Ruské ministerstvo zistilo, že ruský procesor Irtysh je čínsky a teraz rieši, či nie je ohrozením bezpečnosti

Ruská snaha o vlastné procesory narazila na problém. Čipy Irtysh, ktoré firma Tramplin Electronics prezentuje ako ruské riešenie pre dátové centrá, výpočtové systémy a PC, sú podľa údajov prakticky zhodné s čínskymi procesormi Loongson. To sme už aj minule písali, ale príliš sa to rozšírilo a teraz to ide riešiť aj ruské ministerstvo priemyslu, ktoré chce ich dodatočné preverenie pred zaradením do registra ruskej produkcie.

Ruský Minpromtorg požaduje zapojenie ďalších expertov do kontroly procesorov Irtysh, keďže ich použitie v zariadeniach pre kritickú informačnú infraštruktúru môže predstavovať riziko pre národnú bezpečnosť. Dôvodom je "možná technická zhodnosť s čínskymi procesormi Loongson". 

Na situácii je zaujímavé hlavne to, že Irtysh od začiatku nepôsobil ako úplne ruský produkt. Všetci to samozrejme aj vedeli, lebo Rusi na to nemajú technológie. Procesory tak len importovali z Číny a premenovali ich, konkrétne - Loongson LS3C6000/S a LS3C6000/D.

Tramplin Electronics sa pritom snaží Irtysh prezentovať ako riešenie pre ruské „suverénne“ dátové centrá a HPC systémy. Firma hovorí o vlastnom vývoji, úpravách, bezpečnostných moduloch a prispôsobení pre domáci trh. Problémom však zostáva, že samotný základ čipu má vychádzať z čínskej technológie a nie z ruskej architektúry. Navyše firma vznikla len v apríli 2025, čo je veľmi krátky čas na návrh, výrobu a získanie vzoriek vlastného serverového procesora.

Irtysh sa už objavil aj v praktických testoch. Model C632 s 32 jadrami bol skúšaný v The Witcher 3 spolu s grafikou Radeon RX 9060 XT, no výsledky ukázali výrazný procesorový limit. Hra bežala približne v rozsahu 22 až 32 fps na ultra nastaveniach a 25 až 38 fps na nízkych nastaveniach, pravdepodobne pri 1080p. Dôvodom je aj to, že LoongArch nemá natívnu kompatibilitu s x86 softvérom a pri hrách musí používať Linux, Box64, Wine alebo Proton, čo pridáva ďalšiu vrstvu prekladu.

Z technického pohľadu Irtysh nie je prekvapením, ale skôr ukážkou ruskej technologickej závislosti. Moskva chce hovoriť o domácej výrobe a digitálnej suverenite, no v praxi sa spolieha na čínske riešenia v stále viac oblastiach.