Ten nápad s turistikou sa Ruinatorovi nepáčil. Ale potom ho Cool Dado a Dorian "Smrtihlav“ Tutulík presvedčili. A tak vzali do rúk mapu a naplánovali dvadsaťpäť kilometrovú trasu. Dadov fotrík ich vyhodil kilometer za mestom a sľúbil, že sa po nich večer vráti. Odvtedy ho už nikdy nikto nevidel. Povráva sa, že sa od šťastia zbláznil a skončil na psychiatrii.

Prvých sto metrov s batohom na pleciach sa šlo ľahko. Ďalších päťdesiat už poriadne vyšťavilo troch zdatných turistov. Prešli ešte jednu päťdesiatku a vyčerpaní klesli do trávy. Ruinatora strašne štval protivný slimák, ktorý im po celý čas blokoval cestu. Vždy, keď ho chceli obísť, zrýchlil a nevládali ho predbehnúť. Potvora jedna rýchlonohá!

Asi po desiatich minútach traja kamaráti znovu ožili. Naši správni zálesáci sa rozhodli, že budú opekať špekáčky. Smrtihlav sa ponúkol, že prinesie drevo. Z vrecka vylovil nožík-rybku a začal pidlikať konár starej borovice. Keď z husto porasteného stromu opadlo aj posledné ihličie, drevorubač skončil. Ľútostivo sa pozrel na skromnú ryhu v kôre a s prázdnymi rukami sa vrátil sa k ostatným. Ale gamesníci si poradili. Vzali do dlaní mäsové pochúťky a ohrievali ich nad Ruinatorovým zapaľovačom. Ohňu došla životodarná tekutina a jedlo bolo stále nedopečené.

Pohotový Cool Dado vylovil z batohu pepermintové cukríky. Dorian ,,Smrtihlav“ Tutulík vytasil fľašu koly a paprikové čipsy. Ruinator  zastokol do zeme vonné tyčinky a potom sa už gamesníci sa pustili do jedla

Po výdatnom obede sa všetci traja spoločne rozhodli, že naplnia cieľ ich výpravy. Jeden

za druhým začali vyprázdňovať obsah batohov. O pol hodinu už bolo všetko tak, ako má byť.

Notebooky pustené, sieť funkčná a server vytvorený. Unreal tournament 2004 aj Warcraft 3 bezchybne fungovali. Jednoducho romantika.