Kedysi ste v krabici nedostali len hru, ale zážitok začínal už jej otvorením - vybrali sme kultové a bohaté balenia legendárnych hier

Dnes síce v krabičke neraz nájdeme akurát tak papierik s kódom na stiahnutie hry, no kedysi to tak rozhodne nebolo. Otvoriť novú videohru bola udalosť sama osebe. Krabica bola veľká, ťažká a plná vecí, ktoré mali svoje miesto aj význam. Okrem samotnej hry ste mohli dostať mapu, poriadny manuál, knihu, soundtrack, plagát alebo dokonca predmet, ktorý existoval priamo vo svete hry.

Niektoré z týchto vecí boli praktické, iné mali pomáhať budovať atmosféru a ďalšie boli jednoducho malým darčekom pre človeka, ktorý si kúpil originál. Dokonca niektoré tieto predmety fungovali aj ako ochrana pred pirátmi. V časoch diskiet a veľkých PC big boxov išlo často aj o spôsob, ako sa vydavatelia snažili presvedčiť hráčov, že originál stojí za peniaze a pirátska kópia jednoducho nemá rovnakú hodnotu.

Nemusíme sa však vracať iba do 90. rokov. Aj v časoch DVD a Blu-ray diskov sa našli vydavatelia, ktorí pochopili, že fyzická verzia môže byť viac než len plastová krabička. Pekným príkladom je Cyberpunk 2077 z roku 2020. A The Witcher 3 dokonca dokázal fyzické bonusy posunúť ešte ďalej.

Ešte pred začiatkom ale musím vypichnúť jednu dôležitú vec: štandardná retailová edícia neznamená, že každá regionálna verzia mala úplne identický obsah. Pri starých PC hrách sa balenia často líšili medzi USA a Európou a neskoršie reedície bývali podstatne chudobnejšie. Takže to, o čom si prečítate, možno nebude zodpovedať tomu, čo máte doma.

Vybrali sme desať hier, pri ktorých bol samotný obsah krabice dôvodom, prečo sa na otvorenie novej hry nezabúdalo. Bolo ťažké ich vybrať len 10, ale je to výber, s ktorým by najmä pamätníci určite súhlasili.

Ultima VII: The Black Gate

Ak by sme mali vybrať jeden titul, ktorý dokonale reprezentuje éru takzvaných „feelies“, Ultima VII: The Black Gate by bola veľmi silným kandidátom. Origin Systems totiž nechápali krabicu iba ako obal na diskety. Bola súčasťou sveta hry.

V pôvodnom balení sa nachádzala látková mapa Britannie, kniha The Book of the Fellowship a kovový medailón Fellowship. Nechýbali, samozrejme, ani manuály a referenčné materiály. Samotná látková mapa bola pritom praktickým predmetom - v hre sa dala používať na orientáciu a v kombinácii so sextantom dokonca pomáhala určovať pozíciu hráča.

Kovový medailón bol ešte zaujímavejší. Nebol to náhodný reklamný predmet, ktorý by sa dal prilepiť na chladničku. Bol súčasťou fikcie Ultimy a predstavoval symbol Fellowship. Hráč tak v rukách držal niečo, čo existovalo aj v samotnom svete hry.

A práve toto bolo na starých PC hrách také čarovné. Krabica vás nestavala iba do pozície zákazníka, ktorý si kúpil softvér. Na chvíľu z vás robila obyvateľa sveta, do ktorého ste sa práve chystali vstúpiť.

Wing Commander III: Heart of the Tiger

Wing Commander III: Heart of the Tiger bol v roku 1994 technologickou udalosťou. Hra priniesla obrovské množstvo filmových scén s hollywoodskymi hercami, čo si vyžiadalo niekoľko CD a na svoju dobu neuveriteľné množstvo dát.

Origin Systems však nezabudli ani na samotné balenie. V krabici sa nachádzali technické nákresy vesmírnych lodí, manuál štylizovaný ako palubný časopis a veľký plagát.

Práve manuál je krásnou ukážkou toho, ako sa vtedajšie materiály snažili vytvoriť dojem, že hráč dostáva viac než iba návod na ovládanie. Namiesto strohého zoznamu klávesov ste dostali dokument, ktorý vyzeral ako súčasť vojenského sveta Terranov.

A potom tu boli nákresy lodí. Pri hre, ktorej veľká časť kúzla spočívala v tom, že ste sedeli v kokpite a bojovali vo vesmíre, dávalo zmysel mať ich fyzicky na stole. Hráč mohol počas hrania pozerať na vlastnú loď, nepriateľské stroje a ďalšie technické informácie bez toho, aby musel prepínať medzi oknami alebo hľadať niečo na internete.

Dnes to znie banálne. V roku 1994 to však bolo presne to, čo robilo z novej hry veľkú udalosť.

