Pred 67 rokmi nastal kolaps a na obzore mesta Lumiére sa zjavil obrovský monolit s nazlato žiariacim číslom 100. Pod ním spiaca postava, tajomstvom zahalená maliarka, po prvom roku odčítala jednu číslicu a tento pomyselný kalendár konca začal definovať existenciu zvyškov ľudskej rasy. Každým rokom číslo klesalo, no korešpondujúc s ním padal aj počet žijúcich pozorovateľov tejto tragédie. Vek zhodný s najnovšou maľbou začal meniť ľudí v prach, čo dalo podnet na vznik každoročnej tragickej rozlúčky s najstaršou generáciou - Gomage. A tak s cieľom zastaviť alebo aspoň pochopiť hrozivú moc genocídu spôsobujúcej maliarky vznikli výpravy putujúce naprieč kontinentom, smerujúce k nej, začínajúc expedíciou 0.

Dnes sa Gustave po strate svojej drahej vydáva ako participant mnohočlennej a vekovo diverzifikovanej expedície 33 na ďalšiu púť, v ktoré už postupne obyvatelia Lumiéru po neúspešných šesťdesiatich siedmich pokusoch stratili dôveru. Jeho posledný rok života sa začína v neznámom šerosvitom kraji s nebezpečnými obludami, ťažkými výzvami a podivne pokrútenou realitou, ktorá by vydesila aj tých najodvážnejších pútnikov!

Aký kraj, taký kalendár...?

Niekedy potrebujete na upútanie pozornosti rozsiahle ukážky hrateľnosti, inokedy zas poriadne nabité preview, niektorým nestačí ani zadarmo dostupné demo a občas zas za vás dokáže všetku prácu odrobiť obyčajný trailer. Clair Obscur: Expedition 33 ma uchvátilo od prvej zmienky, stretnutie s autormi na Gamescome prehĺbilo môj záujem a v posledných mesiacoch rapídne rozbiehajúci sa marketing ma iba definitívne utvrdil v tom, že tento klenot rozhodne bude stáť za pozornosť. Expedícia 33 je akčná (J)RPG s ťahovými súbojmi, ktorá sa však nedá úplne jasne zadefinovať, lebo okrem jednoznačnej inšpirácie klasikami, ako Final Fantasy, Persona alebo dokonca Dragon Quest, sa v mechanikách a aj dizajne sveta prejavia aj soulslike prvky a high fantasy koncepty, ktoré dobre poznáme z tvorby From Software. Dizajn a mechaniky sa krásne vrstvia na seba a vzájomne sa komplimentujú tak, že tvoria nielen ambiciózne komplexné, ale aj veľmi organicky fungujúce RPG.

Ak vám už len toto znie fascinujúco, určite prekvapí fakt, že na hre podľa webu autorov pracovalo len 34 ľudí (Je iba náhoda, že na začiatku hry začíname práve koncom roka 34?). Toto indie štúdio si všimol Kepler, následne zavetril úspech aj Xbox a Clair Obscur začalo pomaly dobývať aj očakávajúce srdcia hráčov. A na rovinu, rozmaznanie, aké prináša v každom aspekte tohto diela francúzske štúdio Sandfall Interactive so svojou prvotinou, nedostanete takmer v žiadnom inom titule z podobnej produkcie!

Nechcem vám však z hry nejako výrazne viac odhaliť, pretože dôraz na príbeh je nielen hnacou silou tejto expedície, ale každé ďalšie novinka či už zo strany mechaník, nových lokácií alebo vedľajšieho obsahu sa dá v takto unikátnom titule považovať za spoiler. Ak ste však boli do tohto bodu zaujatí vyššie uvedenými odsekmi, rovno s odporúčaním 10/10 po hre siahnite za jej atraktívnu cenu na jednej z dostupných platforiem (PS5, Xbox X/S, PC) a rozpáľte všetky hráčske zmysly. Ak však chcete vedieť viac, jednotlivé najdôležitejšie aspekty si jednoznačne zaslúžia popísať podrobnejšie!

