Dojmy z Until Dawn: Keď vás Sony zavrie do tmavej drevenej búdky, viete čo vás čaká

Kamkoľvek sa už nejaká partia tínedžerov vyberie, zdá sa, že to nikdy nemôže dopadnúť dobre. Za niekoľko desaťročí sa z toho stalo hororové klišé, ktoré skončí vyvraždením celej partie, pričom v závere prežije jediná morálne čistá mladá postava. Má to svoje pravidlá, kedy zomierajú muži, kedy ženy, poradie majú určené ešte aj farby pleti a najväčšie chúďa je dievča, ktoré ako prvé vo filme ukáže prsia.

Na klasické tínedžerské klišé, kedy sa v hrôzostrašných situáciách všetky postavy správajú zo zásady maximálne iracionálne, však teraz vsádza Sony vo svojom novom exkluzívnom titule. A chcú ukázať, že aj s takto prevareným materiálom sa ešte dá šikovne pracovať. Hlavne sa ale už z úvodných prezentácií zdá, že chcú pracovať skôr s vami.

Z partie si nevyberáte postavu a vlastne v mnohých ohľadoch nemôžete do hry príliš zasahovať. Hra sa totiž hrá s vami a brnká na citlivé struny. Pocit úzkosti tak nechýba ani v prípade, keď na obrazovke vidíte niečo, čo sa cez víkendy vysiela v TV o 3 ráno. Najskôr sa vás spýta na vaše pohlavie, potom či hráte v tme a podobne pokračuje, kým sa dostanete k samotnému hraniu.

Until Dawn nás do svojho príbehu uviedla typickým televíznym spôsobom. V minulých dieloch sme (ne)videli, že partia 8 mladých ľudí je v starej drevenici, kde sa však dejú divné veci. Prenasleduje ich vrah, postupne sa strácajú a nechýbajú ani konflikty medzi nimi. A zrazu sa ocitáme v koži krehkej dievčiny. Mikinu má celú krvavú a spolu s jedným zo svojich priateľov skúma časť domu.

Kamera je statická, nesleduje postavu, len sa za ňou mierne natočí, kým sa prepne do inej časti miestnosti. Hra tak môže jednoduchšie manipulovať s tým, čo vidíte a kedy vás vystraší. Akcie sme sa nedočkali, za to sme mohli zažiť náznaky postupného odhaľovania príbehu skúmaním rôznych predmetov v dome, či prostredníctvom rozhovorov. Hra sa snaží zapojiť celý ovládač. Šúchaním po dotykovej ploche prevraciate stránky v denníku a trasením môžete niečo odtrhnúť. Taktiež nechýbajú ani QTE a ostáva nám dúfať, že nimi autori nebudú hru presycovať.

Tie vám dokonca v niektorých momentoch dajú na výber odpovede a reakcie, ktoré sa snáď odrazia v ďalšom progrese počas hry. Atmosfére napomáha aj ambientná hudba a pri takejto hre ani tak neprekáža, že prostredie nie je spracované úplne najlepšie. A samozrejme nechýba ani nejaká tá poctivá ľakačka. A aj keď je v tomto prípade prvoplánová, v prostredí tmavej Sony búdky obitej drevom so slúchadlami na ušiach dokonale splnila svoj účel.