Určite ste niekedy mali takú náladu, že by ste najradšej vraždili. Samozrejme, pokiaľ vo vašich rodokmeňoch nesídli duša nejakého masového vraha, je dosť nepradepodobné, že sa naozaj rozhodnete chytiť kuchynský nôž a rozbehnete sa po manželke (priateľke). Lenže, čo robiť, keď sa rozhodnete nezabíjať? Ja som sa v takýchto prípadoch u(ú)chýlil k počítaču a pustil si nejakú poriadne vražednú hru... Vcelku ma to ukľudnilo, ale chcelo by to niečo lepšie. A jedného dňa som sa úplnou náhodou dostal k tejto knihe. Bol som varovaný, že kniha je vcelku dosť brutálna, v niektorých prípadoch až morbídna, ale povedal som si, že nejakých hnusných vecí som už videl dosť (filmy, hry...), tak by mi to nemalo uškodiť. Svojim spôsobom to bola aj pravda, ale s tým rozdielom, že po prečítaní prvého dielu sa mi v mozgu trochu zmenilo chápanie násilia. Kniha naozaj JE VEĽMI brutálna. Ale nie tak, aby vzbudzovala v človeku nutnosť zabíjania, ale práve naopak - od zabíjania odrádza. Pretože násilie stvárnené v knihe, je popísané veľmi detailným spôsobom a pritom sa o ňom postavy vyjadrujú ako o niečom čo je úplne bežné, ako napríklad o večernom umývaní zubov (no, uznávam, moc dobrý príklad to nebol, lebo pre niektoré indivíduá, je umývanie zubov neznámy pojem :-). Povedzme si teraz niečo o príbehu a postavách v knihe.
Túto knihu by som zaradil do žánru sci-fi, lebo od fantasy to má naozaj pomerne ďaleko. Príbeh začína v 24. storočí, keď Patejl, najlepší z klanu pilotov bojuje proti mimozemšťanom. Chybou je, že Patejl to svojou úspešnosťou trošku prehnal, až tak, že sa ho začala báť jeho vlastná vláda. Tá zariadila sabotáž jeho lode (ľudovo povedané "šlupky"), ktorá namiesto priestorom skočí časom. Patejl sa tak dostane do Prahy 21. storočia. Ale nie je sám. Je s ním štovrruký Hnusák alias Stonožka, "starenka" Elvira, so svojim samurajským mečom a samozrejme jeho verný plameňometný cyber-pes (pées) Dolfi.
Patejl je "klasický" človek, ktorý má v tele implantované elek