Silným kontrastom definovaný svet divov

Táto výprava tvorcov si hneď na začiatku svojho pól desaťročia trvajúceho vývoja stanovila minimálne tri prioritné piliere. Zábavný a inovatívny súbojový systém, silne emotívny a pohlcujúci príbeh, plus v neposlednom rade bohatý a unikátny svet. Práve ten posledný z nich si všimnete určite ako prvý. Už totižto len štartovné lokácie ukazujú, aký zručne variabilný dizajnérsky tím vlastne je. Romantické Belle Époque meštianske životy v meste Lumiére, ktoré sa vplyvom časopriestor zakrivujúcej apokalypsy doslova rozpadá pred našimi očami a kusy budov a skál, tak poletujú voľne nad hlavami obyvateľov. Úchvatná a v traileroch všadeprítomná lokácia Flying Waters, zas posúva morský život do akejsi prevrátenej reality, kde sa ryby plavia obyčajným vzduchom, riasy sa vlnia vo vetre aj keď pôsobia ako pod vodou a k neexistujúcej hladine miesto bubliniek vzduchu stúpajú tie z vody. Zábavné odľahčenie prichádza v dedine Gestalov, teda bitkárov a stavačov obranných bábok, ktorých fyziológia pôsobí až stredoveko mechanicky.

Pútavých lokácií je v tomto zdanlivo absurdnom a skutočne rozsiahlom fantasy svete veľa... Na stopáži troch aktov viete bez uvedomenia si v hre stratiť minimálne 30 hodín iba na hlavnom príbehu a pri detailnom prieskume si trúfnem odhadnúť aj zdvojnásobenie herného času. Podobne ako v starších JRPG tituloch, aj tu sa vlastne delí putovanie v priebehu výpravy na dve rôzne metódy presunu. Máme tu klasické tematické alebo na špecifický bióm viazané lokácie, v ktorých sa deje väčšina hrateľnosti, no na konci aj začiatku každej z nich sa nachádza portál, ktorý vás dostane do overworldu. Lepšie povedané do nejakého nadsveta štylizovaného v tilt-shift kamere a všetko tak pôsobí ako miniatúra reality. Táto časť hry sa dá ľahko prirovnať presunu po mape a vývojári ním elegantne striedajú zdĺhavé načítavania vytrhávajúce z ilúzie väčšieho fungujúceho sveta, či tým nahradzujú tradičný fast travel medzi lokáciami pomerne pomalým behom a absenciou takmer akejkoľvek inej interaktivity s touto časťou púte. Časom dostanete aj iné možnosti presunu, ale v základe sa vlastne tieto mechaniky veľmi nemenia.

Naopak v konkrétnej lokácii, ako napríklad spomínané Flying Waters, už ale rýchly presun nájdete a to konkrétne medzi vlajkami predchádzajúcich expedícií. Tie sa dajú nazvať checkpointmi, ktoré sa svojou funkcionalitou veľmi podobajú tradičnému bonfire zo soulsoviek. Môžete si pri nich hru uložiť, oddýchnuť, čo dopĺňa životy, ale zároveň resetuje nepriateľov a taktiež si tu viete prerozdeliť atribútové body do typického RPG stromu alebo odomknúť nové schopnosti/útoky.

Ak máte však radi aj plnohodnotnejšie kempovanie pri ohníčku, počas putovania po mape môžete v ktoromkoľvek bode okrem vyvolania tentoraz skutočnej mapy na navigovanie po tej overworldovej, rozložiť aj kemp. V ňom dostanete možnosť nie len si podebatovať s každým členom vašej výpravy, ale aj vylepšiť zbrane či získať ďalšie Lumina body, no o tých ale neskôr. Gustav ako protagonista zároveň dokáže spraviť zápisky do svojho denníku pre budúce generácie, čo je pekný detail, keďže počas tejto výpravy pri ostatných vlajkách nachádzate práve denníky výprav minulých. V kempe si viete taktiež vypočuť zozbierané platne alebo pripomenúť si, aká veľká úloha vás vlastne teraz čaká. No a o jedného šlofíka neskôr už zase môžete skúmať, čo z hľadiska level dizajnu a obsahu ponúknu samotné lokácie?

