Tieto recenzie na prídavky do hier sa nikdy nerodia ľahko, a to hlavne z dôvodu, že je náročné zvoliť, ako k nim pristúpiť. Len hodnotenie všetkého nového, čo prináša aktuálna expanzia? Alebo sa pozrieť na to, čo aktuálne vlastne znamená Diablo? Lebo jedno bez druhého neexistuje. A vždy to tak bolo. Aj keď sa obzrieme za dnes milovaným Diablo 2, bola to kvalitná hra, ale tým, na čo dnes toľko spomíname, sa stala až časom, s niekoľkými zásadnými aktualizáciami a hlavne s výnimočnou expanziou Lord of Destruction. No a teraz to tu máme zas, Diablo 4 je na konci a dočkali sme sa druhej expanzie.

Diablo IV: Lord of Hatred pokračuje vo veľmi dobre rozbehnutom príbehu, kde sa bezmenný hrdina teraz za pomoci priateľov postaví samotnému Mephistovi. Ten sa dostal do sveta a pod rúškom falošného proroka hlásajúceho reči o mieri chce svet zaplaviť nenávisťou a zničiť ho. Takže taký aktuálny príbeh zo života. Celé to začína vlastne tam, kde skončila predchádzajúca expanzia, Vessel of Hatred. Neyrelle úspešne našla spôsob, ako Mephista nielen poraziť a poslať späť do pekla, ale skoncovať s ním raz a navždy. Expanzia tak narúša zabehnuté pravidlá Diablo sveta, kde sa Prime Evil po porážke „respawnujú“ v Pekle. Teraz je tu šanca na skutočné víťazstvo, ale len za cenu veľkej obety.

Lord of Hatred poteší svojím príbehom. Celkovo je Diablo 4 asi zatiaľ to najlepšie od Blizzardu v tomto ohľade, ale tu sa scenáristi vyšvihli. Priniesli novú kampaň, ktorá síce nie je až taká dlhá (čisto hlavným príbehom prebehnete za nejakých 8-10 hodín), ale pekne odsýpa, nemá hluché miesta a dokáže vás pohltiť. A čo viac, dokáže aj prekvapiť. Aj som si párkrát povedal, ako to asi skončí, no ani raz som sa netrafil. Pozitívom je, že ani známe postavy tu nemajú plot armor, takže rátajte s tým, že sa s niektorými tvárami rozlúčite.

Na scénu prichádzajú noví nepriatelia, ale vznikajú tiež naozaj nečakané spojenectvá. Naozaj príbeh dokáže príjemne prekvapiť a Mephisto pôsobí, že má pevne v rukách to, o koho vás pripraví, ako s vami zatočí a ako si svet nakoniec podmaní. To všetko v úplne novom prostredí súostrovia Skovos, exotického raja plného silných Amazoniek, ktorý ale pohltí nenávisť. Nové prostredie je inšpirované antickým Gréckom, plné pláží, majestátnych stavieb, ale aj temných zákutí a náročných dungeonov.

Tam môžete prísť v koži doteraz známych postáv zo základnej hry či predchádzajúcej expanzie, ale taktiež môžete siahnuť po hneď dvoch nových triedach. Vracia sa svätý bojovník Paladin zameraný najmä na útoky zblízka, využívanie štítov a s vierou vo svoje špeciálne útoky. Môžete si z neho spraviť masívne silného tanka, ale tiež buffovať spoluhráčov a nerfovať nepriateľov. Možnosti sú to naozaj široké a aj keď sa mi osobne asi nehral až tak dobre ako Crusader v Diablo 3: Reaper of Souls, je to dobre vytvorená trieda, ktorá si už našla fanúšikov a dostatočne sa líši od ostatných v hre.

Druhou novou triedou je Warlock, čo nie je úplná neznáma postava, ale nie je to ani žiadna stálica série. Mal svoju premiéru vo februárovom Reign of the Warlock rozšírení pre Diablo II: Resurrected. Je to ďalšia magická trieda, možno trochu pripomínajúca Necromancera, ale ovláda príšery, ktoré mu pomáhajú v boji. Čo sa týka herného štýlu, skôr je založený na Damage Over Time a buildy si viete taktiež veľmi pekne prispôsobiť. Aby ste však kompletne ovládli jeho schopnosti, musíte najskôr splniť vedľajšie úlohy, ktoré vám odomknú všetky jeho možnosti a schopnosti. Potom možno dokonca pôsobí aj trochu OP.