Baldur's Gate II: Shadows of Amn

Keď sa dnes hovorí o obrovských manuáloch starých PC hier, Baldur's Gate II: Shadows of Amn sa objavuje prakticky okamžite. A oprávnene.

Pôvodná verzia ponúkala niekoľko CD, rozsiahly manuál, mapu a referenčné materiály. Samotný manuál mal približne 264 strán a veľkosťou pripomínal skôr menšiu knihu než návod, ktorý dnes dostanete v krabičke.

A pri Baldur's Gate II to nebola iba otázka nostalgie. Hra bola postavená na pravidlách Dungeons & Dragons, mala obrovské množstvo kúziel, štatistík, schopností, predmetov a systémov, takže rozsiahla príručka mala skutočný význam.

Predstavte si, že si dnes kúpite veľkú RPG a namiesto PDF dokumentu dostanete fyzickú knihu s viac než 250 stranami. A nie ako drahý artbook v zberateľskej edícii, ale ako súčasť normálneho balenia hry.

Presne tak vyzerali časy, keď manuál nebol nutným zlom, ktoré výrobca musel vložiť do krabičky. Bol súčasťou hry.

Diablo II

Blizzard síce pri Diablo II nešiel cestou látkových máp a kovových medailónov, no jeho pôvodná PC krabica bola ukážkou toho, ako sa dala fyzická dokumentácia využiť na budovanie atmosféry.

Hra prišla s rozsiahlym manuálom, ktorý nebol iba technickou príručkou. Obsahoval informácie o svete, príbehovom pozadí, postavách, monštrách a herných systémoch. Súčasťou balenia boli aj ďalšie referenčné materiály a ikonické viacdielne uloženie CD s artworkom.

V prípade Diablo II bol pritom samotný dizajn krabice a jej obsahu veľmi dôležitý. Hra stavila na temnú atmosféru a všetko okolo nej ju podporovalo. Keď ste otvorili veľký PC box a vytiahli z neho materiály plné artworkov a informácií o Sanctuary, nebolo to úplne rovnaké, ako keď dnes otvoríte plastový box a vyberiete z neho disk.

Aj takýto rozdiel pomáhal vytvárať pocit, že ste si domov priniesli celý svet, nie iba program.

Fallout

Pôvodný Fallout z roku 1997 je ďalším krásnym príkladom toho, ako sa fyzické materiály mohli stať súčasťou identity hry.

V krabici sa nachádzal Vault Dweller's Survival Guide, teda samotný manuál hry. Ten mal v pôvodnom vydaní približne 122 strán a bol navrhnutý ako dokument, ktorý prirodzene zapadal do postapokalyptického sveta Falloutu.

Nebola to teda iba knižka s tlačidlami a technickými požiadavkami. Dizajn a texty pracovali s tým, že hráč je obyvateľ Vaultu, ktorý sa musí vydať do neznámeho sveta.

Fallout bol navyše jednou z hier, pri ktorých sa fyzická dokumentácia krásne stretávala s humorom série. Aj obyčajný manuál mohol vyzerať ako niečo, čo by ste skutočne našli v jednej z herných Vaultov.

A to je možno najdôležitejšia vlastnosť starých retailových balení. Bonus nemusel byť drahý. Stačilo, aby mal nápad.

The Secret of Monkey Island

Nie všetky skvelé fyzické bonusy museli zaberať polovicu krabice. The Secret of Monkey Island ukázal, že niekedy môže byť najlepším doplnkom malý kartónový predmet.

Prvé vydania hry obsahovali takzvaný Dial-A-Pirate, teda kartónové koleso používané na ochranu hry pred kopírovaním. Hráč ho musel otočiť do správnej polohy podľa piráta zobrazeného na obrazovke a následne zadať správny údaj. Bez kolesa sa hra jednoducho nedala normálne spustiť.

Dnes by sme takúto ochranu vnímali ako otravné DRM. Vtedy však mala zvláštnu vlastnosť: bola fyzickou súčasťou hry.

Navyše krásne zapadala do pirátskej tematiky Monkey Island. Namiesto anonymného sériového čísla ste v rukách držali malú pomôcku, ktorá vyzerala ako súčasť dobrodružstva.

A presne takéto veci dnes pri retro hrách chýbajú. Nie preto, že by boli technologicky úžasné, ale preto, že boli hmatateľné a zapamätateľné.

Lunar: Silver Star Story Complete

Lunar: Silver Star Story Complete je v tomto zozname trochu špecifickým prípadom. Jeho západné vydanie od Working Designs bolo od začiatku koncipované ako veľmi bohaté balenie a často sa označuje ako zberateľské vydanie. Napriek tomu išlo o hlavné retailové balenie hry a presne reprezentuje typ fyzickej hodnoty, ktorý chceme pripomenúť.

