FRAGPUNK |
FRAGPUNK |
Čínsky gigant NetEase už konkuruje nielen zabehnutým západným štúdiám, ale aj sám sebe. Len v decembri vydal plnú verziu svojej multiplayerovky Marvel Rivals a teraz tu máme ďalšiu s podobnými hero shooter princípmi, aj keď rozdielnou hrateľnosťou. Kanibalizujú sami seba? Pravdepodobne, ale zároveň Bad Guitar Studio svoju strieľačku FragPunk aj dostatočne odlíšili, aby si šla svojou cestou. A hra tak viac ako Marvel Rivals či Overwatch pripomína skôr Valorant alebo dokonca Counter-Strike. Kým v marci vyšla na PC, koncom apríla sa dostala už aj na konzoly a práve na konzolovú verziu sme sa pozreli.
Ale ono na tom vlastne až tak nezáleží. Hra naprieč všetkými platformami podporuje crossplay a je medzi nimi obsahová parita, takže bez ohľadu na to, na akej platforme hráte, obsah je rovnaký a môžete hrať aj s rovnakými priateľmi a súpermi. PC hráči síce majú výhodu myšky a klávesnice, ale na konzolách máte zase aim assist. Na konzolách zase hra podporuje myš a klávesnicu, takže aj tento rozdiel viete zmazať, akurát si neviete bindovať klávesy, čo je trochu škoda. No ak nechcete na konzolách hrať proti PC hráčom, môžete si obmedziť matchmaking len na konzolových hráčov, čím si však zmenšíte pool hráčov a vyhľadávanie zápasov môže trvať dlhšie. Nie je tu však matchmaking založený na inpute, takže ak si aj PC hráčov obmedzíte, stále proti vám môžu stáť konzolová hráči s myšou.
Takže časť tých dôležitých technických záležitosti je z krku a môžeme sa bližšie pozrieť na to, čo vlastne FragPunk je. A ak by som to mal veľmi zjednodušiť, je to vlastne Counter-Strike pre súčasnú generáciu hráčov, ktorá je navyknutá na krátke dopamínové dávky, rýchle strihy a veľa efektov. Takže si človek pred štyridsiatkou pozrie intro, ktoré má predstaviť svet a príbeh hry, ale cíti sa po ňom unavene. Postavy, scény, motívy, to všetko sa tam strieda v bleskovom slede a vy vlastne ani netušíte, o čom to je. Nie je to úplne chyba, je to multiplayerovka, príbeh tu ani byť nemusí, no už Overwatch krásne predviedol, ako to môže fungovať. Tu okrem úvodu časom odomykáte články, ktoré ďalej rozširujú, o čom to je, ale forma aj obsah naratívu nevie až tak zaujať.
Behať po mape, pokladať bomby, deaktivovať bomby – stačí to dnes? Niekomu áno, niekomu nie. Tu FragPunk k dekádam známemu konceptu prichádza nielen s prídavkom hero shooter prvkov, ale aj s novým a prekvapivo dobre funkčným prvkom kariet, ktoré každé kolo menia hrateľnosť. Nezbierate, netvoríte si deck a ani nič podobné. Len vám pred každým kolom v rámci zápasu hra náhodne vyžrebuje karty a z nich si následne vyberáte také, ktorých efekty by vám mohli najviac pomôcť. Aktuálne je v hre viac ako 200 kariet, zväčša pasívne, ktoré každému tímu trochu menia hrateľnosť a dávajú výhodu, prípadne znevýhodnia opačnú stranu.
FragPunk je 5v5 multiplayerovka, takže v hlavných režimoch proti sebe stojí pätica hráčov v každom tíme. Na začiatku každého kola má každý hráč jeden Shard, čo je vlastne bod, ktorý môžete investovať do kariet. Niektoré karty si vystačia s menším počtom Shardov, na iné potrebujete viac. Sú tu ale aj také, ktorých sila závisí čisto od toho, koľko Shardov hráči investujú. Podľa toho, ako sa vám v zápasoch (ne)darí následne hráči získavajú v kolách ďalšie Shardy a investujú do kariet. Každé kolo je iné trojica na výber, ale vždy môžete investovať aj jeden Shard na zmenu karty, ale opäť len náhodne.
Niekedy vám tak hra rozdá lepšie karty, inokedy horšie, treba s tým vedieť pracovať. Zároveň sa musíte vedieť dohodnúť, aby ste Shardy čo najlepšie využili na vhodné karty. Nutne si nemusíte kartu vybrať vždy. Ak je zlý výber, radšej si pošetrite a investujte v ďalšom kole. Prípadne môžu hráči všetky Shardy dať na účet jedného, ktorý následne rozhoduje o kartách. Ale pozor, môžete dôverovať niekomu, kto vás bude neskôr sabotovať a nebude nič vyberať, čo sa občas pri online hrách s neznámymi hráčmi stáva. Úplne inak sa s kartami pracuje od Diamond ranku, kde majú tímy kapitánov, niektoré karty sa banujú a podobne. Do hry to prináša veľmi pekný strategický prvok a občas dokážu dobre zvolené karty aj vynahradiť nedostatok skillu na vašej strane.