Priamočiarosť s občasným vetvením a vedľajšími úlohami definuje väčšinu miest, ktoré navštívite. Od unikátnych parkour výziev, cez voliteľných bossov, nepríjemných mímov, samozrejme, všadeprítomných striehnucich nepriateľov, nechýbajú ani pútavé NPC postavy či potulní obchodníci alebo nejaké tie skryté poklady. Pre ich objavenie bude potrebné mať občas oči poriadne na stopkách a level dizajn vám minimálne pôjde naproti skratkami, napájajúcimi sa spätne na hlavnú cestu. Všade nájdete nejakú tú korisť, ktorú by akože mali strážiť aj nepriatelia, no častokrát im ho viete „čmajznúť" pred nosom aj bez toho, aby ste aktivovali súboj. Ale čo teda tie neustále skloňované boje? Stoja vlastne za to?

Skladanie komplexne inovatívnej pocty legendám JRPG žánru!

Toto je skutočne komplexná, poriadne vrstvená a slušne návyková RPG, ktorá ponúkne bravúrne nadizajnovaný súbojový systém, ktorý je rozhodne dominantou hry a ťahovými bojmi strávite aspoň polovicu hernej doby. Druhú zase šibrinkovaním v menu, ale o tom potom. V hre nájdete tri obťažnosti, Story, Expeditioner a Expert, ktoré dosť citeľne podľa výberu prestavajú váš zážitok z hrania. Pri tej najľahšej veci ako uhýbanie a odrážanie útokov veľmi neriešite, avšak čím idete vyššie, tým viac sa hra podobá na šialenosť akou je napríklad Sekiro, ale o tom tiež postupne. Súboje sú teda ťahové, čo je pre JRPG štandardom. Zostavíte si vlastný výsadok o maximálnej veľkosti troch postáv a stretnete sa čepeľami s podobne vyskladanými skupinami nepriateľov či s bossom. Postupne sa po taktizovaním a počítaním naplnených kolách striedajú akčné body spotrebovávajúce útoky či bránenia vašej partie proti tej nepriateľskej, až pokiaľ jedna neskoná.

Ozvláštnenie však prichádza v real-time akciách postáv, ktoré hráč môže počas svojho aj nepriateľského ťahu robiť. Ak ste na ťahu, máte možnosť mieriť pištoľou alebo mágiou na slabé miesta tých oproti vám, za čo stratíte akčné body, no napríklad vyradíte jednu končatinu, dáte veľmi účinný pasívny efekt alebo sa jednoducho ľahko takto zbavíte lietajúcich nepriateľov. Naopak počas ťahu nepriateľa máte k dispozícii úskok, výskok lebo dokonca parry, práve ktorého presné načasovanie by miestami dokázalo konkurovať aj najťažším Souls hrám. Úspešné parry automaticky vyvolá protiútok, a tak motivácia pre túto vysoko riskantnú, ale aj vysoko odmeňujúcu bojovú taktiku nie je malá. Každá z postáv si nesie svoje unikátne typy útokov a tak je obmieňanie vašej partie veľmi vhodné ak sa s obťažnejšími indivíduami trápite. No, žiaľ, alebo možno aj našťastie, veľa komplexných bojov sa jednoducho spolieha na to, že sa útoky viacerými opakovaniami naučíte naspamäť a dostanete tak do tela rytmus potrebný na zabitie väčšiny výziev.

Základné útoky má každá postava, rovnako aj streľbu na diaľku, no okrem toho dostanete k dispozícii aj arzenál šiestich v strome schopností odmykaných a pre každého individuálnych špeciálnych útokov. Sem patria rôzne elementálne mágie, štíty, dopĺňania života alebo aj viac steampunkovo znejúce ničivé útoky, ako napríklad Gustavove Overcharge, kedy úžasne silným preťažením svojej mechanickej ruky dokáže dať nepriateľom poriadnu facku. Jeho ruka sa úspešnými útokmi a odrazeniami dobíja a jej ničivé kombo si hneď zamilujete. Tu sa oplatí zmieniť aj fakt, že už aj zvolené útoky majú svoje real-time akcie, kedy formou QTE čakajú na správne načasované stlačenie akčného tlačidla hráčom, čo robí zvolenú schopnosť po trafení efektívnejšou. K efektivite pomáhajú aj fakty ako označenie, stackovanie a kombinovanie útokov vašej partie, čo vie vyvolať skutočne ničivé kombá.

