Sector Online Entertainmentnet Sector.sk Onlinehry.sk Plnehry.sk Blog.sector.sk Biosector.sk Kinema.sk ABCgames.sk Rozpravky.sk Lacné letenky
logoblack
Login:
Heslo:
listallistamlistaplistaulistaylistarlistaelistaqlistajlistaklistadlistaz hryvideásúborytechfóruumužívatelia

9.0

Pandora's Tower

Túto skrinku budete chcieť otvoriť

Recenzia pre Wii

mechanizmus starania sa o Elenu
objavovanie puzzle a práca s prostredím
bojový systém
grafika a hudba berú dych
občas neposlušná kamera
vybraní bossovia sú skutočne ťažkí

Čo by ste urobili pre svoju veľkú lásku? Nie, inak. Čo by ste urobili pre krásnu ženu, spočiatku tajomnú neznámu, krehkú, pokúšanú strašnou kliatbou? Išli by ste s ňou po nečakanej katastrofe až na koniec sveta? Zobrali ju do rúk a boli sprevádzaní nemenej zvláštnou starenou dávajúc vám rady na niekoľkodňovej odysei? Na jej konci čaká obrovská priekopa The Scar, viazaná dvanástimi reťazami a uprostred sa týči majestátny komplex Thirteen Towers. Toto je miesto, kde sídli tucet gigantických majstrov a každá špecifická veža má svoj účel.

Presne takto začína Pandora’s Tower – in medias res. Krásna animácia o oslavách, výbuchu, náhlej ceste a predovšetkým odhodlaní. V hlavných úlohách, mladík Aeron, drobná charizmatická Elena a stará Mavda, ktorá patrí k rase obchodníkov s úžasnými znalosťami. Do tohto kraja ich zavialo magické tetovanie na chrbte Eleny veštiace strašnú kliatbu: a už na ceste sem sa prejavuje naplno, keď sa z nádherného dievčaťa stáva postupne monštrum s chápadlami a fialovými mokvajúcimi ranami. Útočiskom skupiny bude priestor menom Observatory, ktoré si postupne zútulňujú na svoj prechodný domov; odtiaľ Aaron vyráža do jednotlivých veží.

Jeho cieľ je jasný: na radu Mavdy sa Elena zbaví kliatby vtedy, ak zje dvanásť kusov mäsa z majstrov. Aby ostala nažive a na monštrum sa trvalo nepremenila, potrebuje jesť mäso neustále, aj slabšie druhy, ktoré postupne možno vytrhnúť z tela umierajúcich nepriateľov vo vežiach. Takzvaný „servant flesh“ má štyri druhy: od základného cez kvalitnejšie až po pulzujúce. Úlohou Aerona je ísť do prvej veže a nielen poraziť jej majstra, ale neustále sledovať ukazovateľ, ako dlho bude Elene trvať premena na monštrum. Dovtedy sa musí vrátiť, čo nie je vždy jednoduché, pretože veže majú aj štyri či šesť poschodí a cesta späť vám zaberie množstvo času. To si musíte približne odhadnúť, resp. nepúšťať sa do veže príliš hlboko, keď viete, že Elena je na tom už veľmi zle. Niekedy je lepšie oželieť postup vpred a vrátiť sa, ako riskovať, že sa zrazu ocitnete uprostred nového puzzle na desať minút a návrat bude príliš dlhý, hoci ste už odhalili prvú skratku.

A že Elena trpí, to vám dajú autori pocítiť v desiatkach animácií. Každé sústo je sprevádzané obrovskou nechuťou i vlastným presvedčením, keďže Elena dovtedy vyznávala božstvo, ktoré jedenie mäsa nepovoľuje – ale boj o holý život prekonáva viaceré predsudky. Keď ukazovateľ dosahuje sotva polovicu, Elena je ešte na nohách a čaká vás. Ale keď sa dostáva ukazovateľ do finále a modrovlasá slečna už priveľmi trpí, takmer leží schúlená v pivnici a k nej vás vedú fialové stopy vyrastajúcich chápadiel a mäso prehltne z posledných síl, cítite sami na vlastnej koži svoju zodpovednosť. Autori scenára hrajú jasne na citovú strunu a budujú síce vzťah Aerona a Eleny zvoľna, veď spočiatku sa ani vôbec nepoznajú, ale rýchlo priostria a začne im na tých postavách čoraz viac záležať – a chcú aby sa tento pocit preniesol aj na vás.

Bossovia vás chcú zahlušiť v momente, inokedy si vás nevšímajú, kým nezačnete trhať.
Fialová je akoby druhá červená pre zmiernenie inak solídnej brutality.
Priamy útok na nepriateľa s použitím reťaze je v druhej polovici účinnejší ako obyčajný či silnejší výpad vpred.



