Asi mojou najobľúbenejšou kategóriou v posledných rokoch sa stali hry, ktoré sa síce nedajú len tak zabaliť do nejakej žánrovej škatuľky, ale dajú sa krásne zhodnotiť pomocou 5 slov: malá hra s veľkým srdcom. Nedá sa úplne jasne povedať, čo to vlastne je. Minimálne nie na pohľad. Je to skôr o tom, čo cítite pri samotnom hraní. Každopádne, asi viacerí z vás posledné roky cítia, že malé indie hry dokážu pri hraní vyvolať pocity, na aké už veľké hry s horibilnými rozpočtami dávno zabudli. Ak teraz hľadáte presne takýto zážitok a chcete si ho užiť vo dvojici, už ste ho našli - je tu Lego Voyagers.

Za hrou stoja Light Brick Studios a hru vydáva známe vydavateľstvo Annapurna Interactive, jedno z najväčších mien na nezávislej scéne v poslednej dekáde. A aj keď je toto hra vychádzajúca z jednej z najväčších značiek v zábavnom priemysle vôbec (Lego len za prvý polrok 2025 nabralo tržby takmer 5 miliárd eur), stále tu je cítiť nezávislého ducha. Navyše autori čerpali inšpiráciu aj u niektorých konkurentov a rozhodli sa pre krok hru vytvoriť výhradne pre kooperáciu. A inak sa táto hra hrať nedá.

Podobne ako v hrách Josefa Faresa si ani v Lego Voyagers hru neužijete sami. Teda ak neviete ovládať dva ovládače súčasne. Už nezáleží veľmi na tom, či si nájdete spoluhráča lokálne alebo online, dôležité je, aby ste ho mali. Ale teda úprimne, takéto hry vždy najviac vyťažia z lokálnej kooperácie. Keď máte svoju polovičku alebo aj potomka vedľa seba na gauči a spoločne sa radujete z toho, ako vaše postavičky prechádzajú ďalšími časťami podivných magických herných svetov. A to všetko naozaj skvele opisuje aj Lego Voyagers.

Nie je to len malá hra s veľkým srdcom, ale tiež malá hra o veľkých snoch. Ovládate tu dve malé Lego kocky (rozmery 1x1), ktoré si žujú svojim životom a len z diaľky na svojom ostrovčeku pozorujú štart rakety do vesmíru. A tam niekde vznikajú tie veľké sny. Keď more na breh ich ostrovčeka vyplaví niektoré súčasti rakety, rozhodnú sa tieto dve malé kocky, že tiež poletia do vesmíru. A tak si začnú pomaličky skladať vlastnú raketu. Čas plynie, raketa rastie, ale stále niečo potrebujú - vašu pomoc. Takže ich zoberiete za hranice ostrova a idete objavovať, čo tento svet obsahuje.

Lego Voyagers zoberie vaše dve malé Lego kocky a zoberie ich naprieč niekoľkými rôznymi prostrediami, kde na vás vyslovene nečakajú nejaké náročné výzvy, ktoré by vás ohrozovali. Je síce pravda, že môžete spadnúť z rôznych útesov, plošín a neviem ešte čoho, ale hra vašu kocku hneď vráti na posledné pevné miesto. Občas jej to úplne nevyjde a vráti vás na miesto, z ktorého padáte stále dookola, takže sa musíte snažiť zachrániť, ale to je tak najväčšia hrozba, akej v tejto hre budete čeliť.

A dokonca to ani nie je nejaká dlhá hra. Toto je krátky, ale intenzívny kooperačný zážitok, ktorý sa síce skladá z desiatok rôznych kapitol, no sú to len krátke kapitoly. Vo výsledku je tak Lego Voyagers hrou, ktorú dokážete s dobrým spoluhráčom prejsť za nejaké 4 hodiny. So slabším (menším) alebo naozaj pri prehrabávaní každého kúta, sa možno dostanete na nejakých 5 hodín. To síce nie je veľa, ale hra ani nie je extrémne drahá. Aj keď zároveň je pravdou, že možno by hre prospela cenovka ešte aspoň o 5 eur nižšia. Ak by sa dostala pod psychologickú hranicu 20 eur, bolo by jednoduchšie po nej hneď teraz skočiť.

