Keď sa zamyslíte nad ideálnym hororovým zasadením, zväčša vám napadne japonský les, zapadnuté americké mestečko, nebezpečná planéta niekde ďaleko vo vesmíre či opustená vesmírna loď alebo stanica. Z každej tejto témy dokážete teraz vysypať za vagón názvov hier, filmov, seriálov alebo aj kníh. A čo tak Krakov? Toto poľské mesto asi nepríde na myseľ nikomu medzi prvými, pritom sa ukazuje, že je ako zasadenie hororu naozaj veľmi dobré. Len ho do rúk musia zobrať autori z Bloober Teamu, majstri moderných herných hororov.

Aby som bol presný, je to Nowa Huta, jeden z mestských obvodov Krakova, ktorý je jeho najväčšou časťou s 200000 obyvateľmi. Nowa Huta vznikla ako samostatné mesto na konci 40. rokov a malo to byť utopistické, ideálne mesto, výkladná skriňa poľského socializmu postavená na priemysle a spracovaní ocele. Veľká časť plánov však, ako to v tomto režime bývalo pravidlom, zostala len na papieri. Rovnako tá výkladná skriňa bola v mnohých ohľadoch len maskou. A vyšší podiel ľudí s rakovinou v okolí? O tom sa nehovorilo. Dnes je Nowa Huta už dobrým miestom na život a býva tam aj niekoľko vývojárov pripravovanej hororovej hry Cronos: The New Dawn.

V nej ale spoznáte inú Nowu Hutu. Autori zrealizovali to, na čo poľskí socialisti nemali. Avšak nie je to len o alternatívnej histórii, ale tiež o budúcnosti. V minulosti sa stalo niečo strašné a práve Nowa Huta je centrom tejto apokalyptickej udalosti. Čo to bolo? To zatiaľ nevieme, ale v priebehu hry sa to pravdepodobne dozvieme. Ja som mal možnosť si z nej zahrať niekoľko hodín a bolo to naozaj pôsobivé, najmä z príbehového hľadiska. Skvele narába s retrofuturizmom a aj alternatívnou históriou, navyše to aj pre nás pôsobí povedome vďaka svojmu zasadeniu.

Stanete sa jedným z agentov, ktorí musia prežiť v postapokalyptickej pustatine plnej toho, čo sa stalo z ľudí. Orphans sú príšery ako z nočných môr, ktoré okupujú spustošený svet a vedia vám dať poriadne zabrať. Ak chcete zachrániť budúcnosť, musíte sa vydať do minulosti a z alternatívneho Poľska 80. rokov vytiahnuť duše dôležitých osobností, ktoré neprežili katastrofu. Zároveň budete zbierať rôzne odkazy z minulosti, listy či poznámky, ktoré dotvoria celkový obraz katastrofy. Ako pomaly nastupovala, vláda nereagovala, ľudia sa snažili prežívať, ale čelili niečomu, proti čomu nemali šancu prežiť.

Síce som si priamo v Krakove mohol vyskúšať niekoľko hodín hry a to hneď z jej úvodu, ale zároveň autori vybrali takú pasáž, aby nevyzradili veľa spoilerov. Áno, bolo tam veľa z postapokalyptickej budúcnosti, náznaky príbehu a podobne, ale žiadne detailné vysvetlenie toho, čo sa vlastne stalo, prečo sa to stalo a podobne. Rovnako som nemal možnosť nazrieť do minulosti, ale už som dokázal aspoň čiastočne manipulovať s časom. Ale vyskúšal som si boje, hádanky a ďalšie mechaniky, kde je všade badať, na čom už v Blooberi nazbierali skúsenosti, či to bol Silent Hill 2 remake, The Medium, Observer a ďalšie.

Ťaživá atmosfére je tu už od prvých momentov naozaj krásna a baví vás chodiť po tom pochmúrnom svete a zbierať čriepky toho, čo sa tu vlastne deje. Ovládate Travelera, postavu v špeciálnom chrono obleku, takže pôsobí vlastne ako taký podivný astronaut. A podobne ako astronaut sa aj ťažkopádne pohybujete po svete. Zabudnite na nejaké rýchle úskoky a uhýbanie pred nepriateľmi, to tu robiť nedokážete. Hra sa tak odlišuje od inej žánrovej konkurencie a zároveň je aj o niečo ťažšia. Teda minimálne svojim spôsobom.