Je ich tu viac ako 200, takže ťažko ich všetky opísať a za poriadne dlhú dobu hrania je stále šanca, že som niektoré ešte ani v akcii nevidel. Ale napríklad vám môžu pomôcť tak, že nepriateľom zväčšíte hlavy, takže ľahšie trafíte headshot. Prípadne si na chrbát pripnete korytnačku, ktorú na chrbte buduje akési brnenie, takže vás nepriatelia nedokážu odzadu prekvapiť nečakaným zásahom. Môžete aj úplne vypnúť pasce jednotlivých postáv, zavrieť mosty na mape, vypnúť jednu z dvoch zón na pokladanie bomby, ale aj naopak pridať tretiu. Alebo svojmu skillu dôverujete natoľko, že vyberiete kartu, ktorej efekt ruší všetky karty obom tímom a je to len o tom, kto je rýchlejší a presnejší.
Toto je ten najvýraznejší rozdiel napríklad oproti Valorantu a funguje skvele. Baví ma hľadať counter na karty súperov, meniť podľa nich taktiku, ale pokojne aj postavy či výzbroj uprostred zápasu, keď si to situácia vyžaduje. A zároveň sa pokúšate čo najlepšie vyťažiť zo svojich kariet, prísť s niečím nečakaným, vhodne ich nakombinovať a pokojne aj všetky tri, ak máte dostatok Shardov. Napríklad dvomi buffnete svoj tím, jednou nerfnete súperov. A je to stále o náhode, nikdy neviete, čo vám v kartovej lotérii pred každým kolom padne. Úprimne, bez toho by to bola akurát ďalšia iterácia Valorantu/CS a nebol by zmysel hru hrať. S týmito kartami? Prekvapivo zábavná a zaujímavá multiplayerovka.
V zásade je tu jeden hlavný režim, ktorý môžete hrať casual štýlom a od dosiahnutia levelu 30 (čo vám môže trvať nejakých 8 hodín hrania) aj v Ranked zápasoch. Ranked hráčov každú sezónu podľa úvodnej série zápasov rozdelí do rankov, pričom celkovo je tu až 7 tierov od bronzu po Punkmaster pre 500 najlepších hráčov. Ranky majú ešte svoje poddivízie, ktorých má každý rank od bronzu po Master až 5. Je tu tak poriadne dlhý rebrík, po ktorom sa môžete šplhať, ale pozor, aj padať. A práve Ranked je jadrom hry, pričom od štandardného režimu sa líši tým, že sa hrá na viac výhier. V Standard sa hrá na 4 výhry, v Ranked až na 7 v zápase. Ak je to remíza, prichádza rozstrel. Hráči si vyberú poradia a ide sa 1v1. Život sa prenáša do ďalšieho kola, takže jeden hráč môže dať dole aj niekoľkých súperov, ale vždy len s takým množstvom života, ktoré mu zostalo po predchádzajúcom kole.
A pomedzi tie karty je to naozaj o tom, že jeden tím bráni a druhý útočí. Útočiaci tím má za úlohu umiestniť bombu na jednu z dvoch základní a potom ju ubrániť, aby vybuchla. Obrancovia v tom majú brániť. Ideálne, aby bomba nebola ani len položená, ale ak aj áno, tak ju v časovom limite zneškodniť. Vyhrať však môžete aj tak, že zneškodníte celý tím súperov. Musíte tak spolupracovať, poznať mapy a aj sa dobre rozhodnúť, kam pôjdete brániť/útočiť. Svoje samozrejme zohrávajú aj postavy a zbrane. Nie je to tak nejaký originálny koncept, ale funguje aj po rokoch dobre.
Okrem dvoch hlavných režimov je tu ešte Arcade, kde pravidelne rotujú rôzne iné režimy, zväčša klasiky ako DM, TDM a podobne, keď si chcete len rýchlo niečo zahrať, vyskúšať nové postavy, zbrane a prípadne si nepokaziť štatistiky z Ranked režimu. No a je tu ešte trochu divný Outbreak režim, ktorý sa do hry veľmi nehodí. Nezapadá do príbehu a ani ho veľa hráčov nehrá. Podarilo sa mi doň dostať za celú dobu snáď len dvakrát a aj to bola doba čakania cez 10 minút. Spomedzi hráčov je niekoľko náhodne nakazených, ktorí sa stanú zombíkmi. Následne sa ľudia musia počas časového limitu brániť a zombíci zas premieňať ľudí na ďalších zombíkov. Postavy majú rozdielne schopnosti, ale aj tak je režim dosť jednostranný a zombíci to majú oveľa jednoduchšie. Nie je to tak vybalansované a bohužiaľ ani zábava.
