Čo ukázal multiplayerový test The Duskbloods?

Keď sa v apríli 2025 počas posledných minút Nintendo Direct streamu objavil na mojom displeji nápis FROM SOFTWARE, bolo mi jasné, že kúpe Switch 2 sa nevyhnem. 11 rokov od vydania Bloodborne sa totiž Miyazaki vrátil ako režisér s ďalšou exkluzivitou, tentoraz však pre úplne odlišnú platformu, no v zdanlivo familiárnom štýle. The Duskbloods predsa len aspoň vizuálne pripomína spomínaný Bloodborne, avšak okrem drobných mechaník a atmosféry tu podobnosti badať málo. Napriek tomu má však hra čo ponúknuť, ako sme sa sami presvedčili v nedávnom Network teste, ktorý si pre hráčov vývojári prichystali. Ako teda na nás hra z tých zopár hodín zomierania pôsobila?

Naprieč Lands of Dusk spoznáte nové a predsa tak známe Lowanro City a House of Night

Vrchol gotiky, upíri, temné lesy a príšerne veľa krvi. Tu podobnosti s tradičnou FromSoft- formulkou rozhodne nekončia, ale rovnako narastá aj počet rozdielov. V prvom rade Duskbloods je kompetetívna multiplayerová PvP a PvE soulsovka s prvkami battle royale a roguelike, ktorá pripomína viac Elden Ring Nightreig než ospevovanú Playstation exkluzivitu. V skratke skutočne originálny počin s potenciálom zaujať aj nie tradičného souls fanúšika.

Zo sľubovaných troch máp sa nám v tejto verzii hry predstavil svet mesta Lowanro. Svojou extrémnou vertikálnosťou a dizajnom pripomína roztrieštenú krajinu posledného Dark Souls DLC alebo expanziu pre Elden Ring či jeho spin-off. Naopak ale autori do hry prinášajú aj rozhodne negotické elementy - schopnosť premeniť sa na dinosaura, samopal, mechanických nepriateľov a ďalšie obohatenia, ktoré sem síce zdanlivo vôbec nezapadajú, no z nejakého podivného dôvodu to spolu funguje. Presne tak ako to všetci Miyazakiho stans milujú!

Prostredie je však okrem vertikálneho dizajnu aj poriadne rozťahané do šírky. Mesto Lowanro pozostáva z katedrály, napodobeniny Big Benu, zopár malebných uličiek, viacerých zrúcanín, nejakých tých riek, skál a lesov... Všeobecne nie je mapa najmenšia vzhľadom na fakt, že PvP je dôležitou súčasťou progresu ďalej. Jeden zápas v Duskbloods trvá menej ako pól hodinku a postaví proti sebe maximálne 8 hráčov, no rozhodne by som sa na vašom mieste nebál, že sa nestretnete.

Po spustení network test najnovšej soulsovky hráča zaviedol cez úvodné cutscény a tutoriál až do HUBu, ktorý dostal tentoraz meno House of Night. Tu sa zatiaľ toho veľa nedeje a okrem možnosti vstúpiť cez krvou nakreslený kruh na zemi do zápasu si maximálne vyskúšate bojové pohyby proti zombie terču v tréningovej aréne. Po vstupe do spomínaného kruhu si viete spustiť hru, zvoliť jednu zo 6 postáv známych ako Bloodsworn (Albert, Bloodhand Jan, Trang Lanh, Sniper Layla, Senator Samir Patres, Zork) a veľmi zaujímavo aj zahrať si takzvané Battle Remembrances. Tieto krátke scenáre sú síce viac tutoriálové, ale zároveň veľmi podobné príbehom s jednotlivými NPC postavami, aké ste mohli nájsť práve v Nightreigne.

Teraz by som však rád priblížil proces hrania jedného zápasu, ktorý má vždy presne 4 kolá a v každom z nich je váš cieľ vždy trochu odlišný.

Kolo I - rýchlosť nad zlato

Spin-off Elden Ringu, teda Nightreign sa podľa mňa dá nazvať testom pred Duskbloods. Veľa systémov je totiž podobných a to nehovorím len o online náture, ale napríklad aj v tom, že sa hrá na kolá s časovačom, aj keď tu to pôsobí o čosi kostrbatejšie. Prvé kolo pre hráča znamená voľnú exploráciu mapy, zabíjanie nepriateľov, nahrabávanie prvého „virtue“ a hľadanie spojencov - hneď vysvetlím.

Najskôr teda k mape. Na začiatku každého kola si hráč vyberie, v ktorej zo štyroch kruhových oblastí zakreslených nad svetom sa chce objaviť. Na tejto úvodnej obrazovke nájdete nejaké tie ikony s relevantnými predmetmi, bossmi či zónami a počas každého kola ju otvoríte hneď niekoľkokrát. Po každej smrti si volíte, kde sa chcete respawnúť a zároveň sa môžete po mape rýchlo premiestňovať na vybrané miesta, ak ste mimo súboja. Ostatní hráči, časovač a ani vyraďovanie sa nezastavia, preto je udržanie rýchleho tempa a čo najvyššieho virtue v každom kole esenciálne.

Level postavy striedate tentoraz za takzvané virtue, alebo po našom cnosť, ktorú získate za takmer všetky akcie vo svete - súboje s bossmi, zabíjanie takzvaných Bloodsacks potvor, ktoré levelujú schopnosti vašich postáv, zapaľovanie trónov s mŕtvolou či plnenie výziev vašej postavy. Čím nižšia hodnota cnosti, tým je pravdepodobnejšie, že z hry letíte. O tejto skutočnosti vás zároveň informuje aj tabuľka na záložke s mapou či červené sfarbenie číslovky cnosti v ľavom hornom rohu obrazovky.

