Čo si myslíte o minuloročnom Little Nightmares 3? Nebolo to zlé, Supermassive Games sa snažili a odviedli na hre kus roboty, ale akoby tomu niečo chýbalo. Nechcem priamo povedať, že hra nemala dušu, len bolo cítiť, že za ňou stojí niekto iný. Niekto, kto sériu nekreoval. Nola to napodobenina. Nie zlá, ale stále napodobenina. Ak chcete skutočné pokračovanie Little Nightmares, tak to prichádza až teraz. A netvrdím to ja, tvrdia to borci z Tarsier Studios, ktorí sériu vytvorili a teraz sa podpísali pod novinku Reanimal. 

Prakticky neviem, čo na tomto nie je Little Nightmares. Rovnaký vizuálny štýl, rovnaká hratešnosť, rovnaké témy a vlastne by som takto mohol pokračovať dlho. Veľmi dlho. Zdanlivo je rozdiel len v názve. To je ale dobré. Je to koncept, ktorý si za roky našiel svoje publikum, takže prečo to meniť? Dostanete to, čo milujete. Možno v trošku viac znepokojivej podobe, kde vaše postavičky môžu zomrieť novými desivými spôsobmi, ale to je asi najlepší opis novej hry. Rozdiely sú v detailoch a niektoré veľmi pomáhajú. 

Ale dajme tomu, že nepoznáte Little Nightmares a neviete, o čom to vlastne píšem. Čo je teda Reanimal? Poďme teda do žánrovej škatuľky, na ktorej je v prípade tejto hry napísané “survival hororová stealth platformovka”. Trochu dlhý popis, ale v zásade na to sedí. Budete sa báť, budete bojovať o prežitie, budete skákať a aj sa skrývať. Ak vám niečo z toho nejde, vaša drobná postavička zomrie strašnou smrťou. A naozaj si autori dali záležať na tom, aby tu tých animácií smrtí bolo veľa. Veľmi veľa, až vám tých drobcov bude ľúto. 

Príbeh tu je, je rozsiahly, temný, depresívny a aj dosť hlboký. Ale nie je podávaný spôsobom, ktorý by bol práve jednoduchý na konzumáciu. Čo nie je problém pre pozorných a vnímavých hráčov, ale ak chcete mať všetko strčené pod nos, neprídete si tu na svoje. Musíte vnímať prostredie, dianie medzi postavami, vzhľad sveta aj monštier v ňom. To všetko je prepojený a dosť emergentný spôsob rozprávania toho, čo sa tu vlastne stalo. A na záver je to celé dosť výrazne otvorené interpretácii. 

Nemôžem povedať, že by sa mi to nepáčilo. Zároveň ale ani nemôžem povedať, že by to bolo až tak umne podané. Ten príbeh má niečo do seba, je fakt temný a znepokojivý, čím sa vám môže dostať pod kožu a zaujať. Ale možno sa autori sami utopili vo všetkom tom symbolizme. Predsa len by hre prospelo, keby celú tú rozsiahlu minulosť medzi postavami prezentovali jednoduchšie. Aj koniec by v hráčoch potom výraznejšie zarezonoval. 

Ono to celé trochu škrípe ako celok, lebo detaily v rámci rozprávania príbehu vedia osloviť. Hra je napríklad dabovaná, ale nečakajte, že medzi sebou postavy budú nejako bohato debatovať. Raz za čas si niečo jemne zašomrú popod nos, ledva to zastihnete. Ak by tu neboli titulky (hra podporuje aj české naprieč platformami), možno ani neviete, že niekto niečo povedal. Pôsobí to dobre, má to tu zmysel. Podobne aj ďalšie drobnosti - prečo hento vyzerá tak a tamto monštrum zas hentak, čo sú tie podivné flashbacky a podobne. Len...dalo by sa to trochu lepšie. 

