Neverhood

Už tomu je 10 rokov. Písal sa rok 1996, Robbie Williams ešte spieval v Take That, George Michael ešte nebol homosexuál a dokonca aj Michael Jackson bol ešte pomerne čierny a celistvý (keď beriem do úvahy jeho terajší stav). V tomto roku ešte PC vládli adventúry, Jeden z najstarších herných žánrov. Riešili ste rôzne úlohy, viedli rozsiahle rozhovory s postavami a neraz ste poriadne zahriali mozgové synapsie pri riešení puzzlov a používaní predmetov...

V tejto zlatej hernej epoche uzrela svetlo sveta jedná z najnápadnejších a najzábavnejších adventúr. – The Neverhood. Hlavný plastelinový hrdina bol vrhnutý do víru udalostí v plastelínovom svete. Neverhood je opak slova Everhood, čo by mohlo byt Večné kráľovstvo, ako teda dopadla hra z Nevečného kráľovstva???

Táto hra pred vami rozprestrie zaujímavý príbeh, príbeh o dobre a zle (Story about good and story about bad). Príbeh, ktorý je značne inšpirovaný Bibliou a podľa priebehu hrania má aj dva konce. Otvorte so mnou virtuálnu rozprávkovo humornú knihu.
Príbeh je detailne rozobratý na stene, ktorá je istou kronikou Neverhodu, poďme si ho teda zostručniť, a to poriadne.
Na počiatku bol Otec, nikdy ho nikto nevidel a bol tu ešte skôr ako vôbec bolo tu, je veľký a mocný (skrátene – Chuck Norris). Tento náš Chuck Norris stvoril svet a v tomto svete stvoril bytosť – Quatera. Ten vyrobil sedem korún pre sedem synov - Ogdilla, Bertberta, Numerona, Ottoborga, Homena, Hoborga a Arvena. V tomto svete sa zrodil hlavný hrdina Klaymen. Vediete ho za poznávaním nového sveta, v ktorom sa práve narodil a ste jediný, kto mu môže pomôcť v prekazení plánu zlého Klogga. Toho porazíte na planéte Idznak.
Tak, keď už som uviedol hlavného zlouna, tak niečo o ňom: Klogg bol vytvorený Hoborgom, ale neskôr ukradol jeho korunu a začal despoticky vládnuť Neverhoodu.
Hoborg je zas stvoriteľ a kráľ Neverhoodu, vládol mu a vytvoril syna – Klogga. Toho vytvoril z tzv. life seeds. Jedno z nich po zvrhnutí Hoborga ukradol ďalší hrdina – Willy Trombone a z tohto semiačka vyrástol neskorší hrdina Klayman, ktorý navrátil korunu späť Hoborgovi. Willy je váš pomocník a sprievodca hrou. Po jednotlivých obrazovkách sú „kazety“, ktoré keď prehráte, tak vám Willy prezradí niečo viac z histórie sveta. To sa môžete dozvedieť aj z 38 obrazoviek dlhej Steny Rekordov, ktorá je istou kronikou, alebo bibliou Neverhoodu. Založil ju Quater a na Otcov príkaz tu zaznamenával históriu sveta. (V jednom neoficiálnom ruskom preklade bola história zmenená na rôzne humorné príbehy.)

Tak rozbor postáv a zostručnený príbeh máme za sebou a teraz poďme na hru.
S Klaymanom sa zrodíte v jednej malej miestnosti, ktorá ma akurát tak okno a dvere. Prechádzate do ďalšej obrazovky a nastáva prvý drobný problém, ale hádanky tu rozoberať nejdem. Prechádzate humorným svetom plným humorných situácii, tie najhumornejšie však nemôžete ovplyvniť, keďže sa odohrávajú vo video sekvenciách a pri tých budete mať čo robiť aby sa vám neroztrhla bránica. Čo Klayman nájde to si môže odložiť do inventára a použiť neskôr. Ovládanie je trápne jednoduché hra niekedy viac pripomína interaktívny animovaný film. Keď sa do nej už raz zahryznete, tak sa nepustíte až kým neuvidíte záverečné titulky (tip: všímajte si prvé meno v poďakovaní v záverečných titulkoch. Viete čo to znamená?). Hra je popreplietaná rôznymi humornými odkazmi a keď budete pozorne sledovať svet naokolo, určite neuniknú vašej pozornosti. Sem-tam stretnete nejakú príšeru, ktorej utekáte (keď si vezmete toho chaotického chudáka Klaynana, tak ten útek vždy vyzerá strašne smiešne).... Neviem čo by som ďalej ešte napísal, jednoducho to musíte zažiť.

Grafika a animácie....
Humorne ladené plastelinové animácie dali v tej dobe riadne zabrať. Nedá sa to označiť iným pojmom ako vynikajúce, keďže aj dnes sa na to ešte vynikajúco pozerá (omrzí jedine nízke rozlíšenie). Grafici animovali jedinečným spôsobom a je vidno, že sa pod to podpísalo aj štúdiu DreamWorks. Avšak ani tí nie sú bezchybní a miestami pri pozornom skúmaní môžete nájsť otlačok prstu . Celý plastelínový svet bol tvarovaný aj do najmenších detailov a následne kamerami prenesený do digitálnej podoby. Animácie pohybu boli zachytené rýchlosťou približne 15 snímkov za sekundu, čo už vyzerá realisticky a vierohodne. Na výrobu tohto originálneho dielka sa spotrebovalo viac ako 3 tony plastelíny. A potom, že prečo bol v tej dobe nedostatok .

Zvukové spracovanie....
..nemá jedinej chyby. V každej obrazovke hrá iná melódia, ktorá vždy len pohladí vaše sluchové centrum. Príjemne počúvateľné bluesové melódie vás neomrzia ani po dlhých hodinách hrania a neubránite sa ich pohmkávaniu. Za hudbou stojí vynikajúci skladateľ Terry Scott Taylor. Neskôr vyšiel aj samostatný soundtrack Imaginarium: Songs of The Neverhood a predajnosťou prevýšil všetky očakávania.
Dabingu postáv prakticky nie je čo vytýkať. Je zvládnutý vynikajúco na vysokej profesionálnej úrovni a jednoznačne neurazí. Ostatné zvuky v hre sú tiež vynikajúce.

Keďže ide o hru pre všetkých, tak nie je nijak zložitá a machrom jej prejdenie zaberie približne 2,5 hodiny, čo je dnes žalostne málo. Normálnemu hráčovi jej prejdenie zaberie už o niečo viac, cca 2 dni pohodového hrania aby vás rodičia nebuzerovali, že zas sedíte celý deň len pri PC. Ale POZOR na vysokú návykovosť!!!

Prehnané HW nároky
Tak pripravte sa na šok
Procesor – 75MHz
RAM – 8MB
HDD – 10MB
+SVGA Monitor, myš, 4 rýchlostná CD-ROM mechanika a Windows 95 (pod XP bez problémov spustíte).
To sa v dnešnej dobe často nevidí a hra je prístupná bez problémov úplne všetkým (štipku inteligencie som medzi HW požiadavky nezahrnul, ale aj tú je treba).

V 1997 vyšla aj PSX sequel, ale svojho PC súrodenca nedokázal kvalitatívne napodobniť.


+ kopa humoru
+ grafické spracovanie
+ komplet všetky zvuky koľko ich je
+ vysoká návykovosť
+ príbeh
+ originalita

- krátka doba hrania
- vysoká návykovosť
- nutnosť zapojiť dohrania aj mozog (pre niekoho)