Retro je vo videohrách stále v móde, či už je to pixel-artová grafika, ktorú radi používajú aj súčasní indie vývojári, alebo oprašovanie klasických titulov (hlavne) pre nostalgických pamätníkov. The Last Ninja je jednou z najunikátnejších sérií z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Hoci prinášala určité úskalia, bola obľúbená aj ocenená a to je aj hlavný dôvod, prečo sa ju rozhodla skupinka nadšencov znovu priviesť k životu.

Po úspešnom nakopnutí na Kickstarteri, kde na vyzbieranie základnej sumy stačilo 37 minút, už teraz môžeme zhodnotiť oficiálny výsledok. Ako už z názvu kompilácie vyplýva, obsahuje hry The Last Ninja a ešte nejaké kúsky navyše. Dokopy je to sedem hier. Ninjovská zbierka zahrňuje The Last Ninja 1, 2, 3 a Remix a dopĺňajú to bojovky Bangkok Knight, International Karate a pokračovanie IK+.

Hry sa spúšťajú zo spoločného menu a potom majú samostatnú ponuku, pričom na výber sú rôzne verzie podľa dobových platforiem - Amiga, C64, ZX Spectrum. Viditeľne sa líšia vzhľadom, hoci samotná hrateľnosť je prakticky identická. Pri každom titule je popis ovládania, pričom môžete použiť klávesnicu alebo gamepad a k tomu stručné inštrukcie s radami pri hraní. Dá sa prepnúť retro štýl zobrazenia, ale optimálny je predvolený, s prispôsobením obrazovke a v primeraných farbách. Postup v každej hre si môžete osobitne ukladať a nahrať z jej ponuky, no vždy je to len jeden slot, ktorý sa prepisuje. To je z dostupných možností všetko.

Je škoda, že nie je pridané aplikovanie cheatov alebo modifikácií, keďže obzvlášť Ninja hry si zachovali dosť vysokú náročnosť pri kostrbatom ovládaní. Potešili by aj nejaké materiály zo zákulisia výroby, artworky a podobne. Nič také tu však nenájdete. V podstate ide o zhromaždenie niekoľkých významných titulkov z minulosti a ich nastavenie tak, aby sa dali hrať na súčasných platformách. Ale je to bez akejkoľvek pridanej hodnoty.

The Last Ninja hry ukazujú progres série, ktorá pokročila (na danú dobu) predovšetkým graficky a mierne upravila pravidlá postupu. Zvyknúť si na ovládanie nebolo jednoduché ani v minulosti, hoci hráči nevyžadovali taký komfort ako dnes. A keďže systém zostal identický, adaptovať sa v súčasnosti je ešte náročnejšie.

Pohyb je riešený klávesmi alebo tlačidlami ovládača do strán v izometrickom pixelovanom prostredí. Ninja chodí po určených cestičkách, kde stretáva nepriateľov. K tým sa musíte extrémne presne postaviť, inak vaše údery a kopy mieria do prázdna. Pritom je problém už to, aby sa postava otočila k protivníkovi tvárou. Súčasným štandardom je, že na vyvolanie útokov sa spravidla používa kombinácia naraz stlačených tlačidiel na pohyb a akciu, respektíve počas pohybu stlačíte ľubovoľnú akciu a tá sa vykoná. The Last Ninja má ale špecifický štýl. Pri priblížení k cieľu stlačíte a musíte držať akčné tlačidlo a pohybové tlačidlá vtedy zmenia svoju funkciu na útočné. Čiže stojíte a namiesto posunu kopete alebo udierate. Po pustení akčného tlačidla ste opäť v režime pohybu.

Pri postupe zbierate zbrane (s ktorými sa bojuje trochu lepšie) a doplnkové predmety (palica, meč, hviezdice, nunchaky, dymový granát, jablko na doliečenie atď.). Lenže aby ste nejakú vec zdvihli, musí byť opäť ninja veľmi presne nastavený tak, aby jeho ruka stopercentne mierila na požadovaný (a ľahko prehliadnuteľný) objekt. Znamená to posuny po milimetroch, aby sa to po hodnej chvíli podarilo. Toto skutočne v dnešnej dobe veľmi rýchlo mnohých hráčov odradí. Hoci teda po obsahovej stránke sú The Last Ninja tituly zaujímavé, samotná hrateľnosť nepríjemne zaskočí, a to aj niektorých veteránov, ktorí si teraz to frustrujúce ovládanie pripomenú.

Bangkok Knights je bojovka, kde sa stretávate s jednotlivými súpermi v arénach a je to také menej zaujímavé ťukanie na vyvolanie kopov a úderov. Kto ich uštedrí viac, víťazí. International Karate sa naproti predošlým hrám ovláda lepšie. Je tam trochu problém, že sa vaša postava oneskorene otáča k súperovi tvárou, keď sa mu dostane za chrbát, ale inak má niekoľko pekných bojových pohybov a je to celkom zábavné. Dokonca sa môžete postaviť aj proti živému protihráčovi. IK+ má unikátne zápasy, kde sa vždy pobijú traja bojovníci, každý proti každému. Ich výkony sú bodované a vyhodnotí ich rozhodca po uplynutí časového limitu. Dopĺňajú to menšie aktivity, ako je vykrývanie letiacich gúľ alebo odkopávanie bômb.

Úprimne povedané, na monitore alebo TV hry nevyzerajú dobre, je to veľmi neprehľadná zbierka hrubých pixelov. Avšak na Steam Decku alebo alternatívnom handhelde je to už niečo úplne iné. Na malej obrazovke vyzerá všetko jemnejšie a vzhľad je naozaj sympatický. Navyše aj ovládanie je tam oveľa praktickejšie, automaticky dobre rozvrhnuté na priľahlé tlačidlá. A to aj napriek tomu, že kolekcia nie je oficiálne verifikovaná na Steam Deck. Pri hraní vám väčšinou znejú chytľavé retro melódie.

The Last Ninja Collection je síce hodnotnou pripomienkou kultových retro hier od System 3, ale samotný herný zážitok je na dnešnú dobu veľmi nekomfortný. Väčšina súčasných používateľov ho skrátka nedokáže akceptovať a nezvykne si na krkolomné ovládanie a mechaniky. Paradoxne, bonusové tituly v kolekcii sú možno aj zábavnejšie ako samotné Ninja klasiky. Celkovo tejto zbierke chýbajú nejaké doplnkové súčasti na jej obohatenie a pridaná hodnota, aby bol balíček, navyše s prehnane vysokou cenovkou, viac atraktívnejší aspoň pre najoddanejších  fanúšikov preslávenej ninjovskej série. Možno by mal väčší zmysel modernizovaný remake (alebo aspoň decentný remaster), kde by hry prispôsobené dnešnej dobe boli doplnené originálmi s pôvodnou grafikou a ovládaním.