V roku 2021 nám vývojár Bleakmill naservíroval sci-fi dystopickú FPS, ktorá zaujala a súčasne sklamala. Hra bola veľmi krátka, plná chýb a prestrelky mohli byť lepšie. No po rozpačitom výsledku zostala nádej, že sa raz dočkáme pokračovania, ktoré sa poučí z nedostatkov originálu a vyťaží zo svojej témy a prostredia oveľa viac. Nuž, dvojka je tu, ale zázrak sa nekoná.

Dej nadväzuje na udalosti prvej časti, aj keď už uplynula dlhšia doba. Nora uviazla v paralelnej dimenzii, ďaleko od domova a systém Atlas s pokročilou umelou inteligenciou rozširuje svoj vplyv. Nora sa hneď v úvode skontaktuje s ďalšou ženou, Marlene, ktorá jej sľubuje únikovú cestu, keď sa spoločne dostanú do utajenej pevnosti. Lenže najskôr je treba prejsť cez bludisko a prekonať bezpečnostné systémy Atlasu. A možno ani to nebude stačiť.

Marlene vám pri postupe nijako nepomáha, väčšinou vyčkáva v úzadí a keď je okolie bezpečné, opäť sa k vám pripojí. No aspoň máte o niečo menší pocit osamelosti, hoci tej sa úplne nezbavíte až do konca hry. Ďalším hlasom, a to doslova, je Brent, pôvodný spojenec z prvej časti, ktorého počujete z vysielačky, keď priebežne na nejakú natrafíte. Inak sa len výnimočne dostanete do kontaktu s niekým iným, čo vás okamžite nechce zabiť.

Postup je pomerne monotónny, prostredí nie je veľa, buď kráčate takmer prázdnou, spustnutou krajinou, prechádzate ruinami, alebo tunelmi a spleťou chodieb. Občas musíte otočiť kolesom a pobehnúť, aby sa vám nezatvorili takto aktivované dvere. Príležitostne prepínate masívne káble, aby ste presmerovali energiu, musíte nájsť kľúč, chýbajúce poistky alebo časť mechanizmu. Sem-tam preseknete nejakú dosku, čo blokuje dvere alebo priechod. Ojedinele preštiknete reťaz kliešťami. Väčšinou ale len prechádzate rozvetvenými chodbami, kde sa vám síce môže zdať, že poblúdite, ale je to skôr taká ilúzia voľnosti pohybu. V skutočnosti vás hra striktne vedie presne určeným smerom a nemáte veľmi kam odbehnúť.

Po krku vám idú hlavne stroje a viacero variácií robotov. Základní nepriatelia útočia zblízka a nepredstavujú veľkú hrozbu. Zložíte ich dobre mierenou ranou čakanom a kým sa zas postavia na nohy, dorazíte ch ďalšími údermi. Iní protivníci už  sú o niečo silnejší a útočia aj z väčšej vzdialenosti. Spestrením sú malé dotieravé potvorky v baniach, ktoré vám idú hlavne po nohách. 

Hoci niekedy máte možnosť nepriateľom sa úplne vyhnúť, určite sa s nimi budete musieť  neraz aj konfrontovať.  Sortiment zbraní sa od minula veľmi nerozšíril - dostanete sa k pištoli, revolveru, brokovnici, puške, samopalu a pár druhom výbušnín. Dobre miereným výstrelom do hlavy viete zneškodniť nepriateľa aj jednou ranou, ale väčšinou potrebujete viac striel. A munície je extrémne málo.

Určitou pomocou je prístroj, fabrikátor, ktorý priebežne nájdete v okolí, podobne ako zeleno svetielkujúci modul na pásky, kde si ukladáte progres. Fabrikátor vám umožní nakupovať suroviny, ale aj hotové produkty. No v neposlednom rade si tam môžete upgradovať všetky zbrane. Potrebujete na to petrichor, zdroj energie strojov, ktorý najčastejšie pozbierate zo zabitých robotov. S jeho dostatočnými zásobami viete jednotlivým zbraniam zvyšovať level spôsobeného poškodenia, urýchliť nabíjanie, vylepšiť kadenciu, kapacitu zásobníka či pridať lepšie zameriavanie alebo tlmič.

