MONTEZUMA’S REVENGE – THE 40TH ANNIVERSARY EDITION |
MONTEZUMA’S REVENGE – THE 40TH ANNIVERSARY EDITION |
Na túto hru som sa tešil. Vlastne ani neviem prečo, možno to nemá žiadne racionálne zdôvodnenie, ale naozaj som sa na ňu tešil. Samozrejme, Montezuma's Revenge od Parker Brothers som kedysi hral. Už ani pomaly neviem na čom, až tak mi hra v pamäti neutkvela, ale pamätám si, že to bolo fajn. Kto by to bol vtedy povedal, že sa z hry nazvanej podľa cestovateľskej značky stane taký kult. Kult, ktorý dokonca 40 rokov po pôvodnom vydaní dostane novú špeciálnu edíciu. No aj keď som pôvodnej hre nikdy veľmi neprepadol, na novú verziu som sa tešil. A myslím si, že mala dopadnúť lepšie. Nielen z úcty k značke samotnej, ale aj preto, že tu je jednoducho potenciál na to, aby hra dopadla lepšie.
Montezuma's Revenge - The 40th Anniversary Edition nie je až taká veľká novinka. Na PC hra vyšla už začiatkom roka 2025, ale konzolových verzií sme sa dočkali až v decembri a práve na jednu z nich sa teraz pozrieme. Je to v zásade remake pôvodnej hry, ale v modernom technologickom háve, navyše doplnený o predtým nedokončený obsah. Alebo teda presnejšie o obsah, ktorý bol súčasťou nikdy nevydanej Director's Cut edície pôvodnej hry. Málo tu toho rozhodne nie je, ale o tom to nie je. Kvalita neškrípe v tom, koľko tu toho je, ale ako je to spracované.
Montezuma's Revenge je v zásade dobrodružná 2.5D hra, kde sa vydávate do útrob pyramídového chrámu aztéckeho vládcu Montezumu II., ktorý nie je práve nadšený tým, že sa mu tam hrabete a chcete si z nej odniesť jeho poklady. Hneď na úvod máte na výber medzi dvomi dobrodruhmi - Pedro alebo Rosita. Vyzbrojení len klobúkom a intelektom sa púšťate do dobrodružstva, kde na vás nebezpečenstvo číha na každom kroku. Občas naozaj doslova. Navyše to nebude krátky herný zážitok.
Nečakajte tu príbeh a ani nejaké vysoké produkčné hodnoty či prepracovanú prezentáciu. Pustíte hru, postavičke vbehne do pyramídy a cez prekvapivo zastarané a spomalené menu sa dostanete až k samotnému hraniu. Beháte po miestnostiach, prekonávate prekážky, zlý vládca sa vám vysmieva, prípadne sa vás snaží odradiť a niečo na vás rozpráva po španielsky. To tiež vôbec nie je dôležité. Ale už tu badať, že niekde pri tvorbe projektu chýbala láska, trochu citu. Trošku viac sa snažiť chytiť hráča, ponúknuť mu viac z príbehu, niečo pútavejšie dať rovno pred nos. Nie iba menu a na, hraj!
Nečakajte teda ani prepracovaný onboarding. Hra vám nevysvetlí vôbec nič a ak ste nehrali originál kedysi dávno, veľmi skoro prídete o všetky životy a hra pre vás končí. To je ďalšia oblasť, kde by sa autori mohli trošku posnažiť, ak teda nechcú nových hráčov odradiť hneď na začiatku a potom riešiť refundy. To, že niečo vychádza zo 40 rokov starého originálu ešte neznamená, že si nezaslúži modernizovať tak, aby to skúsilo osloviť aj niekoho, koho ráno pri vstávaní z postele nebolia kolená.
Ale dobre, prehryziete sa cez to, že tu nie je prakticky žiadna prezentácia a celkovo snaha vás nejako do hrania nalákať, ale idete do toho. A ono to vôbec nie je zlé. Síce je pravda, že tu budete zomierať a nie vždy vlastnou vinou, napríklad ovládanie by mohlo byť responzívnejšie, ale ten koncept funguje aj po 40 rokoch. V jeho jednoduchosti je niečo zábavné. vašou úlohou je dostať sa cez niekoľko levelov až na úplné spodok pyramídy a odniesť si odtiaľ poklad. Ale nie je to vôbec jednoduché. V ceste vám stoja rôzne druhy nepriateľov aj pascí.
