Azda najväčšou zmenou oproti klasikám tohto žánra je koncepcia misií, resp. levelov. Viking totiž nie je postavený na klasických úrovniach (leveloch), ale skôr ho môžeme porovnať s otvoreným svetom typu GTA (trochu prehnané prirovnanie, ale na vytvorenie predstavy ho myslím môžem použiť). Putovanie Skarina za Hel zavedie severana postupne na tri veľké ostrovy, ktoré sú plne dostupné a môžete sa teda po nich pohybovať úplne voľne. Rozhovor s NPC alebo prezretie mapy vám určí potenciálne ciele a je na vás, v akom poradí sa ich rozhodnete splniť. Mapa je všeobecne užitočný pomocník, okrem polôh jednotlivých „misií“ vám napovedá aj to, čoho sa vlastne týka, pretože sa nejedná vždy iba o úlohy „nájdi a znič“ (aj keď treba priznať, že tých je v hre drvivá väčšina).

Na ostrovoch rôzne prírodné scenérie, zasnežené hory, husté lesy, nebezpečné lávové polia, mierumilovné ľudské obydlia, mocné pevnosti Hel, jazerá, rieky, jednoducho všetko, čo by ste od takého ostrova čakali. Otvorenosť sveta spôsobuje, že môžete (takmer) všetko preskúmať, (takmer) všade sa dostať aj keď je jasné, že primárne je hra postavená na úplne inom princípe ako na objavovaní ostrovov, voľnosť určite poteší. Pohyb medzi vzdialenejšími lokalitami zrýchľujú teleporty. Sú rozmiestnené tak akurát, takže nikdy nebudete musieť bežať extrémne dlho (škoda, že Skarin nemá k dispozícii nejaký dopravný prostriedok).

Každý ostrov ponúka rádovo desiatky questov, budete útočiť na obsadené farmy, vyslobodzovať zajatcov, získavať si znepriatelené klany severanov na svoju stranu, zabíjať nepriateľských náčelníkov, ale tiež zháňať prísady na výrobu alkoholu, výbušninami sabotovať nepriateľské kasárne a podobne. Niektoré qeusty pred svojím sprístupnením vyžadujú splnenie určitých podmienok (oslobodenie zajatcov, zničenie obrannej veže, vybudovanie veľkých vojnových obliehacích strojov). Tu prichádza na rad ďalšie veľké pozitívum Viking: Battle for Agard. Masívne bitky.

Čudujem sa, že sa tento nápad nepoužíva častejšie, pretože je v svojej podstate veľmi jednoduchý a zároveň nesmierne efektný. Všetci bojovníci, ktorých oslobodíte, alebo prehovoríte, aby s vami spolupracovali, sa v určitom momente postavia za vás a obklopený desiatkami, ba až stovkami verných druhov sa vrhnete na nepriateľskú pevnosť. Hel na vás samozrejme pošle rovnako početnú armádu a bitevné pole sa po strete takýchto obrovských armád zahalí do krvavého šialenstva. Treba priznať, že epické bitky sú skôr len na efekt, pretože dôležité veci (obsadenie respawnovacieho bodu, zabitie súperových šamanov...) musíte urobiť vy. Nič to ale nemení na fakte, že adrenalín a atmosféra v týchto momentoch doslova vytekajú z monitora.

Veď si to predstavte: vaši lukostrelci pália do nepriateľských radov stovky ohnivých šípov, tú istú taktiku používajú aj vojaci Hel. Temná bohyňa na vás v prípade potreby vypustí aj obrov, s ktorými prichádza na bojisko ďalšia porcia skazy a chaosu a (ako inak) nik okrem vás ich nedokáže zastaviť. Do toho počujete tajomné mumlanie šamanov a vo vzduchu priam cítite ich oživovaciu mágiu. V tomto zmätku sa snažíte prebojovať k cieľu, rozdávate rany naľavo napravo, vyhýbate sa šípom a snažíte sa aspoň trochu pomôcť svojim jednotkám. Vojnové peklo v tej najlepšej podobe, vojna, akú nám Creative Assembly už neraz ponúkli vo svojich stratégiách, ale tentokrát ňou musíte prejsť z úplne iného pohľadu. A keď si myslíte, že sa už neprebojujete ani o meter ďalej, objavia sa na oblohe draci...

Áno, draci, ďalšia vychytávka, ktorá posúva hrateľnosť titulu mimo zabehnutých koľají. Drakov je zložité vyvolať, a v podstate sú možnosti ich použitia limitované len pre masívne bitky, a aj to len vo veľmi obmedzenom množstve (musíte zbierať runy, ktoré vypadávajú zo silnejších nepriateľov). Ani to však nemôže pokaziť váš škodoradostný úsmev, keď sa jeden (resp. dvaja a na konci traja) drak na váš pokyn vznesie medzi oblaky a prudkým napalmovým náletom zničí nepriateľského veliteľa bez toho, aby ste čo i len vytiahli meč z pošvy.

