Nintendo v lete prinieslo hneď niekoľko svojich prezentácií a prakticky na každej sme dostali nejaký shadowdrop. Hra, o ktorej ste pravdepodobne ani len netušili, sa dočkala nielen oznámenia, ale zároveň aj vydania. A jedným z týchto shadowdropov bola aj puzzle hra Pokémon Friends, ktorá vyšla po letnej Pokémon prezentácii. Je to drobný spin-off, ktorý vyšiel pre Switch a k tomu aj mobilné systémy Android a iOS. Je to v zásade tá istá hra, ale v mobilných verziách vie byť otravná. Je síce free to play, ale s denným limitom na počet puzzlov, ktoré môžete riešiť. Vo Switch verzii získate všetko bez obmedzení za 9,99€.

Je to sympatická cena, ale naozaj len zvýrazňuje, aká drobná táto hra vlastne je. A keď a pozriete na obsah, vlastne by to ani nemusela byť Pokémon hra. Len tu a tam je niekde nejaký Pokémon, ale tieto príšerky nie sú kľúčové pre hrateľnosť. Dokonca by som povedal, že drvivá väčšina puzzlov s nimi v zásade nič nemá, akurát to zasadenie hry je v Pokémon svete. Ale aj to by sa dalo nahradiť prakticky čímkoľvek iným. Prečo tu je teda Pokémon značka, keď je pre hre vlastne len o pár skinoch? Lebo bez Pokémonov by hra asi nezaujala.

O čom to teda je? Hra vás naozaj jednoducho prevedie svojimi princípmi a osvojíte si ich behom prvých pár minút. Potom sa už môžete pustiť do hrania podľa seba a užívať si ju svojim tempom. Práve o tom to totiž je, o relaxe večer pred spaním na 5 minút. Prípadne aby ste ráno rozhýbali neuróny, kým sa vrhnete do práce. Na tieto veci je fakt dobrá, lebo je to naozaj hlavne o tých hádankách a tie veci navyše sú vlastne len taká omáčka okolo. Je to pre vás pár klikov, aby ste sa pustili opäť do ďalších hádaniek.

Čo je vlastne to naokolo? V jednej hre musíte splniť trojicu puzzlov. Nič náročné, naozaj je to rýchle na prejdenie ráno pri káve. Po ich zdolaní ste na základe výsledku ohodnotení, akurát tu má to hodnotenie formu vlny, ktorú ste nazbierali. Prečo vlastne vlny? Každá táto séria troch puzzlov vám dá klbko a to klbko následne môžete využiť na výrobu nejakého plyšového Pokémona. Podľa druhu vlny vyrobíte aj druh pokémona - z vodnej vodného, z ohnivej ohnivého a podobne. Nedáva to úplne zmysel, ale funguje to tak.

Čo potom s tými plyšovými Pokémonmi? Máte vlastne dve možnosti. Buď si plyšákov vystavíte vo svojom virtuálnom domčeku, ktorý si dekorujete príslušenstvom a následne tam na rôzne miesta môžete položiť plyšákov - len tak na koberec, do pelieška, na policu a podobne. Alebo ich niekomu darujete. Vo vašom mestečku je čoraz viac rôznych postavičiek, ktoré prichádzajú s konkrétnymi požiadavkami na Pokémonov - do lesa, malý na stôl, ktorý zapadne k ich ohnivej osobnosti a podobne. Musíte si tak pozrieť ich požiadavky a vybrať vhodného Pokémona. Za odmenu dostanete novú dekoráciu do svojho domu.

A budete to reálne robiť? Možno prvé 3 dni, potom sa na to vykašlete. Nemá to hĺbku, vlastne ani herný zmysel. Možno sú hráči, ktorých baví dávať Pokémonov virtuálnym postavičkám a potom si zveľaďovať virtuálneho izby, ale nemyslím si, že by ich bolo tak veľa. Úprimne, po týždni hrania bola pre mňa väčšia motivácia dostať každý deň pečiatku za spustenie hry. Nové pečiatky získavate za zvyšovanie Friend úrovne, ktorú budujete darovávaním plyšákov. Jednoducho to je dosť plytká mechanika a po niekoľkých dňoch sa pristihnete, že už ani vlnu nemeníte na Pokémonov. Len idete z jedného puzzlu do druhého.

