Vojaci: Hry vás na vojnu nepripravia

IGN spísalo zaujímavý článok o tom, ako vidia skutoční vojaci vojnové hry. Niekoľko vojakov pre nich zodpovedalo rôzne otázky porovnávajúce hry a realitu boja.

- Skúsenosti - vojaci hry radi hrajú, ale tak ako hry nepomôžu prežitiu vo vojne ani bojové skúsenosti nepomôžu v hre. V hre stačí prísť na systém. Dajú sa však využívať nacvičené taktiky ako cover štýl, nakúkanie spoza rohov, to však je len základ, ktorý poznajú aj hráči.

- Tímy - v skutočnom boji takmer nikdy vojak nebojuje sám, chodí sa v skupinkách dvoch až ôsmich členov, pričom sa skupina priamo v boji rozdelí, ale nikto neostáva sám. Vízia jedného supervojaka je cool, ale v skutočnom živote nefunguje. Rovnako nie je bežný otvorený boj, žiadny nepriateľ nestojí a nečaká na vaše guľky, skrývajú sa a taktizujú.

- AI - v hrách je inteligencia nepriateľov schématická a predvídateľná, v skutočnom boji je stále iná, nedokážete predpokladať, čo sa stane a aká bude situácia v ďalší deň.

- Stres - v hrách niečo ako ohrozenie necítite, v skutočnosti si vojaci dávajú pozor na každom kroku (nefunguje tam autoheal).

- Náboje a zbrane - náboje v hrách prakticky nie sú neobmedzené a stále sa zbierajú zásobníky, vojaci v skutočnom boji majú náboje obmedzené a snažia sa o one-shoot one-kill systém. Väčšina vojakov toľko zbraní, ako v hrách nikdy neuvidí, nie to aby používali každú, ktorú uvidia na zemi. Armáda má len niekoľko povolených zbraní.

- Realita - hry neponúkajú reálnu víziu o službe vojaka, služba je často nudná, stereotypná, je tam hromada čistenia a papierovania. Autori sa v hrách snažia ukázať atmosféru daného konfliktu, ale nedokážu zachytiť skutočný boj a vnímanie boja vojakom. Ponúkajú len prestrelky v zábavnom štýle.