A tá bola obrovská.

PlayStation verzia obsahovala dvojicu herných diskov, pevne viazaný manuál, CD so soundtrackom, špeciálny disk Making of Lunar: Silver Star Story Complete a látkovú mapu sveta Lunar.

Práve Working Designs mali k fyzickým vydaniam hier mimoriadne blízko. Nechceli jednoducho preložiť japonskú hru, vložiť ju do jewel case a poslať do obchodov. Snažili sa z nej urobiť kompletný balík, ktorý bude mať svoju vlastnú hodnotu.

Lunar je tak nádherným príkladom éry, keď sa aj konzolová hra mohla po otvorení krabice zmeniť na malú kolekciu. A keď ste sa k nej po rokoch vrátili, nevyberali ste iba disk z plastového obalu. Vyťahovali ste mapu, listovali v knihe a púšťali si soundtrack.

Práve preto je dnes pôvodné balenie Lunar tak vyhľadávané medzi zberateľmi.

Grand Theft Auto V

Rockstar Games si tradíciu fyzických bonusov udržiaval dlhšie než väčšina veľkých vydavateľov. Grand Theft Auto V z roku 2013 je jedným z najlepších príkladov.

Aj obyčajná retailová verzia obsahovala veľkú mapu sveta Los Santos a Blaine County.

Mohlo by sa zdať, že mapa je oproti kovovej minci alebo látkovému plátnu zanedbateľný bonus. Pri GTA však fungovala trochu inak. Hráč ju mohol položiť vedľa televízora a postupne na nej sledovať obrovský svet, ktorý sa chystal preskúmať.

Rockstar tento prístup používal už v predchádzajúcich hrách. Manuály a mapy série často neboli iba technickými dokumentmi. Vedeli napodobňovať turistické sprievodcov, miestne noviny alebo reklamné materiály a vytvárali tak pocit, že svet hry existuje aj mimo obrazovky.

GTA V síce už nebolo takým monumentálnym balením ako staré PC big boxy, no v roku 2013 bola veľká fyzická mapa stále príjemným dôvodom, prečo si kúpiť krabicovú verziu.

A spätne je možno ešte cennejšia. Keďže mapy v hrách postupne nahradili interaktívne obrazovky a internetové wiki, takýto papierový kus herného sveta dnes pôsobí takmer ako artefakt.

The Witcher 3: Wild Hunt a jeho expanzie

Ak existuje moderná hra, ktorá dokázala najlepšie nadviazať na tradíciu starých PC big boxov bez toho, aby hráč musel kupovať drahú zberateľskú edíciu, je to The Witcher 3: Wild Hunt.

CD Projekt RED vložil do bežnej krabice mapu sveta, soundtrack na CD, The Witcher Universe Compendium, nálepky a ďalšie fyzické materiály. Obsah sa mohol mierne líšiť podľa platformy či regiónu, ale základná myšlienka bola jasná: hráč nemal dostať iba disk.

A práve preto bol The Witcher 3 v roku 2015 taký osviežujúci. V čase, keď sa veľká časť vydavateľov snažila fyzické bonusy presunúť do drahších edícií, CD Projekt ich ponúkol v bežnom balení.

Lenže Poliaci tým ešte neskončili.

Pri fyzických verziách expanzií Hearts of Stone a Blood and Wine sa dostali k nápadu, ktorý dnes pôsobí takmer neuveriteľne. K samotným rozšíreniam pribalili fyzické balíčky Gwent kariet a potrebné žetóny. Zrazu ste si nekupovali iba DLC. Dostali ste aj fyzickú podobu minihry, ktorú ste mohli hrať priamo v Zaklínačovom svete.

Práve Gwent ukazuje, kam sa táto filozofia mohla dostať. Mapa či nálepky vám pripomenuli hru. Fyzické karty však boli samostatným predmetom, ktorý mal hodnotu aj mimo nej. Dodnes sú tieto balíčky medzi fanúšikmi vyhľadávaným kúskom a sám ich neraz pri pive s kamošmi vyťahujem, aby sme si dali partičku.

Cyberpunk 2077

A potom prišiel Cyberpunk 2077, ktorý ukázal, že táto tradícia ešte nemusí byť mŕtva ani v roku 2020.

Bežná fyzická verzia hry obsahovala okrem samotnej hry aj World Compendium s informáciami o svete a lore, pohľadnice z Night City, mapu mesta a nálepky. Digitálne boli navyše dostupné soundtrack, artbook, zdrojová kniha Cyberpunk 2020 a ďalšie bonusy.

Zaujímavé je, že CD Projekt tým vlastne zopakoval filozofiu Zaklínača. Nešlo o obrovskú zberateľskú edíciu s figúrkou za násobok ceny hry. Išlo o štandardný produkt, pri ktorom ste po otvorení krabice jednoducho zistili, že v nej toho je podstatne viac, než ste čakali.