Hra obsahuje pôvodné a aj nové levely (každý zložený z desiatok miestností), ktoré vás dostávajú čoraz hlbšie do pyramídy, kde na vás čakajú ďalšie a ďalšie nástrahy. Vaša postava toho veľa nedokáže, vlastne len chodiť (a spomaliť), skákať a loziť. To je celé. A len s týmto musíte prekonať naozaj mnoho nebezpečenstiev, takže musíte poriadne pohnúť hlavou. Boj tu je, ale nie je interaktívny. Jednoducho niekde zoberiete meč a pri kontakte s nepriateľom sa automaticky použije, aby ste nezomreli. Bohužiaľ, sú tu aj bugy, takže to nie vždy funguje a bežne sa stáva, že kontakt s nepriateľom je smrteľný, aj keď máte niekoľko mečov.
Prvý level je super, objavujete neznáme, bavíte sa, učíte sa herné princípy a pri súboji s bossom si hovoríte, ako dobre Montezuma's Revenge zostarla. Druhý level je fajn, objavujú sa nové nástrahy, noví nepriatelia a musíte viac hýbať hlavou, no niečo vám tu začne prekážať. Možno ešte nie priamo prekážať, ale jednoznačne tu niečo nesedí. Možno ešte presne neviete čo, ale tohto dojmu sa neviete zbaviť. Tak tretí level a je to jasné - hráte stále to isté dookola. Trochu inak poukladané, s inými prekážkami a napríklad aj cestou tam, kde predtým nebola (a naopak), ale stále v zásade to isté. Váš cieľ je inde, ten musíte hľadať, rovnako aj dvere a kľúče sú niekde inde, ale ten dobrý dojem je aj tak fuč.
Štvrtý level, piaty level...a vy sa už nebavíte. Ak hru vôbec ešte stále hráte. V roku 1984 to bolo pochopiteľné, celé hry bolo potrebné napratať do menej pamäte než má dnes vaša práčka. A to je to, o čom píšem. Zobrať starý koncept a dať mu modernejšiu grafiku funguje len v ojedinelých prípadoch. Výraznejšie modernizovanie hrateľnosti aj levelov by hre len prospelo. Však nech sú tie prvé dva-tri levely rovnaké ako kedysi, ale nech prečo len doslovne kopírovať to, čo už bolo, a neskúsiť niečo nové a vlastné?
Celkovo tento prístup veľmi nefunguje. Nepotrvá to dlho a sami zistíte, že sa tu dá softlocknúť a zamedziť si postup vpred. Nechtiac, samozrejme. A tých možností softlocku nie je málo. Niekde napríklad stačí, že nešťastne zomriete na zlom mieste a aj keď po strate životu sa postava vráti, tak zas len na miesto, kde opäť zomriete. Kým nestratíte životy. Alebo sa softlocknete v leveloch s obmedzeným počtom kľúčov, ale množstvom dverí. Chcete preskúmať každý kút mapy, ale tým si miniete všetky kľúče a už vám nezostanú na dvere, cez ktoré musíte prejsť. Stačilo tak málo, aby sa vývojári týmto nešťastným chybám vyhli, ale nie, oni chceli priniesť akurát modernejšie vyzerajúci originál. Tak nech, ale takéto QoL veci sú dnes povinnosťou.
Keby aspoň ten modernejší háv vyzeral lepšie, ale tiež to je akési celé bez citu. Z nejakého dôvodu mi to pripomína hry pre zrušené konzoly Ouya a Intellivision Amico. Lacné grafické assety nahádzané spolu do levelu bez ladu a skladu. Niečo vyzerá pekné, iné zase nie, ale hlavne to spolu vôbec neladí. Len sa v hre pozrite na scény s farebnými dverami, veď sa tam vôbec nehodia. Hudba? Asi pôjdem proti prúdu, predsa len je to iba jedna melódia hrajúca v slučke, ale mne sa to páči. K tematike hry sa to hodí a pri hraní je dojem dobrý.
Montezuma’s Revenge - The 40th Anniversary Edition má potenciál osloviť nostalgických hráčov, ktorí si chcú pripomenúť klasiku, no súčasne ponúka moderný háv a nové levely. Problémom však zostáva, že hra sa po prvých pár úrovniach opakuje, ovládanie by mohlo byť precíznejšie a softlock situácie výrazne znižujú komfort hrania. Grafika a level dizajn pôsobia nevyrovnane a nedostatok moderných QoL prvkov odrádza nových hráčov. Napriek tomu tu stále cítiť zábavný základ, ktorý pôvodná hra mala, a hudba či jednoduchá mechanika dokážu občas potešiť. Ak patríte medzi fanúšikov značky a chcete si zahrať pre nostalgický zážitok, Montezuma’s Revenge vám poskytne určité potešenie, no ako moderný remake pôsobí skôr ako priemerný titul.
RECENZIE HRÁČOV |
|
PC
PS4 Xbox One Vývoj: Eastasiasoft / Eastasiasoft Štýl: Logická
| |||
|
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
| |||