Mechanicky je to Diablo, ktorého už dobre poznáte. Je to teda akčná RPG, v ktorej zbierate korisť, za skúsenostné body si vylepšujete postavu v rámci skúsenostných stromov a vybavujete ju výzbrojou aj výstrojom. Samozrejme, je tu ešte niekoľko mechaník, ako si môžete postavu prispôsobiť, pričom pribudli aj niektoré nové, ale k tomu sa ešte dostanem. Hrateľnosť štvorky je však za tú dobu od vydania odladenejšia a aj s touto expanziou prichádzajú niektoré zmeny, ktoré to celé ešte vylepšujú. Niektoré sú väčšie, iné menšie. Potešil napríklad toľko žiadaný loot filter, upravené boli unikátne predmety (a ich drop) a pre tých, ktorí hľadajú novú výzvu, pribudla aj nová Torment obťažnosť.

S expanziou tiež prišiel zvýšený level cap a nové variácie skillov pre každú postavu, takže aj niečo pre tých, ktorí už v hre strávili celých 36 dní. Nič veľmi zásadné, ale stále je to oživenie, spestrenie a v konečnom dôsledku aj vylepšenie. Príjemným návratom je návrat set bonusov v podobe systému talizmanov a Charmov. Talizman slúži ako základný predmet s pečaťami, do ktorých vkladáte Charms. Tých môže byť až 6, pridávajú nové afixy a ich kombinovaním aktivujete setové bonusy. No a je tu ešte jedna ikonická vec, ktorá sa vracia - Horadric Cube. Tá prináša nové recepty na výrobu, vylepšovanie predmetov a konverziu materiálov. Dostanete sa k nej až pred koncom kampane, takže akurát vtedy, keď už s podobnými vecami začnete experimentovať a už máte nazbierané aj nejaké tie potrebné suroviny. Je to ale mechanika najmä pre endgame.

A ten endgame? Mne už ani v základnej hre nepripadá zlý, podľa mňa je úplne v poriadku hrať aj iné hry a venovať im svoj čas. V Diablo 4 mám nejakých 170 hodín, nie veľa, ale ani málo, no viem, že teraz sa ku hre opäť na pár desiatok hodín vrátim, aj keď toho času nie je až tak veľa. Najvýraznejšou novinkou v rámci endgame obsahu sú War Plans, čo ani nie je nový obsah, ale skôr nový spôsob hrania obsahu. Hráči si vyskladajú zoznam až piatich obľúbených aktivít (ako Nightmare Dungeons alebo The Pit) a aplikujú na ne modifikátory pre lepšie odmeny.

Je tu ešte nová endgame výzva Echoing Hatred, ktorá preverí aj tie najsilnejšie buildy v boji na smrť proti vlnám neľútostných monštier. To znie dobre, ale takmer sa k nej nedá dostať. Najskôr musíte získať rare predmet, ktorý padá náhodne a zdá sa, že dosť ojedinele, keďže ho doteraz nezískali niektorí hráči ani po desiatkach hodín v Lord of Hatred. Je nešťastné, že je taký nový kus obsahu taký náhodný. Keď ale získate Trace of Echoes predmet, otvorí sa vám v novom hlavnom meste Temis v rámci ostrovov nová možnosť, ktorá vás prenesie do arény. Prvých niekoľko vĺn nepriateľov hneď vyčistíte, ale postupne sú čoraz ťažšie. Odmena ale stojí za to a Echoing Hatred prináša obrovskú hromadu koristi.

Tých rôznych väčších či menších noviniek je v Lord of Hatred naozaj kopa, niektoré veci som možno ani nevyskúšal a nepopísal, lebo sú len na úrovni úpravy balansu niečoho a podobne. Dôležité je, že sa to hrá dobre, lepšie ako predtým, navyše nový obsah poriadne zabaví a hra vás opäť pritiahne na desiatky hodín. Bohužiaľ, nie rybárčením. To tu z nejakého dôvodu tiež pribudlo, ale nie je spracované až tak zábavne a aj vedľajšie questy naviazané naň sú pomerne fádne - nachytajte hentaké a onaké ryby a doneste ich niekomu. Vtipné je len to, že nie vždy chytíte rybu, ale sú tu aj iné úlovky. Raz je to stará čižma, inokedy niečo nebezpečnejšie...

Už som vyššie napísal, že expanzia je skôr kratšia. Ten hlavný príbeh naozaj nie je dlhý, možno dlhší ako Reaper of Souls, ale kratší ako napríklad Vessel of Hatred. Okrem hlavnej príbehovej línie (ktorá vás zavedie v niektorých questoch aj na staré známe lokality) sú tu desiatky vedľajších questov, ktoré pridávajú ďalšie hodiny a hodiny hrania. Niektoré sú napísané dobre, aj keď asi žiadny nie je až taký dobrý ako To Walk a Dark Path, Remnants of the Faith alebo Tenets of Depravity, ale sú dobré. No sú tu aj slabšie, obyčajnejšie vedľajšie úlohy.