Ale čo to vlastne je? Lego Voyagers je puzzle platformovka, ktorá keď už nehrozí život vašich postavičiek, aspoň prevetrá vaše mozgové závity. Nemusíte sa však báť, že by vás tu čakali nejaké náročné hádanky. Všetko má jednoduché a zväčša aj hravé riešenie, ktoré máte rovno pred nosom. Ak ho aj náhodou nevidíte, skúste sa pozrieť znova. Má to hneď niekoľko výhod. Prvou je, že toto je hra, kde sa prakticky nezaseknete, takže si drží výborné tempo. Jednoducho idete a idete a idete a za dva-tri večery je koniec. Druhým pozitívom je, že si k nej fakt dokážete sadnúť s deťmi a nechať to na nich. Budú mať dobrý pocit z toho, čo sa im podarilo vyriešiť.

Hlavne ale musíte hrať spoločne. Nie je tu veľa prekážok, ktoré by ste dokázali prejsť sami. Postavičky si musia pomáhať a aby prekonali napríklad nejakú priepasť, musí jedna pomôcť druhej, tá prejde na opačnú stranu a nájde tam spôsob, ako k sebe dostať tú druhú. Neskôr ale pred vás hra predostrie aj komplexnejšie úlohy, no stále veľmi ľahko splniteľné. Zväčša stačí len jemne pohnúť hlavo a ide to samo. Ku koncu sú už ale aj úlohy, ktoré sú povinné a sú viac o šikovnosti. Musíte si prejsť simuláciou štartu a pristátia rakety. A splniť to trikrát na čoraz menších plošinách. Zrazu začnete chápať, prečo to SpaceX trvalo toľko rokov.

Na hranie využívate vlastne len tri rôzne interakcie. Jedno tlačidlo na skákanie, ďalšie na interakciu s predmetmi (napríklad stláčanie tlačidiel a podobne) a potom ešte tlačidlo na prilepenie vašej kocky o políčko v prostredí. To pomáha, keď chcete bezpečne prejsť úzkym prostredím, no využijete to aj pri ukladaní kociek v prostredí, ktorými budete budovať rôzne prvky. Napríklad mosty, aby ste prekonali priepasti, ale aj iné. Budete musieť doplniť koľajnice, aby sa váš vlak posunul ďalej. Taktiež si budete môcť upraviť svoju raketu. No a podobných prípadov je tu viac.

No a pomaly sa dostávame k chybám, ktoré celý ten herný zážitok ťahajú dole. Ovládanie občas pôsobí trochu nemotorne. Aj viete, kam sa potrebujete dostať, aj sa tam chcete dostať, no úplne vám to tam nepadne. Hlavne to platí, keď sa snažíte nejaké kocky niekam zasadiť. Viac ich tak musíte točiť, skúšať. Nie je to veľký problém, ale určite by to šlo vyriešiť aj hladšie. Taktiež sa tu nedá hýbať kamerou, čo tiež vie znepríjemniť deň. Hlavne, keď sa s kockou dostanete niekam, kde to kamera nevidí. A pri lokálnej kooperácii sa to môže stať aj obom hráčom a môžete sa na chvíľu zaseknúť, kým sa nájdete (ak napríklad hráte na opačnom konci obrazovky). No a sú tu aj nejaké menšie neduhy, raz som sa niekde zasekol a musel som reštartovať checkpoint.

Je to ale veľmi pekná hra. Jednoduchá, dosť minimalistická, ale naozaj pekná. Nielenže je celá estetika založená na Legu, ale doplnené je to kvalitným technickým spracovaním a tiež priehrštím detailov. Kockových detailov. Môžete si tu toho všimnúť naozaj veľa a v niekoľkých prípadoch vám aj hra dá možnosť si len tak sadnúť a vychutnávať prostredie. Navyše je hra aj veľmi pekne nazvučená. Od svojich kociek nečakajte viac ako len pípanie, ale hudba je tu veľmi pekná. Minimalistická, ale podčiarkuje emotívny tón tejto spoločnej odysey.

Lego Voyagers nie je o kreativite s Lego kockami, čo je niekedy trochu škoda. Hra má na väčšinu problémov jedno správne riešenie, ale v niektorých prípadoch to môžete skúsiť aj trochu inak. Je to veľmi krátka hra, problémy s kamerou a občasne s ovládaním nepomáhajú. Ale stále je to krásny kooperačný zážitok plný emócií s vrúcnym a očarujúcim naratívom bez jediného slova. Toto je ten druh herného zážitku, ktorý síce prejdete veľmi rýchlo, ale spomínať naň budete ešte dlho.