Niektoré jednoduché herné koncepty sú jednoducho nadčasové, vždy fungujúce a očarujúce. Tetris je ideálnym príkladom. Vznikol v podmienkach, kde neboli absolútne žiadne predpoklady na niečo tak dobré. Ale bol to geniálny nápad geniálneho človeka, ktorý baví milióny ľudí po svete aj po viac ako 40 rokoch. Jednoducho len ukladáte kocky, ale funguje to skvele. Ďalší takto geniálny koncept je len gúľanie guľôčky. Nie je na tom nič zložité. A na pohľad možno ani trvácne zábavné, ale tiež to funguje už viac ako 20 rokov. Dôkazom je aj Once Upon a Katamari.

Možno to znie hlúpo, ale v tejto sérii sa z vás stáva hovnivál. Máte svoju guľku a vašou úlohou je gúľať ju, aby bola väčšia a väčšia. Naberáte veci okolo seba podobne ako pri gúľaní snehových gúľ na snehuliaka. Akurát, že teda nie ste hovnivál. Ste princ. Nie obyčajný princ, ale vesmírny princ, ktorý je síce maličký, ale má obrovskú moc. A aj povinnosti. Vašim otcom je Kráľ celého vesmíru, veľký hrdina s neobmedzenou mocou, ale bohužiaľ aj hlúposťou a nešikovnosťou. Síce sa o ňom tradujú príbehy, že už mnohokrát zachránil celý vesmír, ale ktovie koľko je na tom skutočne pravdy.

Katamari hry sú v zásade vždy o tom istom. Podobne ako napríklad spomínaný Tetris. Ale vždy je to chytľavé a aj tie drobné zmeny a novinky to pekne oživujú. Toto je napríklad už 17. hra v Katamari sérii, ale pritom prvá nová časť v hlavnej sérii od roku 2011. To je už poriadne dlhá pauza. Princípy sú rovnaké, aj príbeh pôsobí povedome. Váš kráľovský otec sa opäť nechal uniesť a nedopatrením zničil Zem, hviezdy a tak akosi celý vesmír. No a kto iný má tento pr...oblém napraviť, keď nie vy? Takže do rúk beriete svoju Katamari guľu a púšťate sa do gúľania.

No ako sa dá vlastne gúľaním obnoviť vesmír? Odpoveďou je cestovanie časom. Síce je vás otec dosť neschopný, ale aspoň vám dá do rúk vlastnú vesmírnu časoloď, ktorá vás dokáže zobrať na rôzne miesta naprieč ľudskou históriou. Od dinosaurov cez dobu kamennú, antické Grécko, feudálne Japonsko, divoký západ až niekde po éru pirátov. Prejdete si naozaj pestrým prierezom podivne a hlavne svojsky spracovanej histórie. Tam všade máte za úlohu zbierať všeličo okolo vás, rásť a tým vlastne získavať spomienky. Po úspešnom splnení gúľacieho cieľa váš kráľovský otec zoberie vašu guľku, vystrelí ju do vesmíru a obnoví jeho časť.

Nedáva vám to zmysel? Katamari séria sa neberie vážne. Práve naopak. Navyše má veľmi svojský štýl humoru. Stále, aj po toľkých rokoch, je tu niečo unikátne japonské, unikátne svojské...unikátne unikátne. Takže tu sledujete príbeh, ktorý nedáva veľmi zmysel, ale je napísaný hlavne zábavne. Dialógy s vaším kráľovským otcom sú neraz hlúpe, ale sú v tom geniálne. Rovnako ako aj niektoré ďalšie scény. Toto je totiž hra, ktorá vám rôzne menšie či väčšie príbehové kúsky tlačí pod nos pomerne často. Niekedy sú to celé scény, inokedy len pár riadkov textového dialógu.

Akurát škoda, že často tieto dialógy prichádzajú aj počas samotného hrania, kedy dosť nevhodne zakrývajú časť obrazu. Ak práve pri gúľaní bojujete s časomierou, nie je to práve ideálna situácia. Vlastne toto by mohlo sedieť ako opis na celú hru. Je tu mnoho vecí, ktoré fungujú výborne. Nie je to pre všetkých, Katamari by v slovníkoch mohlo byť uvádzané vedľa slovíčka „niche“, ale fanúšikovia takejto svojskej tvorby si to naozaj užijú. Je to ale pretkané niekoľkými takýmito otravnosťami, ktoré pôsobia ako spred 20 rokov.

