Kedysi sa hry podľa filmom robili ako na bežiacom páse a zväčša boli dosť zlé. Respektíve takmer vždy boli zlé a potom to bolo len o tom, či sú aspoň „dobre“ zlé alebo naozaj príšerne zlé. Ak zalovíte v pamäti, spomeniete si, že prípadov druhej kategórie bolo viac. Tých dobrých? Možno by ste ich aj po toľkých rokoch spočítali na jednej ruke. Na druhú stranu, kedysi sa detské hry robili fakt dobré. Mali srdce, nápad, stáli za nimi talentovaní vývojári. Dnes je to vypočítavé, bez nápadu, len niečo dať von a ideálne s licenciou, ktorá potiahne predaje aj bez ohľadu na kvalitu.

Ojedinelým prienikom týchto dvoch kategórií hier je Toy Story 3 z roku 2010. Je to hra podľa filmu, nie dokonalá, ale dosť zábavná a kvalitná. Je to detská hra a naozaj nápaditá. Nevezie sa na licencii úspešného filmu, ale využíva ju v prospech hrateľnosti. Pomaly až jednorožec, ktorý ukazuje, že kedysi si dal niekto na nej fakt záležať. Ten niekto bolo štúdio Avalanche Software (dnes napríklad Hogwarts Legacy), ktorého skúsenosti aj talent sa na hre podpísali. No a teraz je tu hra zas v novej podobe Toy Story 3: Complete Edition, pod ktorou sa podpísali Digital Eclipse, ktorí si už roky robia dobré meno vďaka návratom klasických hier v modernej podobe.

Nie je to remake. Nie je to úplne ani remaster. Je to vylepšený moderný port rozšírený o rôzny obsah, no stále vychádzajúci z jadra základnej hry. Hrateľný na moderných platformách s moderným ovládaním, ale stále s vecami, ktoré v hre boli aj pred 16 rokmi. Takže dalo sa tu spraviť aj viac práce, aby bol výsledok naozaj modernizovaný, ale stále si myslím, že to je v pohode. Grafika je pekne štylizovaná a nevyzerá hre. Hrateľnosť je pre decká zaujímavejšia ako v mnohých moderných detských tituloch. A pamätníci tu nájdu to, čo ich bavilo aj kedysi dávno.

Originál stále nájdete na Steame a nemá vôbec zlé hodnotenia, ale neberte ho. Kedysi sa totiž hry robili trochu inak a každá platforma dostala takpovediac vlastnú verziu. To sa odrazilo aj na rozdieloch v kvalite. V tomto prípade boli pred 16 rokmi najlepšie Wii a PS3 verzie, lebo mali veci, ktoré tým ostatným chýbajú. No a práve to je jedna z vecí, ktoré rieši Complete Edition. Nie, nedostanete tu pohybové ovládanie, ale aj obsah navyše exkluzívny v PS3 verzii poteší. V jednom z režimov si tak môžete zahrať za Zurga.

Ale to asi trochu predbieham. Čo je vlastne Toy Story 3? Akčná adventúra, kde máte neraz na výber z viacerých známych postavičiek, ktorých unikátne schopnosti vám pomáhajú prekonávať prekážky v leveloch. Len spoločne tak dokážu prejsť dejom, ktorý vo veľkej miere vychádza z tretieho filmu o Andyho hračkách, ale hlavne na konci si odbieha bokom a vytvára si vlastnú dejovú líniu. Ale hre to pomáha, záver je naozaj dramaticky a navrhnutý dosť inteligentne. Takže sa od Andyho dostanete k Bonnie, do škôlky, budete čeliť Lotsovi a nakoniec zachránite priateľov.

To všetko si môžete užiť aj v kooperácii v splitscreene, takže ideálne na hranie rodičov s deťmi. Navyše je ovládanie pomerne jednoduché, takže to celé hneď ľahko vysvetlíte ratolestiam a môžete si spolu užívať zábavnú hru. Čaká vás tu 8 príbehových levelov, kde prežijete ten zväčša filmový dej, no pripravte sa na to, že to nebude práve dlhý zážitok. Za nejaké 3 hodiny hrania už máte príbeh za sebou a to je sakramentsky málo. Na druhú stranu, hra pekne napreduje, nemá hluché miesta a do levelov sa oplatí aj vracať, aby ste si vyskúšali rôzne výzvy a podobne.

