Pravdepodobnosť, že ste videli filmové spracovanie knižnej predlohy Smrteľné stroje, je nesmierne vysoká. Kvalitou vás pravdepodobne tento snímok nepresvedčil natoľko, aby ste si ho púšťali každý rok okolo Vianoc ako Die Hard, Green Mile, Shawshank a hromadu ďalších chuťoviek. Ale ušlo to. Taká dobrá nebola (subjektívne) ani kniha. Dá sa to čítať, je to tak trochu young adult, ale nie až tak, že by vám začali odumierať mozgové bunky. Keby mali vývojári z Grape Pickers na licenciu, vznikla by istotne hra Mortal Engines a vyzerala a hrala by sa ako Survival Machine.

Prekvapivo odhalím karty hneď na začiatku: hra nič extra, ale budem radšej vidieť pohár poloplný ako poloprázdny. Svoje publikum si Survival Machine, napriek na grindovaní založenej hrateľnosti a jednoduchšom spracovaní, istotne nájde. Nebude príliš početné, nebude ale ani vzácne. Pretože napriek tomu, že sme herné prvky, na ktorých hra stojí, videli už miliónkrát, stále tu je ten hnusný a zákerný červíček pochybnosti nútiaci hráča skúsiť to ešte raz. A ešte raz, lebo človek nikdy nevie, ale potom zistí a už sa do hrania núti. Takže Survival Machine je (prekvapivo) survival s obrovskými strojmi.

Je obrovská škoda, že hneď na začiatku máte pred sebou gigantický kolos a nestaviate si ho sami. Teda úplne na začiatku sa vám predstaví príbeh: kde bolo, tam bolo, bol raz svet, ktorí ovládli zombíci. Ako už býva zvykom, civilizácia ako taká zanikla a preživší robia to, čo musia. Prežívajú. A to na obrovských strojoch, ktoré pre nich slúžia ako základňa, bezpečné útočisko (teda pokým sa nepriženie vlna nemŕtvych) a dopravný prostriedok. Vašim cieľom nie je len skromne prežívať, ale aj odhaľovať tajomstvá minulosti, skúmať prostredie a krajinu so všetkým, čo z nej zostalo.

Úvod vás naučí základom ovládanie a po menšom blúdení v podzemí nájdete svoj kolos a môžete sa pustiť do odhaľovania. Ako som už načrtol, je to trochu aj škoda, pretože nás vývojári obrali o možnosť vybudovania si vlastnej pevnosti na kolesách. Rovnako nie je k dispozícii žiadne upravovanie vytvorených interiérov, maximálne staviate nové a nové objekty. Najprv nájdete plán, podľa ktorého budete stavať, nazbierate dostatok surovín a na voľnej ploche stroja budujete svoju vlastnú mini ríšu. Klasický kolotoč hľadania surovín, z ktorých vyrobíte nástroje a nových surovín a nových nástrojov sa začne roztáčať až šialene rýchlo. V opustenom svete je čo zbierať.

Veľmi rýchlo si zapracete skromný inventár, zostrelíte lukom zombíkov, vybrakujete miestne doly, zosekáte stromy, nazbierate kamene, postavíte objekty, ktoré vám otvoria dvere k novým predmetom. Kolobeh survivalu v hrách v praxi. Pomocnú ruku vám podajú ostatní hráči, pretože sa riadne nachodíte. Spolupracujúca štvorica dobrodruhov násobí zábavu, ale nebudeme si klamať: tak je tomu v každom titule ponúkajúci kooperáciu. Horšie je to už s hľadaním ostatných hráčov a ak aj na niekoho natrafíte, niekedy by ste mu radšej krompáčom mlátili po tej nespolupracujúcej gebuli.

To, čím sa hra mohla (a mala) od ostatných survivalov odlišovať, je práve pevnosť na kolesách. Gigantický stroj je presne tým lákadlom, ktoré zaujme na prvý pohľad. Nevyužitý potenciál je pochovaný nielen mizernými úpravami, ale aj zúfalým využitím ako celku. Do kotla priložíte drevo, uhlie alebo iné suroviny a hybaj ho vpred. Pomalé napredovanie by nevadilo, keby bolo na čo sa pozerať. Odhaľovanie mapy je skôr únavné a ničím nezaujme napriek pestrosti jednotlivých prostredí. Stále je to vaša pevnosť, ktorú vybavujete obrannými mechanizmami, ale pri hraní necítite spojenie so strojom.

Väčšinu času teda strávite mimo pohybujúcej sa pevnosti s cieľom zbierania surovín, hľadania pokladov, receptov a plánov. Krajina je však pustá, s nevýrazným dizajnom a stále vám chýba konkrétnejší cieľ. Vyrábate nástroje a zbrane, udržujete obranu v dobrej kondícii a zlepšujete technické možnosti stroja. Väčšinu času sa túlate po lúkach, kopcoch, doloch, no neskôr sa presuniete aj do horských oblastí so strmými útesmi s ťažšie dostupnými miestami. Zo základného Frontier biómu nájdete cestu do Alpine, kde vás čakajú nielen zasnežené, vysokohorské oblasti, ale aj prímorské rybárske osady. Je to fajn, ale z ničoho nepadnete na zadok.

Technické spracovanie nevsádza na technologickú pompéznosť a mierne komixový look hre výrazne neškodí. Áno, všetko je spracované jednoduchšou formou a objekty nedajú vašej highendovej grafickej karte dôvod na ukázanie toho, čo dokáže. Žiadna sláva, žiadna fyzika, model poškodenia či možnosť upravovať alebo meniť prostredie. Primitívnymi (často jednofarebnými) textúrami potiahnuté objekty napovedia, že tentoraz sa hrá primárne na prístupnosť. Na Steam Decku to nevyzerá vôbec zle a ovláda sa obstojne. Teda obstojne - je úplne jedno, či trieskate do klávesnice a kŕčovito zvierate hlodavca alebo máte v rukách gamepad (alebo handheld).

Ovládanie ako také nie vyslovene krkolomné, ale na niektoré nuansy si budete musieť chvíľu zvykať, občas by sa zišlo tu a tam prehľadnejšie menu, popis objektov, trochu usporiadať jednotlivé položky, sprehľadniť inventár. Ide o subjektívny dojem, ale ako celok pôsobí ovládacia schéma a interface ako jeden obrovský chaos - síce v ňom vždy nájdete presne to, čo potrebujete, ale trpí tým prehľadnosť.

Survival Machine je priemerná survivalovka, ktorá ponúka kooperatívne naháňanie sa za surovinami, bastlenie nástrojov, predmetov, obranných vežičiek a primitívne zneškodňovanie zombíkov. To všetko v šate, ktorý je prístupný skôr k mladšiemu publiku a tomu zodpovedá aj pomerne jednoduchá hrateľnosť a nie príliš komplexná zábava. Máme tu síce novinku, pohybujúci sa kolos, ale potenciál tohto herného prvku zostal až trestuhodne nevyužitý. Je to taký zjednodušený, monotónny survival pre mladších hráčov, ktorý nekladie žiadnu výzvu pri zdolávaní prekážok. A konečne sa môžem vrátiť do Valheimu.