IBM už hľadá náhradu kremíku v procesoroch

Výrazným zlomom v dnešnej počítačovej dobe nastal po tom, čo sa na výrobu procesorov začal využívať kremík. Jeho polovodičové vlastnosti vzhľadom na jeho veľkosť prišli ako obrovská revolúcia, kde počítače s výkonom, ktoré dosahovali obrovských rozmerov sa dnes zmestia každému do vrecka. Kremíkové tranzistory však pochopiteľne neboli vždy tak malé. Pôvodne boli využívané tranzistory o veľkosti desiatich mikrometrov, no za niekoľko desaťročí sme ich dokázali zmenšiť skoro tisícnásobne, kedže začiatkom budúceho roka Intel počíta s výrobou 14nm procesorov Intel Broadwell. Pre zaujímavosť v grafikách má momentálne Nvidia problém dosiahnuť 20nm a ostáva pri 28nm aj v nových Maxwell čipoch.

Zmenšovanie však nemôže pokračovať donekonečna a podľa známeho Moorovho zákona, ktorý hovorí, že sa každé dva roky zvyšuje výkon procesorov dvojnásobne, sa v roku 2020 dostaneme na hodnotu 7-5nm. Ani toto však nie je isté a teda ďalšie zmenšovanie vzhľadom na zachovanie potrebných vlastností tranzistorov neprichádza do úvahy. Otázkou tak zostáva, čo ďalej a aký materiál využiť. Odpoveď na túto otázku nám samozrejme musia poskytnúť veľké technologické firmy, kde prvé kroky do vývoja ďalšej generácie procesorov začína podnikať aj IBM.

Pre Wired to potvrdil Tom Rosamilia, starší vice prezident IBM Systems & Technology Group. Oznámili totiž investíciu troch miliárd amerických dolárov do výskumu nového spôsobu výroby ešte menších čipov, no taktiež plánujú skúmať aj ďalšie spôsoby pre zvýšenie výkonu, ako kvantové výpočty alebo neuro-synaptické čipy. Z materiálov, ktoré môžu byť využívané v budúcich čipoch vidí IBM ako najlepšieho kandidáta uhlíkové nanotrubice, no do úvahy prichádzajú aj spoje založené na technológii kremíkovej fotoniky, kedy sa namiesto elektrických signálov využíva na prenos údajov svetlo.