Možno nie celkom nezvyčajne, ale rozhodne príjemne osviežujúco pôsobí aj Skarinova schopnosť zakrádanať sa, po slovensky stealth mód. Iste, s Thiefom či Splinter Cellom to porovnávať nemožno. V prípade sekačky však možnosť priblížiť sa nečakane za nepriateľa a jedným úderom trochu prevetrať jeho črevá, padne vhod. Prevedenie je jednoduché, Skarin sa v prítomnosti monštier automaticky prepne do stealth režimu a keď sa vám podarí k oblude dostať zo zadu, stačí naozaj iba stlačiť jedno tlačidlo.

Z ďalších povšimnutiahodných prvkov ponúkaných hrou si môžeme vymenovať je napríklad obchod. Nakupovanie „health potionov“ poteší, rovnako ako zásoba sekier na hádzanie či vybuchujúcich molotovov. Skarin dokáže používať aj tri druhy mágie, ohnivú, elektrickú a ľadovú, pričom kúzla je možné za peniaze vylepšovať. V špeciálnych arénach sa rovnako za peniaze vylepšujú aj kombo útoky, resp. sa od duchov veľkých bojovníkov môžete naučiť úplne nové triky. A ako na peniaze? Jednoducho, ostrovy ukrývajú mešce, džbány a truhlice plné trblietavého zlata. Stačí sa vybrať do lesa na prechádzku a hups, pod stromom je mešec, hups za vodopádom skrytá truhlička. Komu sa nechce hľadať naslepo, môže si od obchodníka dokonca kúpiť mapu pokladov, s ktorým je získavanie peňazí naozaj jednoduchou záležitosťou.

Hoci sa celá recenzia nesie v pozitívnom duchu (pri hre som sa naozaj bavil), treba otvorene hovoriť aj o negatívach. Obrovské množstvo nápadov a možností so sebou vždy nesie riziko, že niektoré z nich nebudú až také užitočné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Viking nie je výnimkou, ktorá by potvrdzovala pravidlo. Hra môže napriek voľnosti veľmi skoro upadnúť do stereotypu, keďže na každom ostrove robíte rovnaké činnosti dokola (oslobodzovanie bojovníkov, oslobodzovanie fariem, oslobodzovanie baní, vyvolanie draka z amuletu, útok na nepriateľskú základňu) s malými obmenami. Osobne som takmer nepoužíval kúzla, ktoré sa mi zdali úplne zbytočné, taktiež ponuka kombo úderov mohla byť bohatšia a rozmanitejšia, nie len tie isté útoky s inými menami a s trochu vyššou účinnosťou. Nepochopil som celkom ani upgradovanie zbraní. To sa v hre udeje dvakrát, ale ani raz som nepocítil nejakú výraznú zmenu.

Často sa pri hodnotení technických záležitostí zabúda na hudbu a zvuky. Predsa len, v dnešnej dobe sa kvalitné ozvučenie pokladá za samozrejmosť. Bohužiaľ, v tomto prípade si musím zanadávať na takmer úplnú absenciu hudby a úbohú ponuku zvukov. Niekedy som si pri prechádzaní ostrovov pripadal ako v ére nemého filmu. Veľké, epické bitky, veľmi neprospievajú plynulosti a framerate sa v obzvlášť hustých situáciách začína správať neposlušne. Navyše som zaznamenal problémy s levitovaním objektov či zasekávaním postáv o prekážky. Grafika nedosahuje kvality top titulov súčasnosti a skôr svojou kvalitou zapadá niekam do priemeru.

Pozerať sa na to dá, oslepnúť neoslepnete, ale vreckovky na tečúce sliny si odložte pre inú príležitosť. „Najkrajšie“ momenty nastávajú, keď sa Skarinovi podarí extrémne brutálne kombo, čas sa spomalí, kamera sa zameria na detaily protivníka a vy si môžete vyskúšať pohľad doktora operujúceho žalúdok okorenený patričnými krvavými efektmi, či na jeho rýchlu premenu v „trúpika“. Ak vás zaujíma herná doba, tá sa pohybuje na úrovni 10 hodín, multiplayer (ako to pri hrách tohto typu býva) absentuje.

Viking: Battle for Asgard nie je klasická akčná rúbanica. Iste, nechýba svalnatý hrdina, kombo útoky, potoky krvi a ďalšie notoricky známe atribúty. Autori do hry ale primiešali prvky stratégie, stealth akcie a drobné RPG elementy, čo má za následok posun titulu z kategórie „obyčajná akcia“ do „zaujímavá akcia“. Škoda niekoľkých technických nedostatkov a slabšieho využitia niektorých nápadov, Viking by bez nich mohol kľudne skončiť ešte o stupienok vyššie s pečiatkou „výborná hra“. Tak či onak, jedná sa o kúsok, ktorý by nemal ujsť vašej pozornosti. Keď už nie kvôli ničomu inému, tak aspoň kvôli monumentálnym bitkám, pretože tie stoja naozaj za to.