Separátna kapitola sú takzvané Pictos, Luminas, outfity a zbrane. Od najposlednejšieho, unikátnych zbraní v hre nájdete dosť. Každá postava má svoj vlastný typ zbrane a preto sa v boji aj animáciami prejavuje úplne inak. Zároveň každá zbraň sa škáluje s odlišnými atribútmi úplne inak, takže podobne ako v souls hrách, voľte si svoje zbrane opatrne a hlavne rátajte, že ich vylepšovanie až pre X postáv zaberie nejaké to dumanie. Pictos si potom môžete predstaviť ako tri, pasívne efekty pridávajúce talizmany, s ktorých sa po výhre štyroch bitiek stane o čosi lepšia Lumina. Luminy sú za ďalšiu separátnu menu aktivované pasívne efekty, permanentnejšie doplňujúce arzenál danej postavy. Priblížim vám to napríklad ako vyššiu šancu pre zapálenie nepriateľa špecifickým útokom alebo napríklad získanie viacej akčných bodov. No a keď je už reč o tej výbave, nedá sa zabudnúť na pestré a kreatívne outfity, ktoré sa objavujú aj v prestrihových scénach, no možnosť sa dá tiež vypnúť. Jediným nedostatkom v týchto menu sekciách je za mňa absencia možnosti uloženia nejakých vzorov výbavy, pretože Pictos aj Luminas budete vzhľadom na elementálne obmedzenia nepriateľov meniť aj celkom často.

Poslednou drobnosťou k súbojom sú asi samotné obludy, s ktorými sa popasujete. Nechcem rovnako veľa prezrádzať, lebo sa pripravíte o kreatívne dizajny a jedinečné momenty. Už som spomenul veľmi vtipných mímov, ktorý pred seba napríklad postavia pantomímou stenu a vaše útoky sa stanú tak neefektívnymi. Veľmi ma pobavil napríklad aj boss s veľkým zvonom a všeobecne to čo postretnete na ceste za príbehom je bravúrne nadizajnované, s obťažnosťou sa rozhodne nešetrí a opakovanému zlyhaniu výpravy sa tak aspoň zopárkrát nevyhnete. Vždy tu je, samozrejme, možnosť zmeny obťažnosti alebo vylevelovania postáv na menších súbojoch. Spomenúť je vhodné aj, že ak ako prví zaútočíte na nepriateľa voľne prechádzajúceho sa v lokácii, dostávate štartovaciu výhodu vo forme prvého útoku. Súboje sú v závere zábavnou výzvou, ktorá drží hru pokope ako to najsilnejšie lepidlo a napriek mojej neláske k ťahovkám som vďaka real-time aspektom tejto návykovej hernej slučke absolútne prepadol!

Muzikálne a audio-vizuálne balansujúce niekde medzi svetlom a tmou

Viete, čo vlastne znamená Clair Obscur? Po slovensky šerosvit, je to anglický preklad z francúzskeho slova chiaroscuro, ktoré popisuje umelecký smer alebo skôr štýl maľby, v ktorej je výrazný kontrast medzi svetlom a tmou. A to je veľmi vhodný a krásne metaforický názov pre hru, v ktorej jedna maľba rozhoduje o tom, kto prežije a kto zomrie. Teraz je preto za mňa vhodné oceniť a poukázať na umeleckú hodnotu tohto vrcholového diela autorov, ktorí ho vydali ako svoju úplne prvú hru, no rozhodne nie sú v biznise amatérmi.