V úvodných minútach prvého kola je veľmi dôležité okrem navyšovania cnosti aj hľadanie spojencov. To dosiahnete buď aktivovaním takzvaných Golden Spires, z ktorého si vytiahnete náhodne generovaného spojenca, ktorého môžete nachádzaním drobnejších zlatých pilierov levelovať. Pozor však na to, že nájdenie spojenca nového zmaže všetky dosiahnuté levely predchádzajúceho. Alternatívne môžete spojenectvo navrhnúť aj inému hráčovi, s ktorým zostanete v kooperatívnom režime až do posledného kola, ak to teda tak ďaleko dotiahnete alebo vás nezabije hneď po tom ako mu vybehne notifikácia na spoluprácu.

Kolo II - karty rozdané

V tomto kole sa začína tá pravá dráma každého zápasu, nakoľko sa na jeho konci začína vyraďovať. Dvaja hráči s najnižšou cnosťou sú povolaný naspäť do House of Night prichádzajúcim súmrakom a zvyšok pokračuje do kola tretieho. Tu sú už postavy veľmi pravdepodobne o dosť silnejšie, majú nejakých spojencov, upgradnuté schopnosti aj zbrane a preto sa častejšie objavujú PvP stretnutia. Zároveň sa však častejšie stáva, že vás môže na pomoc s bosom privolať iný hráč, čo vám dá nejaké to virtue ako odmenu tiež.

Na začiatku tohto kola sa tiež objavujú tarotové karty, ktoré nejako zmenia svet pre tento cyklus - oheň šľahajúca vzducholoď, hráčov teleportujúca búrka či padajúca hviezda s bonusmi a ďalšie. Druhé kolo tak zamieša trochu karty, pridáva nejaké výzvy navyše a tiež zvýši potrebu snaženia sa s blížiacim vyraďovacím kolečkom.

Kolo III - rituálmi do finále

Tu pokračujeme podobne ako v kole druhom a preto sa aj na konci toho tretieho vyraďuje. Súmrak si privlastní ďalších troch hráčov a do finálnej bitky sa tak dostanú už len traja. To čo pridáva tretie kolo oproti druhému sú takzvané rituálne miesta. V nich sa odohrávajú tie agresívnejšie PvP súboje, ktoré zvyšujú vaše virtue aj na základe vami zvolených kameňov.

V tomto kole sa už definitívne tiež presvedčíte o tom, že po stránke pripojenia nie je všetko ideálne. Niekoľkokrát ma hra odpojila, viackrát mi hru vôbec nenašlo a celý prvý deň testu servery vôbec nešli. Navyše ak sa napríklad viacero hráčov pokúša bojovať s jedným bosom, dochádza k jeho neustálemu teleportovaniu, miznutiu a nekonzistentnému pohybu. Popri tom som si aj viac už všímal nedokonalosti ako recyklácia assetov, animácií alebo nízke rozlíšenie vizuálu, ktoré sa ako vždy až priveľmi dobre schováva za nepriestreľný art direction. Neduhov tu je teda viac, ale od zábavnej hernej slučky vás to vytrhne aj tak len veľmi ťažko...

Moon Blood Bestoval - posledná hodinka cnostných

Vyvrcholením celej jednej hry je zápas všetkých proti všetkým, kde sa za krvavého splnu proti sebe postavia traja najviac virtuózny hráči. Každý tu má dva životy, spojenectvá s hráčmi sa prerušujú a vám zostane po boku len váš vyvolateľný spojenec. V závislosti od vami zvolenej postavy budete mať vždy k dispozícii aj dve unikátne pasívky, 2 akčné schopnosti a ďalšie jedinečné nástroje, ktorých presnejšie funkcie si radšej nechám do finálnej recenzie. No a keď sa po tej krvopotnej vojne stanete víťazom, odmenou vám je jedna krátka cutscéna a potom hor sa do celej tej srandy znova!

Svitá nám na zmenu?

The Duskbloods vnímam ako taký rozhodujúci míľnik vo vývoji From Software hier. Čisto online, PVP, absolútne oddanie sa mobilite, rýchlosti zápasov, komplexné mechaniky a horda systémov. Okrem toho tu však naďalej zostávajú zachované tie ikonické a dobre známe FromSoft neduhy, ako naďalej pretrvávajúca recyklácia assetov a animácií, textúry s nízkym rozlíšením, skryté a zašifrované príbehy, či problémy s pripojením - ktoré sa dúfam do vydania dotiahnu. Badať však rovnako aj posun k väčšej otvorenosti spríjemňovania ovládania, aj keď samotný Switch 2 je na hranie v handheld režime dosť nepohodlný a pre takto komplikovanú ovládaciu schému nepraktický.

The Duskbloods je teda jedna cesta, ktorou sa autori môžu vydávať aj do budúcna, taká kde tvoria online orientované tituly, ktoré sú grandiózne, plné akcie, majú rozsiahle svety a rýchlosťou mieria na skutočne ADHD mozgy. Je to perfektne validná stratégia a rád si takéto hry zahrám. Avšak chýba mi trochu intimita a menšia škála ich prvotín a veľmi dúfam v návrat nejakej tej lineárnejšej soulsovky. Predsalen k takým hrám sa radšej vraciam aj po dokončení recenzie a dúfam preto, že Duskbloods bude titulom, ktorý umožní autorom paralelne tvoriť oba tipy hier.