Tak vás to aj bude baviť. A preto asi hru nechcete veľmi hrať na mobiloch v jej verzii zadarmo. Možno ráno máte chuť len na 4 hádanky a idete ďalej, ale večer si namiesto TV môžete zahrať aj na 30 minút, no free to play verzia vás bude limitovať. V tomto je hra Pokémon Friends podobná niektorým iným v tomto žánri, že vie chytiť na jednoduchosti, prístupnosti a vlastne aj zábavnosti. Chcete teda ísť ďalej, keď máte nejaký ten čas, nechcete byť obmedzovaní nejakým limitom.

A jednotlivé puzzly sú zaujímavé. Majú takú tú WarioWare kvalitu, aj keď sú o niečo dlhšie. Ak ste kultovú Nintendo sériu nehrali, je to vlastne kolekcia minihier, krátkych len na pár sekúnd, ktoré sú mechanicky jednoduché, ale preveria vás rôznym spôsobom - postreh, rýchlosť, dôvtip a podobne. Tu je to podobné, akurát to nie je na pár sekúnd, keďže každú hádanku riešite v niekoľkých opakovaniach (a hra pred vás dáva komplexnejšie problémy). Stále je to však naozaj krátke a s jednoduchým princípom. Dajme tomu, že vám jeden puzzle so 4 opakovaniami zaberie tak 15 sekúnd. A vy sa vždy budete snažiť to ešte skrátiť.

Celkovo je tu 50 rôznych druhov, pričom aj keď znova hráte ten istý puzzle, neopakujú sa. Sú tu rôzne variácie a tiež sa pomaly ich náročnosť stupňuje, ako som už spomínal vyššie. Taktiež náročnosť stúpa pri opakovanom hraní. Hra sa vám snaží namiešať druhy puzzlov tak, aby ste mali naozaj rôznorodé trojice, takže kým jeden druh hráte prvý raz, ďalší ste už možno predtým hrali dvakrát, takže teraz náročnosť rovno stúpa, aby ste už na začiatok dostali niečo ťažšie. Hra je tak dlho svieža, časom si niektoré obľúbite, lebo sú naozaj dobre navrhnuté. Akurát je teda téma Pokémonov na ne nalepená len veľmi zľahka, jedna postavička alebo tak.

Musím pochváliť ovládanie, ktoré pomáha okamžitej hrateľnosti a rýchlo si ho osvojí prakticky každý, vy, vaše dieťa aj vaši rodičia. Môžete ovládať tlačidlami, ale pokojne aj na displeji, pričom dotykové ovládanie je naozaj intuitívne a možno aj vhodnejšie pre dosahovanie najlepších časov. Na displeji môžete hrať aj „tlačidlovo“, kedy sa časť obrazovky premení na virtuálne tlačidlá. Funguje to, ale nie je to až také pohodlné. Aj vďaka dobre odladenému ovládaniu je hranie také pohodové a príjemné, kedykoľvek máte čas.

Sú tu rôzne menšie nedostatky, ale poďme na to najhoršie. V zásade okrem vašej vlastnej túžby si trošku precvičiť prsty a myseľ tu nie je žiadna motivácia, ktorá by vás pri hre držala. Nedokážete si len tak vybrať minihru a hrať ju. Nie sú tu ani žiadne porovnania a rebríčky, aby ste sa mohli skúsiť predháňať s inými hráčmi v tabuľkách. A ja sa obávam, že aj keď ma teraz baví si hru zapnúť každý deň na nejakú tú chvíľu, o dva týždne aj zabudnem, že mám niečo takéto vôbec stiahnuté v konzole.

Audiovzuálne spracovanie je minimalistické a tiež vám veľmi neutkvie v pamäti. Grafika naozaj len okrajovo vychádza z Pokémon značky a hudba je ľahko zabudnuteľná. Nejaká tu je, ale nie som si istý, ako vôbec znie. A to som hru hral aj dnes, keď píšem recenziu. A to vlastne asi sumarizuje Pokémon Friends. Je to hra s chytľavo navrhnutými minihrami a puzzlami, ale to samo o sebe asi až tak nestačí, keď vás ku hre časom už nič neťahá a nie sú tu ani veci, ktoré by zabránili tomu, že vám čoskoro vyfučí z hlavy.