Svedčí o tom motivácia plniť dookola jeden a ten istý quest; nosiť mäso z majstrov či služobníkov Elene. Je to jasná úloha odnes-dones, ktorý ste plnili v iných hrách desiatky krát a možno aj opakovane, no tu je úplne inak podávaný nielen mechanizmus, ale najmä vlastná túžba starať sa o Elenu a ešte aj vnímať na vlastnej koži utrpenie, ktorým prechádza. Toto je povýšenie herného dizajnu, o ktorom roky píšem. Vývojári, kašlite už na tie enginy a sústreďte sa na obsah – je to správny paradox, že Wii hra musí všetkým dať takú pecku medzi oči a začať akcentovať menej tradičné, ale toľko vítané pocity.

Je na mieste chváliť Pandora’s Tower za to, že na prvé miesto kladie emocionálny príbeh a je prekvapivé vidieť, aké silné variácie dokáže využiť. Na to, že 90% času pendlujete medzi vežami a Observatory je dej pútavý, graduje, tvorí puto medzi Aeronom a Elenou a vy ako hráč odchovaný eposmi ako ICO či Shadow of the Colossus (na ktoré možno hra odkazuje, no nevykráda ich!) cítite, že do finále treba mať oči na stopkách a zvláštny pocit v srdci, že toto sa možno zvrtne. Príbeh nie je rozprávaný lineárne, aj úvodné logo ukáže po 20 minútach a momenty spoznávania servíruje v hodinách, a hneď ich začne miešať s flashbackmi do úplne iných miest. Vzťah Aerona a Eleny ešte posilňuje magická reťaz, ktorá má i priestor v ľavej časti obrazovky – čím častejšie ste s Elenou, dávate jej darčeky, vediete s ňou dialóg o maličkostiach bežných dní i jej detstve, tým viac ste na seba naviazaní. Pekný prechod z pôvodného módu úplných cudzincov.

Hráč by sa rýchlo namotal na Elenu pomaly aj sám, preto musí do diania zasiahnuť samotné putovanie do veží. Čím ďalej sa dostávate, tým menej jasno máte v tom, ako Thirteen Towers fungujú. Sú tu božstvá i pár elementov (bio, ľad, voda, oheň, atď.), ale aj otvorené otázky, ako veža pred 450 rokmi vznikla, ako sa sem dostalo dvanásť majstrov pred polstoročím, ktorí čakajú v najvyššej komnate na svoj osud – súboj s vami. Pandora’s Tower je navyše jedna z ukážkových hier v práci s variáciami. Keď odchádzate od Eleny a prídete na jednu z obrovských reťazí, hra ponúkne výlet do veže. Najprv prvej, potom sa už môžete sami rozhodnúť, ktorú navštívite – či nasledujúcu alebo zreprízujete úspešne zdolanú a lovíte zaujímavé predmety.

Príchod znamená ocitnúť sa na prvom poschodí. Zobrazíte mapku, aby ste mali približne prehľad o štruktúre etáže. Niektoré dvere sú zavreté, iné prístupné. Ničíte debny, nech máte prvú korisť či bojujete s jednoduchými nepriateľmi. Postupne skúmate prvé poschodie a jednotlivé priestory v tvare izieb, ktoré sú často prekladané s úžasnými sekvenciami v hlavnej hale, ktorá má niekoľko poschodí. Ako sa k nim dostať? To je jeden veľký puzzle v každej veži, niektoré sú prehľadnejšie, iné zložitejšie. Skúmanie kam ísť ďalej, je jedna z najkrajších motivácii a znižuje zameranie na akciu. Postupne nájdete rebríky, háky či predmety, na ktoré sa buď dá vyštverať alebo využiť venovanú reťaz pre pritiahnutie sa. Reťaz navyše padne vhod pre nedostupné mechanizmy, zachytíte sa o páku a ťaháte, čím si sprístupnite cestu ďalej. Misia prieskumníka je zábavná.

Ale pokojné pobehovanie po vežiach sa rýchlo môže zmeniť na zbesilú akciu pripomínajúc Devil May Cry (akurát nemáte pištole). Osamelý bojovník putujúci po majestátnom hrade je funkčná premisa a tu sa ešte obohacuje. Na boj si vystačíte jednak s mečom, ktorý má základný či silný úder a môžete sa uhýbať. Ale originálnym elementom je spomínaná reťaz, ktorou môžete zaháknuť aj nepriateľa a oslabiť ho. Či spojiť dvoch nepriateľov reťazou a potom do nich rezať hlava-nehlava. Po boji sa takmer každý nepriateľ stáva aj potenciálnym darcom mäska pre Elenu, no to treba vytrhnúť reťazou. Nepriatelia sú čoraz variabilnejší, napr. ohňoví vás radi omráčia ohnivou guľou a vám zrazu ubzikne polovica zdravia. Alebo sú tu chytré typy, čo sú najprv obrovské a až postupným sekaním sa zmenšujú na drobca, ktorí sa zase chce rýchlo zdekovať.

