Tento ovládač má skvelý názov. Hovorí vlastne za všetko. The Challenger - v slovenčine vyzývateľ. A koho vyzýva? Xbox, PlayStation aj Nintendo. Firmy, ktoré mali roky neotrasiteľné pozície v oblasti príslušenstva pre svoje platformy a dosť zaspali na vavrínoch. Vavrínoch, ktoré hráčom prinášali drahšie ovládače ako konkurencia, ale zato bez niektorých noviniek. Takže kým third party príslušenstvo už termín stick drift takmer nepozná, všetky tie gamepady od Xboxu, PlayStationu či Nintenda sa s tým ešte trápia. A to všetko za 35 eur? To nie je len vyzývateľ, to je vztýčený prostredník.

V čom je teda háčik, keď tu dostávame ovládač s Hall effect páčkami a ďalšími funkciami za pár drobných? Bude to značka? Veď Drakong nikto nepozná a znie to skôr ako nejaké fancy pivo z tej ázijskej reštiky na rohu. No nie je to pravda. Drakong je síce možno neznáme meno, ale aj to len preto, že to je nová podznačka Hyperkinu. A to už je v oblasti gamepadov dobre známe meno. The Challenger tak v istom ohľade nadväzuje na nedávny model The Competitor, taktiež pre PC a Xboxy. Akurát tu dostanete klasický asymetrický dizajn a ešte nižšiu cenu.

Je to ovládač za 35 eur s funkciami navyše, takže čo vlastne dostanete v balení? No, veľa toho nie je. V krabičke je ovládač, kábel k nemu, veľmi základná dokumentácia (vlastne len taký letáčik), zľavový kód na 10% z ďalšieho nákupu, nálepka Hyperkin a trochu vzduchu. Ale za tie peniaze ani viac nemôžete chcieť, takže žiadne negatívum. Dokonca by som povedal, že na tak nízku cenu je balenie stále prekvapivo štýlové a elegantné.

The Challenger je dizajnovo aj veľkosťou ovládač, ktorý jasne vychádza zo základných Xbox gamepadov. Je tam viac zelenej, nejaké tie hrany navyše, ale inak xboxový ovládač, akých sú tu už kopy, či originály alebo third party. Okamžite, ako ovládač zoberiete do rúk, sa tak dostaví známy pocit a idete po pamäti. Vpredu je navyše akurát M tlačidlo, všetky ostatné prvky poznáte. Možno niektorých poteší úplne klasický D-pad. Vzadu je to už o niečo zaujímavejšie, keďže tam sú dve programovateľné zadné tlačidlá akurát pod prstenníky, s ktorými využijete to M tlačidlo, aby ste si tam namapovali funkcie, ktoré chcete.

Rukoväte majú zozadu jemnú textúru v plaste, aby sa ovládač dobre držal aj dlhé hodiny. To isté platí aj pre RB/LB tlačidlá a zadné triggery. Nie sú to nejaké výrazné vrúbkovania, skôr jemná zmena povrchu. Originálny Xbox gamepad toto robí lepšie, prsty na ňom pohodlnejšia držia. Niektoré kvalitné third party kusy sú už úplne iný level so skutočne upravenou textúrou priamo na poriadny grip pri hraní. Toto je len také letmá zmena povrchu, ktorá asi reálny dopad nebude mať.

Tie najväčšie zmeny sa v tomto ovládači skrývajú vo vnútri. Tak sú to napríklad už spomínané Hall effect páčky, ktoré minimalizujú riziko driftu. Nie sú to síce magnetické TMR páčky, ale za 35 eur stále lepšie ako originál za vyššiu cenu. Taktiež tu nájdete Hall effect analógové triggery, čiže opäť sa môžete tešiť na dlhú životnosť, dobrú presnosť a hladký pohyb. Až sa musíte zamýšľať nad tým, ako je možné, že toto fakt tí konzoloví giganti nedokázali už dávno, keď to zjavne nie je také náročné.

A aby toho nebolo málo, triggery sú rovno impulzné, čo sa až tak často nevidí. Celkovo skoro nikto o tej funkcii nevie a zdá sa, že aj v Xboxe na ňu zabudli, lebo to využíva len pár hier. Je to vlastne jemná spätná väzba v triggeroch, ktorá sa hodí napríklad pri pretekárskych hrách. Nie je to veľká vec ako haptická spätná väzba na DualSense, ale naozaj drobná a jemná funkcia, no s pekným efektom. Akurát na ňu naozaj každý zabúda a o to väčším prekvapením je v tomto lacnom ovládači.

Nie sú síce spracované nejako výrazne alebo extrémne presne, ale pri hraní Forza Motorsport to funguje, ak ste fanúšikmi gamepadov oproti volantom. To isté platí aj o klasickej spätnej väzbe. Nechýbajú tu duálne motory, ktoré tiež možno nie sú najpresnejšie a najdetailnejšie na svete, ale v tejto cenovej kategórii väčšinou výrobcovia vibrácie vynechávajú úplne, takže príjemne prekvapí, ak tu sú a nefungujú až tak zle. Čo je vlastne asi myšlienka, ktorá by mohla byť leitmotívom ovládača ako takého - prekvapuje tým, že pri tak nízkej cene vôbec nie je zlý.

Kde je teda ten háčik? Nejaký tu predsa musí byť, pri takej cene je vždy. No a naozaj tu je. Challenger je nabitý funkciami a tým je obrovským prekvapením. Ale tú lacnotu tu jednoducho cítiť. Napríklad na materiáloch. Už na prvý dotyk cítite lacný plast, tlačidlá majú relatívne tuhé a hlučné membrány na ťuknutia. D-pad by mohol byť presnejší, ak chcete v Street Fighteroch a iných hrách vyrezávať presné trištvrtekruhy. Klobúčiky páčok pôsobia tiež lacno na dotyk, aj keď im nemôžem uprieť odolnosť - len tak sa nezošúchajú. Kábel je síce dlhý, ale neopletaný, nemá nejaký systém pevného uchytenia v ovládači.

Jednoducho cítite, že tu sa síce išlo po čo najlepšom pomerne funkcií a ceny, ale niekde sa skresávať muselo a to je práve „luxus“ vyhotovenia. Nemám dojem, že je ovládač vyhotovený zle, to vôbec. Len, že sú to všetko materiály, ktoré sú na pohľad aj dotyk lacné. Môžu vydržať dlho, ale cítiť to.

Nie je to gamepad, ktorý by ste kupovali pre prémiové materiály, dokonalý D-pad alebo pocit z držania, ale za približne 35 eur ponúka funkcie, ktoré by ste ešte donedávna čakali len od výrazne drahších modelov. Hall effect páčky a triggery, impulzné triggery, programovateľné zadné tlačidlá aj vibrácie z neho robia mimoriadne schopného spoločníka na hranie. Najmä, ak chcete šetriť, lebo už ste dali obličku za RAMky a disk. Ak vám teda neprekáža, že v rukách budete cítiť lacnejší plast a nepotrebujete luxusné spracovanie, The Challenger je veľmi presvedčivý vyzývateľ, ktorý za svoje peniaze ponúka až prekvapivo veľa.