So Splinter Cellom sme nakoniec mali štastie

Autori po rokoch dokončili Splinter Cell: Conviction a teraz zhodnocujú a analyzujú, kde spravili chyby. My vieme, že hra mala za svojho života tri dizajny. Prvý bol pokračovaním štandardného Splinter Cellu, ale len na chvíľu, potom prišiel ošiaľ Assassin's Creed a úplná zmena celého dizajnu na anti-splinter cell hru. Splinter zrazu nebol Splinter, ale Assassin's Cell, nemal žiadny stealth, žiadnu tmu, žiadne okuliare. Jediný stealth prvok bolo strácanie sa v dave a boje boli čisto kópiou Bourneho. Chýbali aj coolové hračky. Nebolo to zlé, ale nebol to Splinter Cell, bolo to veľké riziko, ktoré si nakoniec uvedomili. Našťastie. Začalo sa prerábanie ako gameplay štýlu, tak aj svetelného modelu, ktorý vôbec nepracoval s tieňmi a ani temnotou.

Tento omyl zdržal hru prakticky o dva a pol roka, ale nakoniec ako podľa recenzií vidíme, bola to cesta k evolúcii modernej stealth akcie. Autori si teraz dali záležať ako na dvoch štýloch gameplayu - stealth a akčnom, ktoré môžu hráči kombinovať, aj na príbehu, ktorý má dve vrstvy - jedna je klasická geopolitická kríza a druhá je viac emocionálna a to smrť dcéry Sama Fishera, ktorú sa snaží objasniť. 

Žiaľ stratený čas niečo stál a dĺžka kampane sa tak pohybuje v časoch COD hier, teda okolo 6 hodín. Síce kooperačná kampaň hernú dobu rozširuje a rovnako aj malé challenge úlohy, ale pre singleplayer hráčov bude zážitok kratší. Rovnako čas si zobral za obeť aj prenášanie tiel, ktoré autori už nestihli zapracovať.

Viac o pozadí vývoja Splinter Cellu si prečítajte na Gamepro.