fáze sa prezentujú aj quick time eventy hry.

Krátke vírivkové intermezzo nás prenesie k druhej hrateľnej ukážke, ktorú demo ponúka. Krátka jazda na monster trucku síce vďaka jazdnému modelu zvlášť neohúri, no hneď po nej nasleduje slušná ukážka akcie v starom štýle. Do rúk dostanete pestrú paletu herných zbraní, medzi ktoré sa radí aj taká klasika, ako zmenšovač. Zamrzí limitovanie na maximálne 2 kúsky pri sebe a taktiež aj systém automatického ozdravovania nazvaný EGO, no s tým sa treba zmieriť. Zo širších priestranstiev sa hra presúva do banských šácht, kde si zajazdíme na vozíkoch, pri ktorých sa trošku pohráme s fyzikou a dema je koniec.

Grafická stránka je poznačená nepokojným vývojom a hlavne zubom času, no na hru sa vcelku príjemne pozerá a čo je v tomto prípade hlavné - beží úplne krásne aj na slabších zostavách vo vysokých nastaveniach. Za žiadnych okolností nebadať pokles fps a to ani keď na scéne ničíte väčšie množstvo objektov. Toto ničenie je však trošku rozporuplné. Dokážete totiž drevenú chatku sudom rozobrať na triesky, ale jej dvere si brokovnicou neotvoríte. V rovnakom duchu sa nesie aj zvuková stránka, kedy kvalitne nahratú hlasovú stopu dopĺňajú menej pôsobivé ruchy.

Aký je teda po toľkých rokoch Duke? Stále tajuplný, aj keď sa niekomu môže zdať, že vo svojom dôchodcovskom veku mu už dochádza dych a potreboval by respirátor. Hrateľná ukážka predstavuje slušnú oldschool akciu s hrdinom, ktorý má stále gule z ocele, no stále niekde vo vnútri cítite, že toto sú len náznaky toho, čoho sa dočkáme v plnej verzii. Možno je to prestrelenými očakávaniami po toľkých rokoch, možno fanúšikovstvom voči značke, no bolo by dobré, keby to tak aj naozaj bolo. Humor a slušná akcia v takejto podobe totiž na čelné priečky rebríčkov hier roka stačiť nebude.