Poďme na ten hero shooter aspekt, ktorý je v hre zakomponovaný len čiastočne a nie je to ako v Overwatch. Je tu síce 14 rozdielnych postáv s vlastnými schopnosťami, ale samotné schopnosti nerobia až taký rozdiel. Z týchto 14 postáv je 5 odomknutých vo free to play verzii od začiatku a ďalšie si postupne odomknete zbieraním herných mien. Každá postava má 3 schopnosti, ale ich počet použití na kolo je obmedzený. Niektoré sú ofenzívne, iné zas defenzívne, no a sú tu aj podporné, napríklad liečenie. Nedá sa ale povedať, že by tu bol niekto priamo healer, support a podobne. Na to majú tieto schopnosti primalý vplyv na zápas. Hra tak stále vo výraznej miere stavia na vašom skille a schopnosti postáv sú až druhoradé. Aj tak je ale vhodné si schopnosti osvojiť, vhodne ich používať a aj sa dopĺňať.
A keďže tu vo veľkej miere závisí od skillu, tak záleží aj na zbraniach, s ktorými hráte. Pred každým kolom si vyberáte jednu primárnu zbraň (zo 6 rôznych kategórií), jednu sekundárnu (2 kategórie: pištole a zbrane s efektom – dym, oheň...) a jednu melee zbraň. Celkovo je tu tak 9 kategórií zbraní a nájdete tu brokovnice, sniperky, samopaly a podobne. Jednoducho všetko pre rôzne typy hráčov a vhodné do rôznych situácií. Každý kategória má minimálne dva rôzne kusy, aby ste si vybrali niečo naozaj svoje. Na rozdiel od CS si tu zbrane nekupujete, ale hra obmedzuje, koľkokrát môžete nejakú kategóriu zbrane mať v jednej fáze. Takže musíte vedieť ovládať viac zbraní, lebo nemôžete mať napríklad 6 obranných kôl tú istú. Dokonca sa môže stať, že musíte vystriedať 3 rôzne zbrane. Zaujímavé a veľmi dobre funkčné dizajnové rozhodnutie.
Máp je tu menej, vlastne len 7, ale navrhnuté sú dobre. Síce sa to celé točí okolo dvoch miest, na ktoré sa útočí/bránia sa, ale aj tak je tu kopa bočných cestičiek (neraz aj trochu netradičných), ani vertikalita nie je zlá, no a poteší aj interaktivita. Niekde viete zatvárať dvere, inde zas dvíhať mosty a inak komplikovať súperom pohyb po mape. Mapy sa menia aj podľa efektov kariet, takže môžu byť napríklad pokryté hustou hmlou a podobne. Majú svoj charakter, dizajn je podarený, len ten počet sa časom opozerá. A to tu stále máme len prvú sezónu.
Musím sa priznať, že ma FragPunk v mnohých ohľadoch príjemne prekvapil. Áno, na jednej strane ma bolí hlava z toho dizajnu okolo Gen Z/Gen Alpha prvkov a sú to aj hlášky postáv a ďalšie veci. Ale hrateľnosť je rýchla, gunplay je veľmi dobrý, nechýba nutnosť taktiky, karty to parádne oživujú a postavy sú dobre navrhnuté, aj keď je po prvej sezóne jasné, že to chce ešte úpravy balansu, kedy niektoré sa javia ako príliš silné oproti iným. Ale to sa všetko bude postupne vyvíjať spolu s metagame. Sú tu ale aj veci, ktoré až tak dobre nefungujú. Vo veľkej miere sú to aktuálne hráči. Tí často opúšťajú zápasy, čo už hra vie čiastočne riešiť, ale nedoplní vám tím botom. Vy sa veľmi nebavíte, keď dostávate strašný výprask o jedného hráča menej a kazí to aj štatistiky. Bot by pomohol, prípadne doplnenie iným hráčom. Taktiež často vidieť, že nevedia hrať, na kladenie bomby a na ňu naviazané mechanizmy kašlú a chcú len strieľať.