Vizuálne sa bavíme o asi najkrajšie vyzerajúcom titule súčasnosti a to nie nutne iba kvalitou textúr, rozlíšením alebo inými márnotratnosťami, ale primárne artistickým smerovaním, dizajnovým jazykom a celkovým zjednotením celého projektu. UI prakticky v hre žiadne nie je, až pokiaľ si ho sami nevyvoláte, alebo ak nevkročíte do súboja, a tak je dôraz na to čo vidíte priamo vo svete ohrozenom Maliarkou ohromný. A to zároveň extrémne prispieva aj k imerzívnosti expedície. Všetko na obzore sa leskne, všadeprítomná pozlátka zdobí bežné predmety, obrovské roztrieštené kusy zeme letia oblohou a veľké kulisy zdobia každú lokáciu. Osobne mi hra pripomína ambície From Software dizajnov, no tentoraz je všetko navyše ešte aj v extrémne vysokej ostrosti.

Hra podporovala na základnej PS5 dva režimy, ktorými sú Performance a Quality, z ktorých ten prvý komplimentuje vizuál plynulými 60 fps, no zároveň zanecháva akúsi hmlovitosť vzdialenejších textúr. Quality s týmto problém prirodzene nemá, no zase sa upíšete na 30 fps. A ak ste fanúšikmi Portalu, tam to vyzeralo podobne pekne, no, prirodzene, titul ako tento je hriech nepozorovať aspoň na 4K monitore! Z technického hľadiska je hra dokonalá. 30 hodín príbehu nevyprodukovalo jeden jediný bug, glitch, prepad fps alebo iný nedostatok, ktorý sa v dnešnom videohernom priemysle stal už neslávnym štandardom. Je to fascinujúce a tento drobný tím za túto skutočnosť neskonalo obdivujem.

Osobne mi však srdce neposkočilo najviac pri vizuále alebo mechanikách, no pri Lorienovi Testardovi. Toto fascinujúce meno, stojace za 154 unikátnymi alebo inak povedané ÔSMIMI hodinami oficiálnych skladieb pre Claire Obscur, dominuje v mojom rebríčku najhrávanejšej hudby posledného obdobia. Lorien vám vytrhne srdce z hrude, rituálne ho pošliape, vyzve ho na epický súboj, zoberie na elektronickú párty a počas toho všetkého ešte nezabudne hrať preň aj na tradičné nástroje akým je práve harmonika. Po tomto všetkom vás ešte dotiahne aj na súkromný orchestrálny koncert, kde z úst anjelov vychádza ten najjemnejší francúzsky žargón, potom sa postaví na pódium, pokloní sa a vyhlási, že toto je jeho prvý album, ktorý skladal. Bravúrne, nezabudnuteľné a akúkoľvek emóciu v hre nájdete, podtrhávajúce dielo. Vďaka nemu dostáva toto dobrodružstvo, teda pardon expedícia, úplne nezabudnuteľný dojem!

Poslednú pochvalu nasmerujem okrem jedinečného scenára aj na postavy, ktorých miestami podivné alebo kostrbaté animácie sú síce úsmevné, no ani z ďaleka nedokážu narušiť geniálnu dejovú výstavbu, bezkonkurenčné kinematografické uhly, zábery, film oslavujúce prestrihové scény a v neposlednom rade jedinečné herecké výkony. Lip-sync je takmer neexistujúci, no to ma ani na sekundu nevytrhlo z dojmu, že Charlie Cox, Daredevil osobne, je skutočne Gustave. Jennifer English, známa ako Latenna z Elden Ringu či Shadowheart z BG3, sa v úlohe Maelle stráca a dodala mojej najobľúbenejšej postave presnú dávku naivity, odvahy aj skutočnej emócie. Práve vzťah Maelle a Gustava je veľmi dobre zvládnutý a za toto duo chcete bojovať. Gustavova ochranárska nátura sa pre dobrovoľne na expedíciu prihlásenú mladú Maelle prejavý neraz a väčšina vtipných dialógových výmen je tiež práve medzi nimi. Kirsty Rider poznáte zo Sifu, Shala Nyx sa objavila vo Phantom Liberty, Rich Keeble zahveiezdil v jedinečnom Good Omens seriáli no a Andy Serkis, toho asi netreba ani predstavovať. *gollum gollum *