Byť novinárom na Gamescome je krásne. Kým ak si chce bežný hráč zahrať hru, musí na ňu stáť v rade aj niekoľko hodín, tak ja prídem do klimatizovaného stánku v novinárskej časti, ponúknu mi kávu, vodu alebo aj pivo (večer sú aj takí), dostanem nejaký snack, pohodlie a ideálne aj prezentáciu viac ako len toho, čo je v deme. Ak aj náhodou idem do verejnej časti, mávam novinárskym preukazom ako Leeloo v Piatom elemente a na neborákov vo frontách kričím „multipas“. Je tu ale ešte jedna obrovská výhoda - tie naše demá sú dlhšie. Na výstavisku sa to musí točiť, 10 minút a ide ďalší. My? Polhodina, hodina, dve, štyri...už som zažil všeličo.

Alien: Isolation 2 si mohli zahrať aj bežní návštevníci Gamescomu, ale rozdiel je v tom, že hrali orezanú verziu toho, čo my. A teda nechcem sa vystatovať, ale myslím, že rozhodne je čo závidieť. Aj keď teda preklimatizovaná a presvetlená hala s kopou ľudí okolo aj v novinárskej časti nie je ideálnym prostredím na hranie niečoho takého, ako je intímny sci-fi stealth horor. Nech je demo akokoľvek dlhé. Ak sa ale odosobním od atmosféry okolo, ktorá zážitku nepridávala, tak toto si zaraďte medzi najočakávanejšie hry roka. Nech už to vyjde v ktoromkoľvek roku.

Či už ste videli filmy, hrali hry alebo čítali komiksy, viete, že zabiť jedného Xenomorfa dá sakra veľa práce. Teda okrem Aliens, tam dá sakra veľa práce zabiť hordu Xenomorfov. Ale bu´dme skromní, povedzme si, že jeden stačí. Nezabije ho, keď s ním vyhodíte do vzduchu vesmírnu stanicu, ktorá sa následne kvôli strate stabilizátorov zrúti na planétu, ktorú obieha. Dokonca ho nemusí zabiť ani to, že ho vystrelíte do vesmírneho vákua. Aj tak tá špina vždy nájde cestu, ako sa vrátiť a „spríjemniť“ život nejakým ďalším nešťastníkom.

Stanica Sevastopol zhorela v troskách a Amanda Ripley, porazila Xenomorfa iba za cenu obrovskej obety. Výhra? Ale kdeže, len intermezzo. O pár mesiacov neskôr sa Blake spolu s ďalšími členmi svojej výskumnej jednotky Weyland-Yutani pretĺkajú lesom a prudkou búrkou na neznámej planéte. Zrazu sa ozve strašný hukot a potom ešte väčšia rana. Hromy blesky? Nie, vesmírna loď. Respektíve jej vrak. Volá sa Gemini a ak ste hrali pôvodnú hru, veľmi rýchlo zbystríte pozornosť, keď zistíte, že je prepojená práve so stanicou Sevastopol. Jednou drobnou indíciou je, že na palube nie je nikto živý. Ups.

Naozaj zbožňujem úvody Alien vecí. Spomeňte si len na ten prvý film. Pamätáte si presne poradie, v akom sa tvorí jeho logo? Jednoduché a krásne. Aj nová hra odkazuje na históriu značky ako takej hneď v úvode, ale trochu inak. Ešte pred začiatkom počujete nahrávku Amandy Ripley, ktorá hovorí, s akým nebezpečným druhom sa stretla. Až potom prichádza na rad Blake a jej tím, ktorý už 8 mesiacov na nehostinnej planéte niečo hľadá. Jeden veľký tresk a niečo aj nájde, ale to už ste v koži Blake vy a je to niečo, čo rozhodne nájsť nechcete.

Po tej strašnej rane musíte vyjsť z vozidla a vydať sa napospas počasiu na planéte. Hra už tu naznačuje, že bude to síce Alien: Isolation, ale výrazne iný zážitok. Preč sú klaustrofóbne chodby vesmírnej stanice. Tentoraz budete vrcholovému predátorovi čeliť aj v exteriéroch. A ako sa zdá, tých problémov tam na vás čaká oveľa viac. Chvíľu vás môže tešiť prítomnosť hlasov vášho tímu z vysielačky, ale ako dlho tam vydržia? Pocit strachu tu nastupuje veľmi skoro. Hlavne vďaka tomu, že aj proti Xenomorfovi stojíte už fakt po pár minútach. Ja som ale hrôzu pocítil ešte predtým. Niekto mi nastavil na ovládači vertikálny invert ovládania a to bol fakt horor.