Samozrejme, najväčšia taktika príde pri majstroch. Cesta k nim nie je ľahká – najprv nájsť dvere, kde sa schovávajú. Potom zistíte, že sú zviazané aspoň dvomi reťazami, takže prelustrovať vežu a nájsť aj miesta, kde je reťaz upevnená a spojenie prerušiť. Ak sa podarí, dvere sa otvoria a môžete skočiť do náročnej akcie. Základ súbojov s bossom je, že bežná záplava úderov vám nebude stačiť a často sa ho ani nedotknú. To sa dostane do boja reťaz, ktorou sa treba zaháknuť o slabú končatinu či určité miesta i začať trhať. Nie vždy je to možné, pretože čím ďalej ste v hre, tým častejšie musíte odhaľovať slabiny bossa a odstrániť bariéry, aby ste sa mohli pustiť aj do jeho ukazovateľa zdravia. Napríklad prvý master je síce veľký, ale za pár minút padne. Druhý má typickú videohernú slabinu na zadnej časti tela, takže sa nabeháte, kým sa mu dostanete za makovicu a udriete.

Tretí je vodný a nevyzerá nebezpečne, no má neustále chuť vás oblažovať prúdmi vody či v druhom móde (zväčša v poslednej tretine zdravia) vás mlátiť chápadlami. Jeho slabinou je pohybujúca sa guľka po určitej trajektórii po celom tele, cieľom je naučiť sa jej dráhu a potom možno udrieť. Cenu za najotravnejšieho bossa však získava ten z ohnivej veže, ktorý sa na začiatku dá zasiahnuť, ale keď sa ponorí do lávy, slabé miesto je preč. Musíte mu ochromiť obe ruky, obe krídla a ešte aj hlavu, aby padol na cca 20 sekúnd a v tom momente trhať reťazou, čo vám sily stačia. No vzápätí sa znova ponorí a idete ten proces od začiatku. Padol až na štyridsiaty raz, ale kreativita pri likvidácii sa autorom uprieť nedá.

Impozantný pohľad z čistinky s Observatory na reťaze a ohromné veže vás dostane zakaždým.
Farebná paleta sivo—zeleného zámku sa často mieša s odtieňmi fialovej v každej akcii. Wii maká ako málokedy predtým.
Nielen jedným mečom je Aeron živý, upgradovať viac zbraní naraz znamená zozbierať veľké množstvo materiálov.



Akurát vás po čase môže parádne bolieť ruka, pretože pohybové ovládanie vás chytí natoľko, že sekať alebo mávať Wii Remote budete naplno a ešte aj Nunchakom občas myknete. Špeciálne súboje s bossmi sú natoľko náročné, že po niekoľkých neúspešných pokusoch som pravidelne dával pauzu na regeneráciu. Ovládanie je vhodne implementované: Nunchak zvláda pohyb, Z uhýbanie pred nepriateľmi a C slúži na zber predmetov, ktoré sa trblietajú na zemi, vypadnú z nepriateľov či truhlíc. Wii Remote supluje pohybové aktivity a prístup k mape či do inventára.

Množstvo predmetov sa priamo ponúka na využitie. Mäsko a darčeky venujete Elene na posilnenie vzťahu, zvyšok predáte alebo využijete pre tvorbu nových predmetov, ktoré sa využívajú pri upgrade zbraní. Je síce možné prejsť naprieč hrou s jednou zbraňou, ale silu je neskôr cítiť. A predovšetkým upgrade reťaze, aby ste neskôr mohli dlhšie rolovať a zasa udierať nepriateľa. Audiovizuálna stránka tentokrát berie dych hráčom i divákom. Grafika neskutočne vyzerá pri pohľade na celé veže i jednotlivé postavy. Krásny dabing vdýchne charizmu Elene, Mavde, len Aeron toho veľa nenahovorí. A soundtrack kombinuje melódie melancholické, tragické vrátane majestátnych chorálov. Instantná klasika!

Ale funkčný herný mechanizmus, prekvapujúca grafika či vyzývavá taktika sú podružné aktivity slúžiace len jednému primárnemu cieľu – malej veľkej tragickej melancholickej lovestory dvoch ľudí na konci sveta. Je to odzbrojujúci zážitok na májové chvíle a na taký sa v histórii Wii nezabudne.


napísal korec 14.5.2012


Pozrite si aj
Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login

searchbutton
Karta hry
Pandora's Tower


Nintendo /Conquest / Ganbarion
RPG
www.nintendo.co.uk/NOE/

dátum vydania 13.4. 2012
Hodnotenie
Sector:
                                        9.0
Užívatelia (výpis):
                                       
7.4
Vaše hodnotenie:
                                       
0.0
Vo svete: (metacritic)
                                        7.4
Užívateľské recenzie

Žiadne užívateľské články...Napíšte prvý....

Ďalšie články k hre
19 Pandora's Tower
[recenzia 14.5.]
Ďalšie aktuálne články
14 Grim Dawn
dojmy 17.4.
15 Age of Wonders III
recenzia 16.4.
0 Sector magazín #55
článok 15.4.
12 Tower of Guns
recenzia 14.4.
bottom
Hry | Videá | Súbory | Tech | Fórum | Užívatelia | PC | Xbox 360 | PS3 | PSP | Wii | DS | Mobil | Obsah
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2014 SECTOR Online Entertainment   /   contact us on: sector@sector.sk