Textová RPG We. The Refugees spracováva neľahkú tému

Začiatkom mája na Steame vyšla nová textová RPG We. The Refugees: Ticket to Europe od nezávislého poľského tímu Act Zero. Hra si síce veľa pozornosti nezískala, ale hráči, ktorí ju vyskúšali, ju hodnotia veľmi pozitívne. A to neplatí len o hráčoch na Steame a iných stránkach v online priestore. My sme mali možnosť sa na ňu bližšie pozrieť na konferencii Digital Dragons, kde sme sa tiež porozprávali s Jędrzejom Napiecekom, jej scenáristom a jedným z jej autorov.

Autori si zobrali náročnú tému, ktorú sa snažili spracovať v téme, ktorá by pripomínala knihu. A má to svoje dôvody. Okrem napríklad finančných, keďže je to lacnejšie, tak je to aj z obsahových dôvodov. V hre sa z vás stáva novinár, ktorý monitoruje utečeneckú krízu a svet okolo seba formuje svojimi rozhodnutiami. Vaše rozhodnutia tu tak majú vplyv na osudy postáv a aj na tom, kam sa príbeh v ďalších kapitolách vydá.

Prečo táto téma? Jędrzej k tomu stručne prezradil: "V roku 2014 prišli prvé správy o ľuďoch na starých člnoch topiacich sa v Stredozemnom mori. Tento obraz ma prenasledoval celé mesiace: V akom musíte byť stave mysle, aby ste považovali za lepší nápad pokúsiť sa prejsť cez more na člne, ako zostať na tejto krásnej pláži? Snaha porozumieť tomu bola jedným zo základov spracovania tejto témy. V tom čase som čerstvo skončil scenáristiku na filmovej škole a práve vyšla This War of Mine. Táto hra ma inšpirovala, že hry sú dostatočne vyspelé na to, aby rozprávali dôležité príbehy o zmysluplných témach. A chcel som sa toho zúčastniť aj ja. Skombinoval som tieto dve motivácie a rozhodol som sa, že moja prvá hra bude o utečencoch."

Podobných hier tu ale bolo viac. Niektoré zaujali viac, iné menej. Dôležité je to, ako spracovávajú samotnú tému. Či ju využívajú len povrchne, aby ňou skúsili zaujať, alebo idú naozaj do hĺbky. Tu to autori brali naozaj vážne, mali za sebou hlboký rešerš a spolupracovali so samotnými utečencami, čo nám Jędrzej tiež priblížil: "V rokoch 2015-2018 som sa zaoberal hlavne výskumom (prečítal som 20-30 faktických kníh) a učil sa gamedev, zároveň dopĺňal tím. Podarilo sa to len vďaka pomoci Macieja Stańczyka - herného dizajnéra, ktorého som stretol pri testovaní Witchera 3. Spojili sme sily a po hodinách vyvíjania po práci (vtedy som pracoval v televízii) sa nám podarilo vytvoriť prvý prototyp hry. A s týmto prototypom sme sa vybrali do tábora Moria na gréckom ostrove Lesbos, kde sme utečencom ukázali účinky našej práce. Rýchlo sme zistili, že naša hra je naivná a založená na domnienkach, ktoré nemajú nič spoločné s pravdou o utečencoch."

Sám priznáva, že to nebolo jednoduché. Jedna vec je, keď takúto tému vidíte v médiách a máte od nej odstup. Iné to je, keď sa sami stretnete s ľuďmi, ktorých sa to dotýka. Autori tak prežili ťažké chvíle, ale v konečnom dôsledku to pomohlo, aby hra bola lepšia: "Na niekoľko mesiacov sme sa nervovo zrútili, ale potom sme si uvedomili, čo musíme v našej hre zmeniť. Bez ohľadu na to, koľko kníh o utečencoch prečítam, nikdy nedokážem spoľahlivo vykresliť emocionálny stav utečenca. Mal som však čo povedať o vzťahu medzi výskumníkom a utečencom a o ťažkostiach spojených s vytvorením umeleckého diela na túto tému. Preto sme sa nakoniec rozhodli vyrozprávať tento príbeh z perspektívy novinára (namiesto utečenca ako v prvom prototype), aby sme týmto metaforickým spôsobom porozprávali o zákulisných dilemách súvisiacich so spracovaním takejto témy."

Herný vývoj však nie je jednoduchý a prináša svoje vlastné úskalia, ktorým čelili aj autori tejto hry. Ako však hovorí Jędrzej, neraz, aj v tých najhorších situáciách, ho vpred hnala samotná hra a aj jeho skúsenosti na začiatku jej vývoja: "Niekoľkokrát bol projekt blízko ku koncu, pretože sme naň napríklad nevedeli nájsť rozpočet. V ťažkých chvíľach  som si však spomenul na utečencov, ktorých som stretol v Morii, a to mi dodalo silu – zdalo sa mi, že moje problémy sú nič v porovnaní s ich problémami. Tiež som vždy cítil, že toto je dôležitý príbeh – príbeh, ktorý treba vyrozprávať. Okrem toho ma vždy povzbudzovalo motto môjho obchodného partnera a herného dizajnéra Macieja Stańczyka: Každá úloha, aj tá najzložitejšia, si vyžaduje konečný počet hodín na jej splnenie. Takže každá hodina - aj počas našej krízy - nás približovala k nášmu cieľu. Veľmi to pomohlo."

We. The Refugees je náročná hra. Ani nie tak tým, čo si od vás ako hráčov vyžaduje. To vôbec, dokáže ju hrať vlastne každý, kto je ochotný čítať a rozhodovať sa aj v náročných situáciách. Z hľadiska hrateľnosti tu nečakajte oveľa viac. Je náročná z pohľadu témy a hĺbky jej spracovania. Narazíte na situácie, o ktorých viete, že sa naozaj diali a naozaj nie sú pekné. Až sa vám môže vytvoriť hrča v hrdle. Je to ale zážitok, ktorý pochopeniu tému pomôže viac ako článok v novinách, lebo z vás spraví jedného z protagonistov. A bude len na vás, ktorou cestou sa na tejto pomerne dlhej púti vydáte.