Poďme ale na hrateľnosť, ktorá je intenzívna, vie potrápiť, ale tiež vás držať v napätí na kraji gauča. A hlavne je stavaná na kooperáciu, aby ste to všetko prežívali spoločne. Je pravda, že hru dokážete hrať aj sólo, ale toto je primárne kooperačná hra. Postavičky si musia pomáhať, niektoré prekážky bez spolupráce nedokážu prekonať. Navyše si časom osvoja aj niektoré nové schopnosti, napríklad aj pre boj. Tu dokážete aj trochu bojovať. Hlavne sa ale budete navzájom dopĺňať - pri prekonávaní prekážok, pri spúšťaní mechanizmov, pri plavbe na malej loďke. 

Nepriatelia číhajú za každým druhým rohom. Niekedy sú to rôzne drobné príšerky, ktorým utečiete, prípadne ich dokážete poraziť v boji - hodíte po nich kopiju, dorežete ich nožom a podobne. Nie je to také brutálne, ako to znie, no nie je to ani pre deti. No a potom budete čeliť rôznym bossom. Proti nim nemáte šancu, asi len jedného vyzvete priamo na súboj a dokážete ho poraziť, iným musíte jednoducho uniknúť alebo utiecť. Preto sa budete zakrádať, skrývať v tieňoch, nenápadne postupovať. A ak si to situácia vyžaduje, zoberiete nohy na plecia a utekáte. Inak zomriete. 

Predtým som písal o tom, že tu predsa len sú nejaké rozdiely oproti Little Nightmares a jedným z tých dizajnovo najvýznamnejších je práca kamery. Tá je teraz dynamická a prispôsobená tomu, aby boli obaja hráči neustále spolu v obraze. Ak sa na dlhšie vzdialite, zomriete a idete od posledného checkpointu. Svet pôsobí klaustrofóbnejšie, ale pridáva to aj na napätí. Naozaj musíte byť pri sebe, lebo len tak prežijete. Doslova. A tiež to vyzerá dobre. 

A kým takto fungujúcu kameru kvitujem, mal som trochu problémy s tým, ako boli niektoré časti hry dizajnované. Niežeby som ich mal problém prejsť, ale sú navrhnuté tak, aby ste najskôr zomreli, poučili sa zo smrti a potom to skúsili znovu a inak. Nemám rád tento prístup, našťastie ho hra využíva naozaj len ojedinele, v pár prípadoch. Ale aj tak by to bolo lepšie bez nich. Alebo to treba spraviť tak, aby hráč hneď videl nebezpečenstvo a vyhol sa mu. Ako príklad použijem jedného bossa, kde sa vyslovene musíte naučiť, kde sa objaví. Ak v prostredí stojíte na nesprávnom mieste, zomriete. 

Milujem vizuálnu stránku Little Nightmares a v Reanimal to nie je inak. Je v tom niečo zo starého nemeckého expresionizmu, ale aj niečo moderné. Cítite ťaživú a bezútešnú atmosféru, do ktorej sa radi ponoríte dlhšie. S farbami sa tu narába pomerne skromne, ale to nevadí, práve takto hra vyzerá krásne. A čo sa týka hudby, tá to všetko ešte viac zvýrazňuje. Atmosféra sa aj vďaka nej dá krájať. Pritom nečakajte nejaké výrazné či vtieravé hudobné motívy. Namiesto toho je tu hudba takmer nenápadná, ale vždy presne pracujúca pre každú scénu. 

Reanimal je verným nástupcom série Little Nightmares a prináša všetko, čo fanúšikovia milujú - klaustrofóbnu atmosféru, intenzívnu hrateľnosť a napätie, ktoré vás drží na hrane. Hra je pritom primárne kooperačná, aj keď zvládnete ju prejsť aj sólo, a núti hráčov spolupracovať pri prekonávaní prekážok, únikoch a súbojoch. Dĺžka je približne 6-8 hodín, no dá sa natiahnuť prehľadávaním skrytých zákutí, kde nájdete masky alebo concept arty, ktoré si následne môžete prezerať v menu. Neprináša síce zásadné prekvapenia, ide skôr o kvalitnejšie iterovanie známeho konceptu, ale robí to s citom, štýlom a dôrazom na atmosféru.