Počítačové hry pre viacerých hráčov sú čoraz obľúbenejšie, no zďaleka nie každá uspeje. Pre vývojárov zároveň ide o zvýšené finančné riziko oproti príbehovým hrám, ak sa však titul vydarí a hráčov si získa, tak je vyhrané. Zlatá baňa ako vyšitá. Taktická hra s rogue-like prvkami Rogue Point to má na prvý pohľad o čosi ľahšie - za hrou stoja autori z výstižne nazvaného štúdia Crowbar Collective. Stáli za úspešným projektom Black Mesa - prerábke Half-life do modernej podoby. Ľubozvučné meno a skúsenosti majú, ale bude to stačiť?

Vývojári zvolili cestu tzv. starej školy - klasická taktická akcia, kde gro víťazstva stojí na spolupráci. Lenže kde zohrať hráčov? To je hlavný problém. Na náhodného jedinca na internete sa nedá spoľahnúť. Výsledok? Hra bojuje s malým počtom hráčov, aspoň počas skúsenosti z predbežného prístupu to tak bolo. Istotou bol môj kamarát, s ktorým sme si prešli titul krížom-krážom a preskúšali možnosti. Osamote je titul takmer pre každého bežného smrteľníka nehrateľný. Kladie sa dôraz na spoluprácu až štyroch hráčov, pričom zo skúsenosti môžem povedať, že hra zatiaľ trpí nevyváženosťou. Kým dvaja sme veľakrát narazili a mapu opakovali, pri väčšom počte v tíme som sa občas cítil ako piate koleso u vozu.

Slovo „Rogue” v názve je výstižné. Titul sa s týmto prvkom do sýtosti vyhrá. Vďaka tomu zabezpečí znovuhrateľnosť, každá séria misií je iná a ponúkne rozdielny zážitok. Pomerne zložito sa to vysvetľuje. Ako tím vždy rozohráte sériu misií, počas ktorých je mapka vždy iná a rozhodujete sa, ktorá lokácia je ďalšia. Na výber máte kancelárske priestory, letisko, obchodný dom, ropnú plošinu - variácií týchto lokalít je nespočet. Žiadna mapa nikdy nie je na chlp rovnaká, hoci tvar samotného levelu sa nemení. Prvá misia v rade je najľahšia. Úlohou je nazbierať, čo najviac peňazí, uchovať si čo najlepšiu zbraň a výstroj a to všetko preniesť s minimálnymi stratami do ďalších máp.

Prioritou môže byť aj nazbieranie mobilných telefónov padlých protivníkov, za ktoré si môžete otvárať špeciálne trezory so záchrannými a hodnotnými zásobami - doplnenie munície, granáty, zástup lekárničiek a defibrilátor. Háčik je v tom, že by ste nemali minúť túto možnosť na začiatku a najmä nie zbytočne. Základ je neotvoriť trezor, keď to nepotrebujete. Už z tejto možnosti je zrejmé, že stačí jeden neposlušný člen tímu a kolíše zábava. Celkom sa hodí mikrofón a komunikácia s ostatnými členmi. Páčil sa mi jeden priebeh, kedy sa napojil jeden úplne neskúsený hráč a opýtal sa, či môže trezor otvoriť.

Taktických možností sa nasýtite - môžete otvárať dvere pomocou šperháku alebo niektoré dvere vykopnúť, čo rozhodne nepatrí medzi najtichšiu voľbu. Nechýba mobilný rebrík, ktorým sa dostanete na vyššie miesta  a vymenovávať by som mohol ešte dlho. Pre väčšiu variabilitu prestrelky je tu možnosť vykláňať sa spoza prekážok a zákrytov. Skrátka a dobre - tento titul hrá na detaily a spoluprácu. Autori rozumne zvolili predbežný prístup, ktorý môže zabezpečiť vyladenie, pretože nedostatkov sa môže vysúkať ešte mnoho. Z bežných chýb vymenujem aj tie technické - párkrát sa mi stalo, že som si nevedel prehodiť zbraň, jednoducho to nešlo. Občas sa mi nepodarilo pripojiť na hru cez Steam pozvanie, hra sa zapla, no hodilo ma to len do menu a kamarát nudou vystál jamku. Bežné chybičky, ktoré sa dajú poľahky vyladiť.

Titul je na prvý pohľad unikátny a pre nadšencov taktických hier môže byť lákavý. Vývojári stavili viac na ponúkané možnosti a hravosť než na filmovosť a grafickú stránku. Tá rozhodne nie je najhoršia a stačí. Hoci sa objavujú hlasy, že je na dnešnú dobu je nedostatočná, mne osobne neprekáža. Použijem na prvý pohľad nepatričné prirovnanie. V čom tkvie kúzlo Kingdom Come: Deliverance? V prešpikovaných detailoch a uveriteľnosti. Funguje to aj v Rogue Point, herný zážitok rastie, ak plejádu možností využijete. Variabilita úrovní je geniálna a baví. Všetko stojí a padá na spolupráci.

Hra sa trošičku potýka aj s hazardom. Pri výbere výbavy máte pred zápasom na výber nakúpiť zbrane a príslušenstvo podľa potreby a svojho rozhodnutia. Za zhruba tisíc herných dukátov môžete risknúť náhodný výber - občas som po takejto srande skočil a raz dostal doslova na frak, dalo mi to obyčajnú pištoľ. Samozrejme, prvýkrát padla lákavejšia ponuka. Nie som si istý, či je tento prvok na úžitok, keďže vie rozkolísať už tak krehkú kvalitu tímu. Počas hry môžete zbierať aj protivníkove zbrane, spravidla však majú pramálo munície a tú musíte k tomu ešte dohľadať. Ako sa vraví, šťastie patrí pripraveným, teda je dobré ísť do boja ideálne s plnou poľnou. Chaos sa hodí k obyčajným zápasom na život a na smrť, nie k taktickým akciám.

Grafická prezentácia je obstojná, stojí na staršom Unreal Engine 4, no na prvý pohľad si všimnete podobnosť s Black Mesa, ktorá bežala na Source engine. Rukopis štúdia je základ a skutočne funguje. Mňa osobne privábil. Môže za to dôvera, že engine ponúkne podobnú hru s fyzikou. Aj v tomto smere sa autori vyhrali - hoci iba do tej miery, aby sa nerozbil svet. Vykopnutie dverí je efektné, takisto tu kadečo poletuje a nestrávite cenné hodiny v nudnom statickom priestore. Obdobným zážitkom je zvukový sprievod, odporúčam hrať s headsetom, pretože lepšie viete, odkiaľ fúka vietor - inými slovami, odkiaľ znie pohyb protivníka či spoluhráča.

Šanca na úspech tejto akcie spočíva do veľkej miery na hráčoch. Ak sa nájde aktívna komunita, titul môže mať namierené k úspechu, základ je dobrý a použiteľný. Skúsenosť som mal aj z predošlej verzie hry, kedy bol v ponuke horší AI model protivníkov a oveľa menej možností. Kvalita za necelý rok rapídne stúpla. Určite by som dal Rogue Point šancu, ak máte kamošov, ktorí sú ochotní spolupracovať. Rozhodne je to otáznejšie s náhodnými hráčmi - mal som aj zlé skúsenosti. A úprimne, pre ostatných som nevyhovujúci mohol byť aj ja. Predsa len, v tomto prípade platí, že je ťažké stať sa majstrom, je to o skúsenostiach a hodinách driny. Hoci to slovo by som v hre nahradil skôr zábavou.