Česká hra Sine od štúdia pražského Lonely Vertex vyšla už pred takmer dvoma rokmi a na mobiloch naozaj zaujala. Získala niekoľko ocenení, objavovala sa v rôznych rebríčkoch a obľúbili si ju nielen kritici, ale aj samotní hráči. Za to všetko podľa mňa vďačí hlavne svojmu konceptu. Ten je tak jednoduchý, že ho dokáže každý pochopiť takmer okamžite a získa si vás napríklad už behom krátkej návštevy stánku na výstave či konferencii. Presne takto som sa s ňou zoznámil ja. Stačilo len pár chvíľ a padla mi do oka. Teraz som sa k nej dostal zase, avšak už v novej verzii pre Nintendo Switch.

Sine je vo svojej podstate jednoduchá arkádovka, ktorá testuje vaše reflexy, pamäť a aj jemné ovládanie. Dá sa ovládať jedným prstom (aj na Switchi je dotykové ovládanie v handheldovom režime), dá sa hrať len minútku medzi dvoma zastávkami MHD, ale dokážete pri nej stráviť aj hodinu. Výhoda je v tom, že sa dá hrať vždy – bez ohľadu na to, koľko času máte na hranie alebo akú máte práve náladu. V jednoduchosti konceptu je jej sila a vlastne tým sa presadila aj na mobiloch. Teraz je jediný rozdiel v tom, že sa pridáva aj možnosť hrať s klasickým ovládaním a na veľkej obrazovke TV.

A aký je vlastne ten koncept? Ovládate sínusoidu, konkrétne jej tvar. Je to naozaj jednoduché, ale budete sa až diviť, čo všetko sa tým dá dosiahnuť. Po sínusoide sa totiž automaticky pohybuje akýsi lúč svetla alebo čo to je. To je vlastne akási hlavná postava, ktorú musíte od začiatku dostať úspešne do cieľa na konci. Musíte tak prekonávať prekážky, ktoré vám hra do cesty stavia a rozhodne ich nebude málo. To je teda hlavná cieľ – dostať sa zo začiatku až na koniec levelu. Hra ale obsahuje aj doplnkové ciele, kedy musíte zbierať v leveloch žlté orby alebo splniť časový limit.

Celkovo hra obsahuje viac ako 40 ručne vytvorených levelov, ktoré sú rozdelené do štyroch prostredí. Každé prostredie sa líši vizuálne, ale má aj vlastné nástrahy a obmeny pravidiel. Aby ste sa dostali do nového prostredia (čo je vlastne nová kapitola), potrebujete získať určitý počet hviezd. Za prejdenie levelu je jedna, za svetelné orby druhá, za splnenie časového limitu tretia. Takto vás autori motivujú, aby ste sa vracali k už prejdeným levelom a skúšali v nich získať viac hviezd, čo vám umožní progres ďalej. Málokedy sa totiž podarí splniť všetky tri ciele naraz. Hlavne zbieranie orbov a časové limity sa prakticky vylučujú.

To všetko vďaka pohybu. Tým, že vy neovládate lúč, ale vlastne len jeho dráhu, neovládate priamo ani rýchlosť pohybu či ďalšie veci. Ovládanie je takpovediac len sprostredkované, takže musíte pracovať s tým, čo vám hra predostrela. Nedokážete ovládať výšku vlny, tá je fixná. Ale dokážete ovládať jej dĺžku. Takže ju natiahnete a vďaka tomu sa vyhnete napríklad asteroidom či iným prekážkam. Alebo ju stiahnete a dostanete sa tak k orbu. Samozrejme, tvar vlny následne ovplyvňuje aj rýchlosť. Takže ak chcete spĺňať prísne časové limity, musíte sa snažiť mať dlhé vlny, ktoré ale zase neumožňujú dobré manévrovanie.

Neustále tak musíte behať prstom po displeji (alebo ovládať vlnu analógom), aby ste menili tvar podľa toho, ako si to vyžaduje situácia v danej sekunde, dokonca v danej desatine. Niekedy prekážky len tak tesne líznete a preletíte medzi nimi. To všetko si ale zároveň vyžaduje dosť cviku a musíte si osvojiť aj jemnosť pohybov. Pri hraní dotykom to je pohodlné. Ovládanie analógom či D-padom už ale predstavuje trochu väčšiu výzvu a nie je také rýchle a ani také presné. Je ale pochopiteľné, že dotykom dokážete reagovať rýchlejšie a presnejšie. Navyše hra v ďalších kapitolách nemení len prekážky, ale aj tvar vĺn, takže narazíte napríklad aj na hranaté.

Koncept je chytľavý, hra je zábavná, ale má aj svoje muchy a nedostatky. Obťažnosť mi občas pripadá už naozaj prestrelená a namiesto motivovania sa ku koncu hry už príliš často dostavuje frustrácia. Občas to dokonca pôsobí až nevyvážene, že jeden level vám dá pekelne zabrať a ďalší je nepomerne jednoduchší. Ďalším veľkým nedostatkom je absencia online rebríčkov, ktorá je až nepochopiteľná. V každej hre, kde sa hrá o čas (a jeho zapisovanie) by automaticky mali byť aj online rebríčky, nech majú hráči ďalšiu motiváciu hru hrať. Lebo takto raz prejdete to, čo zvládate, zvyškom možno kvôli frustrácii nedohráte a už sa ku hre nevrátite.

Čo by bola škoda, lebo je nielen zábavná, ale aj dobre vyzerá a znie. Minimalistický vizuálny štýl jej veľmi pekne sadne a grafika je tvorená hlavne pozadiami a prekážkami. Výhodou je, že to nie je rušivé, efektov aj elementov je tak akurát, takže zreteľne vidíte to potrebné, aby ste sa v tom nestrácali. Ešte lepšia je hudba, ktorá vychádza zo synthwave štýlu a počúva sa naozaj dobre. Dokonca by som ocenil, ak by sa dala niekde vypočuť aj samostatne. Autori síce odporúčajú hrať zo slúchadlami, ale dobre si hudbu užijete aj na TV s poriadnymi reprákmi.

No a na záver ešte jedna sympatická vec – cena. Za hru totiž dáte len 2,99€, čo dnes nie sú ani dve pivá. A poskytne vám za tú sumu viac zábavy ako tie dve pivá. Možno aj vďaka veľmi sympatickej cenovke hre dokážete odpustiť nejaké tie nedostatky. Aj bez toho si ju ale aj tak užijete, zabavíte sa na nejaký čas a taktiež sa potrápite. Akurát bude vždy obrovská škoda, že sa s časovými limitmi neraz vytrápite, ale nakoniec aj tak neviete, ako na tom globálne vlastne ste.