Svojský inventár musíte rozkladať na zemi, aby ste si mohli prehadzovať zbrane a používať nazbierané suroviny na výrobu munície a liečiva. Okamžite a bez tohto provizórneho táborenia sa dajú použiť len dve zbrane a tri doplnkové predmety, ktoré ste pri poslednom rozložení umiestnili do príslušných puzdier. Je to celkom zaujímavé, ale len do chvíle, keď čelíte viacerým nepriateľom a miniete všetkých päť nábojov do brokovnice aj tie dva do pušky, čo máte nastavené (nábojov je fakt veľmi málo). Potom sa buď spoľahnete na svoj čakan, utečiete, alebo skrátka musíte uprostred prestrelky rozložiť na zemi svoju výbavu. Samozrejme, že sa tým vystavujete veľkému riziku a stávate sa ľahkou korisťou.

Mimoriadne nepraktická ja taká manipulácia s inventárom pri súbojoch s bossmi. Tých je síce len pár a na normálnej obťažnosti nie sú až takí nebezpeční, ale majú veľkú výdrž. Hra vám síce trochu pomôže tým, že vám priebežne prihadzuje pár nábojov, ale ste jednoducho nútení opakovane rozkladať ten ťažkopádny inventár, lebo musíte prehadzovať niekoľko zbraní. Obzvlášť v kombinácii s bugom, pri ktorom vám často úplne zmizne zameriavací kríž výzbroje, je potom taký bossfight veľmi nemotorný a komplikovaný.

No a tu sa dostávame k chybám, ktorých je aj v dvojke habadej. Hoci ich vývojár postupne odstraňuje, stále na nejaké neduhy natrafíte. V našom prípade to boli hlavne tie výpadky pri zameriavaní zbraňou a občas miesta, kde bolo nutné napasovať sa do veľmi presnej polohy, aby sa dalo interagovať s okolím pre postup ďalej. Reálne rozlíšenie obrazovky nezodpovedalo tomu, ktoré bolo zvolené a uložené v nastaveniach. Ale hra nám aspoň nepadala, hoci pri štarte vždy dlho trvá, kým sa zobrazí úvodné menu a načítajú shadery. A pri automatickom ukladaní počas progresu hra na sekundu - dve zmrzne. Potom plynule pokračuje ďalej.

Zdá sa, že sa vývojár opäť sústredil hlavne na pekný vzhľad hry. Áno, grafika je naozaj slušná, niektoré úseky vyzerajú pôsobivo, využívajú odlesky, efekty svetla a tieňov a vychutnáte si to s ray-tracingom. Určité miesta sú až príliš presvetlené a tam je to trochu horšie, ale stále vcelku ok. Dabing je solídny a hudba je na vysokej úrovni, obzvlášť melancholická pieseň, ktorá znie v závere, vyvoláva emócie.

Industria 2 priniesla obstojný, aj keď nie veľmi originálny dej, blúdenie chodbami a šachtami bez väčšieho vzrušenia a chyby, ktoré dokážu odradiť. Približne sedemhodinový príbeh síce nepredstavuje veľkú porciu hrateľnosti, ale je to predsa len o niečo viac, ako ponúkol prvý diel. Navyše, postup je dosť monotónny, takže načo to zbytočne predlžovať? Takto vás aspoň hra nestihne príliš nudiť. Akcia nie je zlá, len stále trpíte akútnym nedostatkom munície, inventár je vizuálne zaujímavý, ale jeho používanie s vynúteným rozkladaním absolútne nepraktické. A hoci je pochmúrna atmosféra dystopického sveta presvedčivá, hra ako celok pôsobí dosť obyčajne. Ničím nevyniká a je len plachou ozvenou oveľa výraznejších  titulov.