Boje tu sú, ale teda minimálne v úvode hry ich nebolo až tak veľa a uvidíme, ako to bude vyzerať neskôr. Nepriateľov nie je veľa, ale sú neuveriteľne odolní a v Blooberi si vymysleli mechanizmus, vďaka ktorému ich budete naozaj nenávidieť. Na jednej strane toho fakt vydržia veľa. No dokážu sa tiež spájať a je ťažké ich zničiť. Napríklad konečne zničíte jedného, za rohom je však druhý, spojí sa s mŕtvolou toho prvého a to je pre vás obrovský problém. Stane sa silnejším a odolnejším. "Don't Let Them Merge" nám autori prízvukovali neustále. Ale často ani neviete o tom, že sa niekde dvaja spoja.

Ako teda na nich? Máte špeciálnu zbraň a čím dlhšie držíte spúšť, tým silnejšia strela z nej vyjde. Takže sa snažte strely vždy čo najviac nabíjať. Ale to zas konzumuje muníciu, ktorej tu nikdy nie je veľa. Ak aj nepriateľa zložíte na zem, nemusí to byť koniec. Jeho telo môže na spojenie využiť iný. Definitívnym riešením je jedine oheň – telá musíte spáliť. Ale ani ohnivých granátov na spaľovanie tu nie je veľa. Postup tu tak musí byť prekvapivo obozretný a dalo by sa povedať, že toto je asi najťažšia hra od Blooberu zatiaľ. Kombináciou ťarbavého pohybu, obmedzenej munície a nepriateľov s prekvapivou výdržou dokáže dať zabrať.

Vaša zbraň je vlastne akýmsi univerzálnym nástrojom, ktorého možnosti pomaly rozširujete. Podobne ako napríklad v Control máte len jednu zbraň, ale meníte jej režimy, takže sa s presnej pištole môže zmeniť na silnú brokovnicu. No a taktiež sa z nej stane nástroj na prekonávanie prekážok. Svet je tu plný anomálií, ktoré vám pomôžu v nejakej lokalite manipulovať s časom, takže napríklad znovu postavíte rozpadnutú cestu. Len si musíte nájsť cestu k anomálii. Nie je to originálny nápad, takých už v hrách bolo veľa, ale funguje to a obmieňa to hrateľnosť. Navyše to viete tu a tam použiť aj trochu inak. Chcete pošetriť náboje? Skúste pred nepriateľmi utiecť, nie je to ľahké, ale dá sa to. Za sebou už len cestu vráťte do rozbitého stavu a nebudú vás prenasledovať.

Bohužiaľ, samotné vyťahovanie osôb z minulosti som si v novinárskom deme nemohol vyskúšať, ale na papieri to znie veľmi dobre. nemôžete totiž zachrániť každého a musíte si tak vyberať, koho so sebou zoberiete. Tieto osoby sa stanú vašimi spoločníkmi na ceste naprieč časom a tiež ovplyvňujú hru. Zoberiete niekoho dôležitého alebo radšej lepšieho spoločníka? Každá z týchto postáv má svoju osobnosť a komunikuje s vami. A cestovať s niekým, kto je možno pre budúcnosť dôležitejší, ale je to poriadna otrava, nemusí byť najpríjemnejšie. V tomto vám autori dajú slobodu a sami si budete vyberať, koho budete mať pri sebe.

Na Cronos ma veľa vecí bavilo – atmosféra, spracovanie, hudba, grafika, príbeh a aj zasadenie. V zásade to všetko sú veci, ktoré ma už na papieri bavia a hra to pri zahraní potvrdila. Ale aj tak si nie som istý, či nakoniec bude pre mňa. Na herných hororoch mám rád, že v nich má zmysel bojovať o život. V Cronos sa ale viete dostať do stavu, kedy viete, že to nemá zmysel a jednoduchšie je reštartovať hru na posledný checkpoint. A to je svojim spôsobom strašne frustrujúce. Jednoducho viete, že to treba vzdať, že toto už nevyhráte.

Jeden z bossov v hre je ideálnym príkladom. Skúsil som ho poraziť párkrát, ale nedalo sa to. Tak som pri ďalších pokusoch backtrackoval, zozbieral muníciu a už mi to pripadalo, že teraz to musí vyjsť. Aj to šlo dobre, ale bol to dosť hajzel a oproti mojej ťarbavej postave vedel prísť aj s rýchlymi útokmi, pričom je zraniteľný len na vybraných miestach a len vo vybraných chvíľach. Tri-štyrikrát netrafíte. Stane sa, v hrách to je bežné. Ale vy v tom bode už viete, že tento súboj je stratený. Už nemáte dostatok munície a žiadna ďalšia sa v tomto polorozpadnutom byte zázračne neobjaví. Melee útoky? Neúčinné. Bavil som sa o tom s jedným členom tímu, chápem toto rozhodnutie z dizajnového hľadiska, chceli priniesť výzvu a podarilo sa. Ale nie spôsobom, ktorý osobne považujem za zábavný.