Napríklad hranie je dosť o grindovaní. Keďže váš progres zamyká za nutnosť istého počtu koruniek, takže ak sa vám pri ich zbieraní až tak nedarí (a neraz sú naozaj dobre poskrývané po leveloch), tak si musíte niektoré levely zopakovať. Našťastie hra to má tak, že máte v leveloch viac cieľov, takže nemusíte opakovať ten istý a je tu aspoň nejaká variabilita aj pri opakovanom hraní. Taktiež nie je lineárna, takže medzi jednotlivými epochami skáčete vpred a späť podľa toho, kde teraz máte čo odomknuté, kde potrebujete ešte niečo vyzbierať, prípadne kam sa sami chcete vrátiť.

Celé to je a aj nie je len o gúľaní. Samozrejme, sú tu misie, kde musíte len gúľať a gúľať. Musíte dosiahnuť nejaký rozmer a na to máte určitý časový limit. To sú základy značky ako takej. Ale je tu aj niečo navyše - konkrétne ciele. Teraz musíte na svoje katamari nagúľať toľko a toľko šperkov. Alebo nemáte ani katamari, no po zemi gúľate postavu a musíte jesť jedlo, aby priberala na istú hmotnosť. Prípadne musíte zapáliť oheň a vaša guľa horí - to znamená, že sa v časovom limite nesmiete namočiť a musíte dostať k ohnisku, ktoré treba zapáliť. V antickom Grécku sa mi páčilo hľadanie filozofov, kde bolo viacero meta vtipov. Ešte keby tam tak bol Diogenes a skrýval sa v sude...

A aby ste toho nemali málo na práci, sú tu aj vedľajšie ciele v misiách. Všade máte poskrývaných napríklad nejakých bratrancov. Prečo by ste ich mali hľadať? Sú tu možnosti customizácie svojho princa, prípadne môžete hrať za úplne inú postavičku. Je to čisto vizuálna vec, ale poteší, dizajny sú naozaj kreatívne. Každý level skrýva už spomínané korunky, ktoré potrebujete na progres vpred. Sú rôzne skryté, majú aj rôzne veľkosti, takže musíte mať istú veľkosť, aby ste ich dokázali zobrať. Na vašu guľku totiž nedokážete nabrať väčšie veci ako je ona samotná. Pri zbieraní tak musíte zvoliť vhodnú taktiku. No a ešte tu a tam narazíte na nejakú poklad či niečo podobné.

Dĺžka bola kameňom úrazu viacerých Katamari hier v minulosti a teraz to je lepšie, aj keď teda za cenu občasného grindu. To je jedna z tých čisto japonských vecí, ktoré som už spomínal. Čisto prejdenie hry vám zaberie nejakých 8 hodín, čo nie je zlé. Ak budete chcieť všetko, ale že naozaj všetko, tak si na hranie vyhraďte cez 20 hodín, možno aj 30. Je tu toho totiž fakt kopa, takže sa nemusíte báť, že toto je hra, ktorú budete mať po víkende za sebou. Na druhú stranu to ale nie je ani hra, ku ktorej by ste si sadli  a hrali ju celý ten víkend. Skôr niečo, čo budete mať na disku rok, večer si pri tom na hodinu odpočiniete a idete ďalej.

A ak by vám to náhodou nestačilo, nájdete tu aj multiplayer v podobe režimu KatamariBall až pre 4 hráčov, kde na jednej mape súťažíte v zbieraní vecí. Nie je to však len o tom, aby ste ich nagúľali, ale musíte ich aj odovzdať. Po mape poletuje UFO, zastaví na rôznych miestach a tam máte krátke časové okno na „vyloženie“ nákladu. Bodujú sa však aj rôzne iné činnosti, v čom to trochu pripomína Mario Party. Možno je aj škoda, že pri takomto systéme hra neobsahuje lokálny multiplayer. Nechce sa mi veriť, že by nedokázala naraz renderovať v splitscreene aspoň dvoch hráčov, nech môžete zápoliť aj lokálne.

Ďalšia vec, ktorá Katamari sériu dlho trápila, bola kamera spolu s ovládaním. Ovládanie je tu klasické, ktoré nie je práve pohodlné. Sériu hrám skoro 20 rokov, zvykol som si naň a dokážem s ním žiť, ale našťastie je tu aj moderné a intuitívnejšie ovládanie, ak sa nechcete spočiatku zbytočne trápiť a frustrovať. Kamera? To už je horšie a stále narazíte na momenty, kedy jednoducho nefunguje dobre. je to lepšie ako v minulosti, no stále nie dokonalé, takže sa stále môžete zasekávať a tak ďalej.