Slovenská herná tvorba bola v posledných desaťročiach skromná. Napriek postupnému rozvoju stále zaostáva za úrovňou okolitých krajín. Máme síce množstvo šikovných indie vývojárov s menšími, často originálnymi projektmi, no veľké hry u nás vznikajú len výnimočne. Mnohí talentovaní vývojári odchádzajú do zahraničia a domáce štúdiá sa len zriedka dočkajú výraznejšej podpory vydavateľov.

Jediným výraznejším projektom posledných rokov bol Way of the Hunter od Nine Rock Studios, od ktorého môžeme v budúcnosti čakať väčšie ambície. Najodvážnejším miestnym pokusom je však Vivat Slovakia – duchovný nástupca projektu Vivat Sloboda z roku 2019, ktorý pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie predstavil krátky príbeh taxikára z Bratislavy. Už vtedy naznačil potenciál väčšej hry v štýle GTA či Mafie, zasadenej do reálneho slovenského prostredia.

Tento potenciál sa po piatich rokoch pretavil do plnohodnotného titulu. Aj keď nie všetko sa podarilo dotiahnuť. Vivat Slovakia stavia na silnej téme – reálnych príbehoch zo Slovenska 90. rokov, keď sa mafia a politika prelínali, a novinári bojovali o prežitie. Otvorené prostredie Bratislavy je na takýto príbeh ideálne, no náročnosť žánru ukazuje limity indie produkcie. Výsledok má ďaleko od dokonalosti, no zároveň ponúka zaujímavý základ, na ktorom možno v budúcnosti stavať.

V hre sledujeme a zároveň osobne prežívame príbeh taxikára Milana, ktorý od čias revolúcie vozí zákazníkov po Bratislave. Po udalostiach z Vivat Sloboda sa dej posúva o niekoľko rokov do obdobia formovania mladej republiky – chaotického a poznačeného prepojením mafie s politickými štruktúrami. Milan je spočiatku len obyčajný šofér, ktorý počúva rozhovory pasažierov, no postupne sa zaplieta do kľúčových udalostí. Prejdeme tak s ním viacerými známymi kauzami 90. rokov, vrátane zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia.

Autori zakomponovali do hry množstvo narážok na dobové udalosti a známe postavy, hoci pod zmenenými menami – napríklad postava „Močiara“ je jasnou alúziou. Každú významnejšiu misiu navyše uzatvára stručné vysvetlenie historických súvislostí z oficiálnych zdrojov, čo hre dodáva dokumentárny nádych. Autentickosť posilňuje aj slovenský dabing – prirodzené dialógy, repliky plné nadávok a hlasy známych hercov vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá pripomenie zážitok z pôvodnej českej Mafie.

Príbeh obohacujú vedľajšie postavy z prostredia podsvetia, polície aj politiky, ktoré Milana vtiahnu do svojich problémov. Významnejšiu úlohu zohráva aj postava novinárky Laury, ktorá vnáša do deja osobnejšiu rovinu. Pre krátkosť hry však nedostane veľa priestoru.

Hrateľnosťou sa hra viac približuje k pôvodnej Mafii než ku GTA – mesto slúži skôr ako kulisa pre po sebe nasledujúce misie. Niektoré úlohy zahŕňajú prenasledovanie, inokedy len útek, odpočúvanie, doručovanie a niektoré aj akciu. Najlepšie pôsobila práve jazda, pri ktorých vidieť, kde stojí základ hry – fyzika vozidiel je prekvapivo funkčná, autá sa ničia (možno až príliš rýchlo, ale stále zábavne), pridáva sa aj deštrukcia v meste, čo dodávajú pocit dynamiky. Zároveň premávka a obyvatelia dodávajú mestu život. Zrážanie chodcov tak nechýba a patrí k plnohodnotnému zážitku jazdy vo virtuálnom meste. Možno to nie je dokonalé, nie je to na úrovni veľkých titulov, ale stále dobre hrateľné.

Žiaľ, kvalita výrazne klesá vo chvíli, keď hráč opustí auto. Streľba aj pohyb postavy pôsobia neohrabane – ovládanie je akoby neprirodzené a pocit zo zbraní špeciálne triafania nepriateľov slabý. Aj keď Milan časom získa solídny arzenál a má aj možnosti liečenia, hrateľnosť to nevylepší. Príliš jednoduchá a mechanická umelá inteligencia nepriateľov tomu nepomáha.

Sklamaním je aj dizajn viacerých misií mimo jazdy. Niektoré pôsobia nedotiahnuto – ako napríklad lúpež v banke, kde sa hráč pohybuje v prázdnom priestore a vyhýba kamerám, no prostredie a dizajn je nevýrazný vo viacerých misiách. Slabé osvetlenie a nedostatok detailov len sťahujú tieto časti dole. Hoci ku koncu jedna misia naberá zaujímavejší, až hororový tón, ani táto časť nie je technicky či dizajnovo výrazne lepšia. Našťastie však väčšina zážitku stojí na jazde, ktorá ostáva najsilnejším prvkom hrateľnosti.