Mapa Night City, pohľadnice a kompendium navyše neboli náhodnými reklamnými predmetmi. Všetky podporovali samotný svet hry. Mohli ste si ich prelistovať ešte predtým, než ste vôbec vstúpili do Night City.

A možno práve preto Cyberpunk 2077 pôsobí ako jeden z posledných veľkých príkladov starej školy. V čase, keď už väčšina hier smerovala k digitálnej distribúcii a fyzická krabica sa stávala skôr nosičom licencie než samotného produktu, dokázal hráčovi stále ponúknuť pocit, že si domov priniesol niečo skutočné.

Na týchto príkladoch je možno najzaujímavejšie, že väčšina fyzických bonusov nebola potrebná na to, aby ste hru mohli dokončiť. Mapa, soundtrack, pohľadnice, látkový plagát či kovová minca nezvyšovali počet pixelov na obrazovke ani nepridávali ďalšiu misiu.

Napriek tomu zvyšovali hodnotu samotného nákupu.

Keď ste si kedysi priniesli novú hru domov, často ste najskôr otvorili veľkú krabicu, vytiahli diskety alebo CD, prelistovali manuál a rozložili mapu. Možno ste si ešte pred spustením hry čítali príbeh sveta. Možno ste skúmali obrázky lodí vo Wing Commanderovi alebo pravidlá v Baldur's Gate. A možno ste si položili na stôl látkovú mapu a kovový medailón z Ultimy.

Samotné otvorenie hry tak bolo malým rituálom. A vlastne aj prvou časťou zážitku.

Dnes retail pomaly ustupuje. Fyzické vydania však ešte úplne nezmizli a stále existujú spoločnosti ako Limited Run Games či Super Rare Games, ktoré vedia, že pre hráčov a zberateľov má krabička stále svoju hodnotu. Ich vydania sú už, pravda, často zámerne limitované a fungujú trochu inak než niekdajšie štandardné hry. O to viac však ukazujú, že fyzický produkt nemusí skončiť svoj život vo chvíli, keď hru dohráte. Môže zostať na poličke, pripomínať konkrétne obdobie a jedného dňa možno putovať k ďalšej generácii hráčov.

Kedysi bola krabica súčasťou samotnej hry. Dnes je fyzické vydanie čoraz viac zberateľským predmetom, no podľa Alexa Lotza, producenta Ziggurat Interactive, sa podstata tejto hodnoty nemení:

„Digitálna distribúcia kníh, filmov, hudby a videohier spôsobila, že tieto diela sú dostupnejšie a môžu zostať dostupné dlhšie, hoci nie vždy konzistentne alebo univerzálne. Fyzické médiá však majú materiálne, spoločenské a zážitkové vlastnosti, ktoré sa nedajú úplne preniesť do digitálnej podoby. Je rozdiel držať v rukách knihu, pozerať film premietaný ako svetlo v tmavej miestnosti, kúpiť si kazetu alebo vinyl obľúbenej kapely priamo na koncerte alebo si odniesť domov hru v krabici spolu s manuálom, ktorý pre vás pripravili jej vývojári.

Hardvér, spôsoby distribúcie, dodávateľské reťazce aj ekonomika výroby sa neustále menia. Jedna vec však zostáva: fyzické médiá prinášajú vlastnosti, zážitky, spokojnosť a spomienky, ktoré digitálna distribúcia nedokáže reprodukovať. A práve preto po nich bude stále existovať dopyt.“

Reboxy sa dnes venuje práve návratu tohto pocitu. Spoločnosť pripravuje fyzické vydania inšpirované klasickými PC big boxmi a snaží sa do nich dostať niečo z toho, čo bolo kedysi pri hrách úplne prirodzené. Medzi pripravované projekty patrí aj návrat kultovej strategickej série KKND - Krush, Kill 'n' Destroy, ktorá dostane balenie odkazujúce na éru veľkých počítačových krabíc a Reboxy na nej spolupracujú práve so Ziggurat Interactive.

Možno teda fyzické hry skutočne nezmiznú. Možno sa len zmení dôvod, prečo ich kupujeme. Kedysi bola bohatá krabica prirodzenou súčasťou každého veľkého vydania. Dnes môže byť rovnaká krabica zberateľským predmetom, ktorý si človek nechá na poličke aj desaťročia po tom, čo hru prvýkrát vložil do konzoly alebo počítača.

A práve v tom je možno najväčšia sila fyzických hier. Digitálnu kópiu môžete vlastniť, hrať a dokonca si ju môžete uchovať. Fyzická krabica však dokáže uchovať aj spomienku na to, ako ste ju kedysi otvorili.