Obsahu tam nie je zase až tak málo a levely sú plné vecí, ktoré môžete zbierať a splniť tak väčšiu porciu hry. Navyše sa mnohé z tých vecí aj oplatí zbierať, lebo vám otvoria obsah niekde inde. Napríklad za nazbierané mince si v Toy Boxe môžete nakupovať budovy, postavičky a tým si rozširovať jeho samotný obsah. Ale celkovo je Toy Box asi miestom, kde strávite najviac času. Pokojne aj ďalších 10 hodín, kým splníte a odomknete všetko, čo vám umožňuje.

Ale čo to je, keď už som ho 2x spomínal? Vlastne sandboxový svet, akýsi predchodca Disney Infinity (reálne toto bol „prototyp“, na ktorom neskôr Avalanche vystavali Infinite). Rozsiahle otvorené prostredie, kde si postupne sprístupňujete ďalšie lokality, stretávate známe postavičky a plníte úlohy. Toy Box ponúka celkovo viac ako 100 vlastných úloh, misií a výziev, ktoré postupne budete plniť. Niektoré sú jednoduché, napríklad ostrihať postavičku pohybujúcu sa po ulici. Ale potom sú tu napríklad aj preteky na koni či v autách, zbieranie predmetov, záchrana niekoho a podobne.

Hrateľnosť je tu naozaj pestrá a keďže si to všetko musíte postupne sami odomknúť a sprístupniť, čas viete stráviť už len tým. Jednoducho je tu stále čo robiť, odomykať a aj budovy si budete sami umiestňovať. Nové budovy vám sprístupnia nové postavy a teda aj nové úlohy. Toy Box pritom pekne funguje ako samostatný svet, do ktorého sa môžete stále vracať a postupne ho rozširovať. Nie je to len veľká plocha plná náhodne rozhádzaných aktivít. Jednotlivé činnosti sa medzi sebou prepájajú a postupne odhaľujete, čo všetko sa v tomto malom svete ešte skrýva. Raz pretekáte, inokedy niekomu pomáhate, zbierate predmety alebo plníte jednoduchú výzvu a popri tom si odomykáte ďalšie možnosti. Práve vďaka tomu dokáže Toy Box zabaviť podstatne dlhšie než samotná príbehová časť.

Aj samotné príbehové levely však ukazujú, že Avalanche vedelo s licenciou pracovať. Každá postava má svoje špecifické schopnosti a hra ich postupne učí využívať pri prekonávaní prekážok. Nie je to nič komplikované, práve naopak. Hra je očividne navrhnutá tak, aby jej pravidlá pochopili aj deti, no zároveň nepôsobí, že by dospelého hráča neustále vodila za ruku. Najlepšie to ukáže samotný záver, kde už musíte kombinovať schopnosti troch rôznych postáv, prepínať sa medzi nimi a postupovať po jednotlivých krokoch tak, aby ste sa dostali ďalej a zachránili hračky. Každá postava má v tejto malej skladačke svoje miesto a musíte premýšľať nad tým, koho práve potrebujete a čo jeho schopnosť umožňuje. Nie je to ťažké, ale je to jednoducho dobre navrhnuté.

Graficky je to naozaj zastarané a nejaké výraznejšie remastrovanie by hre len a len prospelo. Ale nadčasový animákový štýl sa stará o to, že to nevyzerá až tak zle. Nie síce moderne, ale ani nie vyslovene zle. Inú vec by som ale vypichol ako vyslovene negatívum a zároveň je to vec, ktorá sa v takýchto hrách v minulosti často opakovala - hĺbka prostredia. Trošku ťarbavé ovládanie, trochu nešikovná kamera a zrazu po skokoch nedopadnete tam, kam by ste chceli. V hĺbke sa neorientuje úplne najľahšie a občas ju ťažko odhadnúť. Nie je to veľká chyba, len menšia nepríjemnosť.

Zvuková stránka je dnes veľmi zaujímavá. Nie kvalitou ani variabilitou. Úprimne povedané, hudby je tu málo, často sa opakuje a ak by hra bola dlhšia, možno by ste ju aj vypli, lebo by vám liezla na nervy. Ale dabing je kvalitný. A čo viac, aj po toľkých rokoch tu nájdete aj český dabing s hlasmi známymi z filmu. Lebo kedysi sa to tak jednoducho robilo. Dabing bol lacnejší, lokálne retail predaje vyššie, takže sa českým vydavateľom oplatilo investovať. Hlavne pri detskej hre. Je trochu badať, že niektorí herci nemali úplne skúsenosti s dabovaním hier, ale stále obrovské plus aj dnes pre aktuálne decká. Do hry sa tak môžete hravo pustiť aj so svojím škôlkarom. Nielenže ovládanie zvládne, ale aj bude rozumieť príbehu.