Hlavná príbehová línia vám zaberie približne šesť hodín, ale zdržať sa môžete aj desať. Okrem toho hra ponúka aj voľnú jazdu po Bratislave a niekoľko vedľajších aktivít. Väčšina z nich vznikla v spolupráci s partnermi – napríklad v úlohe závozníka pre Nay so zábavnými vysielačkovými hláškami. Pridávajú sa aj úlohy na bicykli, tiež v spolupráci (hoci ovládanie je nemotorné), dopĺňa to rybárčenie, a brandované sú aj lekárne a obchody so zbraňami. Nie všetky tieto prvky úplne zapadajú do 90. rokov, no aspoň rozširujú herný svet o netradičné momenty. Najvýraznejším doplnkom je Dom radosti, tiež reklamná časť, ale so sériou mierne absurdných misií s dobrým komentárom, ktorá hre dodáva odľahčenie.

K dispozícii sú tiež autosalóny, kde si môžete zakúpiť nové vozidlá – od luxusnejších taxíkov, až po známe značky, ako je BMW alebo ikonický Peugeot z filmu Taxi. Nechýbajú ani mestské preteky, klasické taxikárčenie, prenasledovanie či úteky pred políciou. Zaujímavosťou je možnosť zrušiť policajný zásah cez telefonát z búdky, keďže si získate kontakty na správnych miestach. Herné možnosti dopĺňa aj fotorežim, ktorý vám umožní zachytiť mesto z ľubovoľného uhla.

Všetky aktivity sú prehľadne zaznačené na mape pripomínajúcej štýl GTA V. Užívateľské rozhranie je minimalistické, s kruhovým výberom zbraní a pridáva sa minimalistické menu, aj keď s hlbokými možnosťami nastavení, hlavne vizuálu. Ukladací systém sa spolieha výlučne na checkpointy – chýba možnosť voľného uloženia alebo opätovného hrania už absolvovaných misií.

Jedným z najväčších problémov hry je jej technický stav. Autori hru postavili na Unity engine, ktorý nie je ideálne prispôsobený pre veľké otvorené mestské prostredia, ale ak má fungovať dobre, vyžaduje výrazné optimalizácie. Otvorené mesto je rozsiahle a síce modely sú jednoduché, textúry ploché a nie vždy konzistentné, vizuál má svoj osobitý štýl a dokáže dobre pretvoriť atmosféru Bratislavy 90. rokov. Mesto pôsobí relatívne živo, s premávkou, chodcami a funkčnou fyzikou. Jazda je príjemná a zábavná, najmä vďaka deštrukcii áut, ktorá je síce prehnaná, no dodáva dynamiku. 

Vzhľadu hry nepomáha nevyvážené nasvietenie – postavy sú miestami neprirodzene osvetlené, tiene príliš ostré a svetelné podanie pôsobí preexponovane, čo im často dodáva až strašidelný vzhľad. Animácie sú strohé a základné, hlavná postava má neprirodzený postoj so skrčenými kolenami a nesprávnym ťažiskom. Ovládanie z pohľadu tretej osoby je neohrabané, najmä počas akčných scén. Statické prestrihové scény pôsobia zastarano a nedokážu podporiť dramatickosť príbehu. Celkový technický dojem tak zostáva takým mixom prevažne negatív s niektorými pozitívami.

Pozitívne je hlavne samotné mesto a jazda ním, aj keď aj tam to okoreňujú rôzne bugy a nedotiahnuté detaily. Napríklad nevystúpite z auta, ak úplne nestojí, dvere zatvárate aj vtedy, keď auto už žiadne nemá, vozidlo sa môže zaseknúť v zábradlí. Chodci občas chodia do stien alebo do seba, autá sa pri načítaní misie môžu objaviť s kolesami pod zemou. Medzi zábavnejšie chyby patrí napríklad moment, keď som nastúpil do auta, ktoré som mal pôvodne prenasledovať – a následne sa všetko zvrhlo do chaotického naháňania krížom cez mesto a aj popod neho. Nechýbajú padania a mrznutia, niekedy len hard reset pomohol.

Čo sa týka samotného výkonu, na RTX 5080 hra v 4K pri maximálnych detailoch beží v priemere okolo 50 fps, čo je výkon, ktorý majú najnáročnejšie hry s Ray- tracingom, tu sa pridávajú aj náhle prepady framerate.  Zároveň nižšie nastavenia mi tu k plynulosti nepomohli, skôr ju už úplne zničili úplne, keďže engine nestíhal spracovať hru a každý pár sekúnd sa spomalil.

Na druhej strane, vzhľadom na malý tím vývojárov je rozsah celého mesta a vecí, ktoré v hre fungujú, obdivuhodný výkon. Hlavne keď si zoberieme, že na hrách s otvoreným svetom robia stovky vývojárov dlhé roky. Spravili projekt, ktorý môže byť odrazovým mostíkom k niečomu väčšiemu. So skúsenosťami, ktoré už majú a s vhodnejším zasadením pre partnerstvá môžu posunúť slovenský open-world ďalej.

Silnou stránkou zostáva dabing. Hra ponúka hlasy známych slovenských hercov. Milanovi prepožičal hlas Majo Labuda, výborne zapadla aj Kristína Svarinská, doplnili ich Frlajs a Ego. Dialogy sú ostré, autentické a dobre napísané. Ak budete chcieť skúsiť niečo iné, prepnite si anglický dabing. Rádio obsahuje licencovanú hudbu so slovenskými interpretmi ako Separ, ale aj viac dobovými trackmi. Niektoré skladby zapadnú viac, iné menej, ale výber má svoj štýl. Medzi skladbami počuť aj hlásateľov rádií, respektíve skôr nepočuť, keďže majú tichú hlasitosť a motor ich prehlušuje.