Zombíci sa (niektorým) hráčom azda nikdy nezunujú. Apokalypsa, kde zvyšky preživších čelia krvilačnými masám, skrátka má svoje pochmúrne čaro. Journey Through The Undead je ďalším výletom medzi infikovaných a na prvý pohľad vyzerá celkom fajn. Má však dostatočne zaujímavú hrateľnosť, aby po vydaní nezapadla medzi tuctové zombie pokusy?

V prvom rade treba povedať, že ide vylepšenú verziu Aftertime, predošlej hry autorov Dazzling Divine s remastrovanou hrateľnosťou a prepracovaným dizajnom úrovní. A je to jedna z vizuálne krajších zombie hier. Väčšinou sa skrátka vývojári sústredia na masaker nemŕtvych, ale ich spracovaniu venujú menšiu pozornosť.  V tomto prípade síce nie všetko vyzerá bezchybne, ale celková atmosféra a spracovanie je na slušnej úrovni. A aj v nastaveniach je množstvo volieb, ktorými sa dá vzhľad pekne vyšperkovať, vrátane DLSS a Lumen (RTX)  parametrov. Za toto si autori zaslúžia pochvalu, len škoda, že v iných smeroch už to také ružové nebude.

Hlavný režim ponúka príbeh programátora, ktorý ide do práce, cestou si  kúpi nejaké jedlo a potom si ľahne spať, no prebúdza sa do rozpútanej apokalypsy. Ľudia na ulici sa zmenili na monštrá, ktoré budete v jeho koži mlátiť baseballovou pálkou a kladivom a čoskoro už aj strieľať samopalmi a vyhadzovať do vzduchu granátmi. 

Vašou prvou úlohou je prebojovať sa cez mesto k autu, na ktorom vyrazíte do divočiny, ale zistíte, že tam to nie je o nič lepšie. Postupujete do ďalších, pomerne odlišných oblastí, kde ale v podstate robíte stále to isté - musíte sa  prebiť cez hordy zombíkov so snahou nájsť spôsob, ako uniknúť z krajiny a snáď sa tak dostať do bezpečia.

Začína sa to sľubne, ale postupne zistíte, že od hry nemôžete očakávať viac ako priamočiaru akciu bez pridanej hodnoty. Aspoň nateraz. Aktuálne je príbeh vlastne nijaký. Máte cieľ a nejaké úlohy s navigačnými bodmi, kam treba ísť, ale s nikým nekomunikujete, nezískavate žiadne nové informácie ani poznatky, nad ničím sa nezamýšľate, skrátka len idete za nosom vo väčšinou koridorových exteriéroch a občas aj interiéroch.

Po ceste môžete zbierať a meniť zbrane - smiete mať u seba maximálne dve veci nablízko a dva samopaly, ktoré sú síce účinné, ale inak je sortiment zatiaľ skromný. Po zemi sa priebežne objavuje munícia, baterky do lampáša, ktorý občas použijete v tme a k tomu jedlo a lekárničky na doliečovanie. Popritom môžete do zombíkov hodiť stoličku či nádobu s výbušninou a to je asi tak všetko.

Občas stretnete aj iných preživších, s ktorými však nedokážete nijako komunikovať a vôbec ani nerozprávajú. Tí nepriateľskí ľudia aspoň po vás strieľajú a hneď viete, na čom ste.  Paradoxne, neinfikovaní tak pôsobia viac tupo ako zombíci, ktorí lepšie reagujú, vidia a počujú vás už z väčšej diaľky a často sa k vám rozbehnú - nie sú to tie bežné pomalé mátohy.  Navyše  sa po zranení ešte plazia a hryzú vás do nôh.

Natrafíte aj na vyššiu formu nemŕtvych s charakteristickými žltými škvrnami po tele. Tí sú agresívnejší a robia nepríjemné výpady. Inak je zatiaľ sortiment nepriateľov skromný a týka sa to aj bossov - v hre ich je len pár a vlastne sú rovnakí. Likvidovanie nemŕtvych je rýchle, intuitívne, zábavné - zblízka mlátite hlava-nehlava, samopalmi môžete pekne použiť mieridlá a cítite pri tom aj otrasy zbraní a spätný ráz. Sympatická je možnosť jedným tlačidlom vypnúť HUD a obrazovka tak zostane bez akýchkoľvek ukazovateľov, čo dobre pôsobí hlavne pri objavovaní prostredia.

Akciu si užijete, ale inak, bohužiaľ, je hra minimálne zatiaľ veľmi plytká. Ten akože príbeh sa aktuálne dá celý prejsť za 3-4 hodiny a je obrovská škoda, že tam autori vôbec nevyužili (a ani len nezdôvodnili) prítomnosť obrovských zvierat a hmyzu. Napríklad prejdete okolo niekoľkometrového lúčneho koníka alebo vám nad hlavou preletí gigantický vták. Síce sa pri postupe mihnú a objavia v nejakých scénach, ale na konfrontáciu s nimi a nejaký ich hlbší zmysel v hre čakáte márne. Rovnako vozidlo poslúži len ako malá vsuvka a po prejdení jednej kľukatej cesty sa už v hre neobjaví.

Doplnkom hry je režim hordy, kde skrátka čelíte neustále prichádzajúcim vlnám nemŕtvych buď na uzavretej pláži, alebo na mestskej mapke s kontajnermi. Klasika, priebežne zbierate zbrane a muníciu a snažíte sa prežiť čo najdlhšie. Len tu chýba aspoň počítanie skóre alebo zaznamenanie času a so zápisom do tabuľky - bez toho ani poriadne neviete, ako dlho bojujete a či je váš pokus lepší ako ten predošlý.

Je škoda, že vizuálne pomerne zaujímavá hra má striktne obmedzenú hrateľnosť, ktorá prináša iba čistú prostoduchú akciu a nič navyše. Obzvlášť, keď berieme do úvahy, že je to vraj vylepšená verzia predošlej hry. Keby autori zapracovali na deji, pridali nejaké aspoň ľahké survival či RPG prvky, výsledok by razom kvalitatívne poskočil. Nateraz sa však zdá, že Journey Through The Undead dopadne podobne ako Aftertime - bude to len bohapustá, bezhlavá zombie strieľačka za pár drobných, len tentoraz bez dinosaurov, ale s obrovskými zmutovanými zvieratami ako dekorácia v pozadí.