Táto hra mala trochu smolu. Dostala sa mi pod myš spolu s najnovšími výtvormi v oblasti real-time stratégií a Earth 2150 je klasická stratégia zo starej školy. Takže môže len s veľkými ťažkosťami konkurovať hrám ako Shogun, alebo Ground Control, ktoré pojem „akčná stratégia“ chytili pod krk a tresli ho hlavou o stenu spôsobom, že sa z neho hráči spamätávajú až do teraz. Oproti svojmu predchodcovi ale E2150 vyzerá veľmi dobre. Tak napríklad nám pribudla jedna nová strana do konfliktu, nejaká Lunárna korporácia, utečenci, ktorí našli útočisko na Mesiaci. V predchádzajúcej vojne tí chlapci, čo stláčajú červené tlačítka odpaľujúce jadrové rakety ich stláčali asi príliš často a tak sa naša modrá planéta odklonila od svojej štandardnej dráhy a namierila si to rovno k Slnku.

Každý si chce, samozrejme, zachrániť vlastný zadok a tak UCS, ED aj Lunárna korporácia (Mesiac bude zničený spolu so Zemou) začnú stavať vlastné evakuačné lode. Takáto nepríjemná situácia máva obvykle nejaké ale a má ju aj táto. Surovín je málo, ale na výstavbu vesmírnej lodi ich je treba veľa. Nemusíte byť matematický génius, aby ste si sami domysleli ako to bude pokračovať – ako obvykle – miesto nejakého racionálneho riešenia vypukne nová vojna o zvyšné materiály. Začína sa ďalšia veľká brutálna krvavá show, ktorej hlavná cena je šanca na prežitie. Na E2150 mi asi najviac prekáža zložitosť. Celá hra je zbytočne komplikovaná. A teraz nemám na mysli ten vynikajúci druh zložitosti ako napríklad v Rollercoaster Tycoon, keď sa do nekonečna nadšene prehrabujete v nastaveniach, určujete ceny vstupeniek a farbu kolotočov. E2150 trpí tou frustrujúcou komplikovanosťou, ktorá vás počas celého hrania nepretržite štve. Samotný herný systém je divný, keď si v hlavnom menu vyberiete veľmoc, za ktorú chcete hrať ocitnete sa hneď hre. Vašou hlavnou úlohou je našporiť dosť kreditov, aby ste mohli vyrobiť loď. Kampaň je vlastne obrovská misia, máte v nej základňu, jednotky aj suroviny a stadiaľ potom štartujete na jednotlivé misie. V misiách sa potom môžete normálne prepnúť na základňu, skontrolovať situáciu, prípadne vydať nejaké rozkazy.

Máte aj tranportér, ktorý môže prevážať jednotky a kredity zo základne do misie a naopak. Tak neviem, možno to bude niekomu pripadať ako celkom dobrý nápad, ale jeho realizácia je na tom dosť zle a nemôžem povedať, že by som bol vo vytržení alebo na vrchole blaha, keď sa musím starať o dve základňe naraz a ešte aj o transportér. Ďalšia vec, ktorá ma nepríjemne zaskočila bol interface, človek ktorý ho vymyslel musel byť farboslepý sadista, pretože to nielen hrozne vyzerá, ale sa to aj strašne ovláda. Zvyšok, to znamená samotná hra sa dosť podobá v podstate ľubovolnej realtimeovej stratégií. Na začiatku postavíte pár budov, elektrárne, rafinériu a idete ťažiť. Potom vyrábate jednotky, občas zavoláte transportér aby niečo priviezol alebo odviezol. Zaujímavosťou je možnosť stavať si jednotky z dielov ako v Metal Fatigue, alebo aj fakt, že jednotkám dochádzajú náboje. Páčila sa mi pomerne úspešná snaha o diferenciáciu strán, každá veľmoc na to ide skutočne inak, včetne managmentu so surovinami. Aj jednotky sú odlišné, od robotov, cez laserové vozítka až po klasicé bojové vrtulníky. Tiež je to asi prvá stratégia, v ktorej som staval ploty. Najlepšia zo všetkého je ale určite grafika. Všetko je, ako inak, kompletne v 3D a aj keď budovy, jednotky alebo terén nie sú ničím výnimočné, určite sa vám budú páčiť všetky tie animácie a práca so svetlom. Počas hrania sa dostanete do rôznych lokalít, na snehové pláne, púšte, k riekam, lesom a podobne. Striedajú sa dni a noci, budovy aj jednotky majú dokonca vlastné svetlá, ktoré môžete do zblbnnutia zapínať, vypínať, nastaviť na automatiku, alebo sa schovať niekde blízko nepriateľskej základne, zhasnúť svetlá, počkať kým príde noc a zorganizovať poriadny útok. Alebo si vezmite počasie. Podľa toho ako fúka vietor padá aj sneh, dášť alebo stúpa dym z elektrárne. Tiene sa pohybujú podľa polohy slnka. Explodujúce časti zničených jednotiek odlietajú na všetky strany. Podobných detailov tu nájdete kopec a vyzerá to skutočne skvele.

Zvuky a hudba to perfektne dopĺňajú, aj keď je pravda, že na Ground Control (čo je mimochodom asi prvá hra svojho druhu, u ktorej som v pohode rozoznával streľbu jednotlivých typov jednotiek) má ešte čo dobiehať. Ani skvelé technické spracovanie však nezchránia absolútne nevyváženú obtiažnosť misií. Niektoré sú rýchle a chaotické, keď sa ani nestíhete pozerať čo sa deje na obrazovke a len tak-tak organizujete útoky a obranu a iné sú dlhé a nudné, nečinne sledujete ako vaše jednoky jazdia sem a tam. Môžete nechať vaše harvestre nech ťažia a môžete sa ísť naobedovať, nakúpiť si, ísť sa vyspať... S touto hrou to nebolo myslené vôbec, ale vôbec zle. Dokonca by som povedal, že je celkom zábavná. Lenže autori sa asi príliš snažili a zbytočné komplikácie ju strhávajú niekde do mierneho nadpriemeru. Tiež je to dobrá demonštrácia, že ak nie sú klasické stratégie úplne odpísané tak sú nové dynamickejšie hry rozhodne alternatívou, ktorá stojí za zváženie. Takže ak vám neprekáža trochu viac akcie rozhodne to skúste radšej s Ground Control, Shogun alebo napríklad Metal Fatigue.

Saver: ja len dodám že po prázdninách sa dočkáme asi voch, alebo troch ďalších pokračovnaní Earthu, budú to niečo ako addony rovnaký engine, len nové jednotky a nové príbehy jeden Moon Project sa bude odohrávať v tom istom čase ako Earth 2150 len na mesiaci a o ďalších zatial nemám žiadne info. A podľa mna má Earth 2150 jednu vec pozitívnu a to hudbu :)