Oveľa závažnejším problém, vlastne dokonca jediným naozaj objektívne negatívnym, je nízky tickrate. Netuším, aký tickrate majú servery hry, ale je nízky. Ak prechádzate napríklad z Apexu, ktorý má tiež nízky, tak to až tak nespoznáte. Ale CSko aj Valorant majú 128 a tu je už rozdiel naozaj badať a ak prechádzate z nich, nebudete nadšení. Čo to znamená? Je to vlastne frekvencia, ktorou servery hry spracovávajú herné dáta z klienta, teda z hry vo vašom zariadení. A ak je tickrate nízky, môže sa to prejaviť aj tak, že by sa hýbete s postavou, už sa z vášho pohľadu dostanete za stenu, ale aj tak vás niekto zasiahne. V killcam následne vidíte, že pre súpera ste ešte úplne za rohom neboli. Sú to milisekundy, ale vie to spraviť rozdiel a ak si raz zvyknete na vyšší tickrate, je to cítiť. O to viac, že toto nie je hra až tak o schopnostiach, ale o presnom mierení na hlavu.
Nízky tickrate je jediné objektívne negatívum. Zo subjektívnych mi ešte prekážajú herné meny. Som prekvapený tým, že je FragPunk dosť férovou free to play hrou. Môžete tu nalievať hory reálnych peňazí, ale nedostanete hernú výhodu – akurát rýchlejší progres, viac odmien, viac skinov a rýchlejšie si odomknete postavy. To je skvelý prístup, keďže sa hra dá hrať úplne zadarmo a nie sú tu ani tradične predátorské háčiky na hráčov, minimálne nie v nejakej výraznej miere (stále sa oplatí každý deň zahrať nejaký ten zápas). Ale počet herných mien je jednoducho prestrelený.
Je ich tu totiž až 9. A áno, čítate správne. Rôzne meny odomykajú rôzne veci a odomykajú sa rôznym spôsobom, pričom sa nachádzajú v rôznych podmenu. A zo začiatku si to všetko vyskúšate, odomknete, niečo za ne získate, ale časom sa na ne vykašlete a možno sa budete sústrediť na trojicu hlavných, ktoré vám najviac padajú a máte ich pod nosom. Je to jednoducho veľa, stratíte sa v tom a po týždni-dvoch zabudnete, že je tu taký token, hentaký token a nejaký materiál. Skiny si môžete upgradovať, nálepky na zbrane kombinovať a neviem čo všetko, ale aj na to veľmi skoro zabudnete. Chápem, že to je postavené na tom, aby to hráčom dávalo krátke dopamínové dávky, ale každú chvíľu, ale 9 virtuálnych mien je podľa mňa na každého veľa. Možno decká si to ešte vedia odsledovať, ale ja som v tom tápal.
Keďže mapy nie sú až také rozsiahle, Unreal Engine nemá s vykresľovaním hry absolútne žiadne problémy a hra lieta plynulo v stovkách FPS. Na druhú stranu nie je ani vytvorená tak, aby bola náročná na grafiku. Nenájdete tu veľa pokročilých efektov a snahu o prehnaný realizmus. Práve naopak, grafika sa drží pri zemi, mnohé aspekty sú skôr štylizované a celé je to postavené okolo stabilného výkonu, aby ste dosahovali čo najvyššie FPS a to bez ohľadu na platformu. Toto autorom vyšlo a aj keď hra teda nebude súťažiť o post najlepšej grafiky roka, nevyzerá zle.
Pri takýchto hrách je dôležitý zvukový dizajn a aj keď hudba tu nezohráva veľkú rolu a tie hlášky mi rezali uši (aj keď samotný dabing je zase kvalitný), hra boduje v tom, čo je pre ňu dôležité – kvalitný zvukový mix, priestorové podanie zvukov a efekty. To znamená, že sú do popredia vytiahnuté napríklad kroky, lebo je dôležité počuť, keď sa niekto blíži spoza rohu. A ešte tie kroky aj dobre umiestniť v rámci priestorového podania, aby ste vedeli, ktorý roh to bude. No a presne to tu funguje dobre, ale v podobných hrách ste už na to zvyknutí.
FragPunk je zábavná multiplayerová akcia s obrovským potenciálom na začiatku svojho života, takže je tu ešte veľa vecí, ktoré treba doladiť – balans, matchmaking, metagame a podobne. Určite nepoteší priehrštím virtuálnych mien, v ktorých sa hráči dokážu stratiť a nakoniec sa na väčšinu z nich vykašlú. Aktuálne jej však veľmi škodí nízky tickrate serverov, z ktorého plynú nepríjemné herné situácie. Ak by hra mala servery ako Valorant, bola by to naozaj chytľavá taktická akcia s hero shooter prvkami a osviežujúcimi kartovými mechanikami, ktoré každé kolo menia hrateľnosť aj herný zážitok.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
Xbox Series X|S PS5 Vývoj: NetEase Games / Bad Guitar Studio Štýl: Akcia
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|