Prvá úloha je nájsť posádku vášho roveru. Tú nájdete hladko. Druhá úloha je preskúmať tú spadnutú loď a tam už prichádzajú naozaj problémy. Snažíte sa nájsť, kto vlastne prežil, no k tomu potrebujete opraviť prívod energie, takže treba hľadať zdroje a potom si nimi pomôcť v rámci opravy. Hra vás tak už od začiatku učí, že toto bude skôr pomalší zážitok, kde musíte mať oči otvorené, používať hlavu a postupovať obozretne. A nielen kvôli tomu, že keď sa rozbehnete, vaše kroky sú hlasné, Xenomorf ich zachytí a rozhodne mu neutečiete.

Tu sa budete skrývať, loziť tesnými priechodmi a nenápadne sa vykláňať spoza rohu, či tam náhodou na vás nečaká nejaké nepríjemné prekvapenie. Ako som už spomínal, Xenomorfovi neutečiete, na scéne je veľmi skoro a naučil sa aj nejaké nové triky, takže vás dokáže zabiť niekoľkými novými spôsobmi. Ale nebojte sa, nechýba tá stará osvedčená klasika, keď si tak idete a niečo vás zrazu odzadu prepichne tým ostrým chvostom, telo sa vám dvíha a vy za chvíľu vidíte tú lesklú hlavu. Berte rôzne predmety, snažte sa odpútať pozornosť a nenápadne ujsť.

Votrelec aktívne prehľadáva prostredie, prenasleduje vás a je neodbytný. A to isté dokáže robiť aj mimo stiesnených priestorov. Alien: Isolation 2 tak pôvodný a doteraz výborne funkčný koncept rozširuje o nové možnosti pohybu. Čelíte totiž aj novej nebezpečnej planéte a tá sa pre Xenomorfa stáva doslova loveckým revírom. Musíte tak využiť nové spôsoby pohybu, nástroje, techniky aj taktiky na to, aby ste sa pokúsili prežiť. Nie je to revolúcia, ale logická evolúcia toho, čo poznáme roky z prvej časti. A fungovať to môže naozaj skvele.

Atmosféra je vynikajúca. Tak hustá, že by sa dala krájať. Neustále máte zimomriavky na koži a nie je to len o ľakačkách, aj keď je pravda, že hneď na tú prvú tiež netreba dlho čakať. Ale zase funguje dobre. Veľká časť atmosféry je vybudovaná na pochmúrnej nálade, prostredí a tiež estetike. Zabudnite na nové Scottove pokusy, Votrelec má vyzerať jednoducho takto - pôvodná estetika sci-fi z prelomu 70. a 80. rokov s taktilnou technikou, žiadnymi dotykovými obrazovkami a inými nezmyslami. Na scénu sa vracajú aj androidi Seegson Corporation, aby ste tu mali aspoň nejakú starú známu tvár.

Hra vyzerá absolútne výborne. Možno technicky nie je najpokročilejším titulom dneška, ale aj tak vyzerá skvele a do dokonalosti to ťahá atmosférická práca so svetlami. Podobne ako v prvej hre aj tu je to postavené na tom, čo často skôr nevidíte. Ale aj to, čo nevidíte, treba vedieť zobraziť dobre. Jemné nasvietenie, odlesky od bleskov, neistota nejakého pohybu v tieňoch. No a táto hra to robí výnimočne dobre. Hudba? Taktiež perfektná. Zahučí, keď treba. A keď si to vyžaduje atmosféra, je zas jemná. Presne šitá na to, aby budovala napätia. A to bolo len demo.

Alien: Isolation  je po viac ako 12 rokoch späť a rovnako aj Alistair Hope na stoličke režiséra. S dvojkou dokazuje, že stále má čo povedať ako on, tak aj táto značka. V novom a neopozeranom prostredí, kde na hráčov čakajú nové druhy výzvy, ale aj nové možnosti, ako im čeliť. A to všetko v krásnom audiovizuálnom spracovaní a pri atmosfére, do ktorej sa radi necháte ponoriť. Len to čakanie na plné vydanie bude naozaj nepríjemné, lebo dátum ani rok stále nepoznáme.