Julesa Vernea som nespomínal len tak náhodou, tí sčítanejší mohli zaregistrovať meno Nautilus, pre neznalých vysvetlenie : Nautilus bola ponorka, ktorú zostrojil a neskôr jej šéfoval kapitán Nemo. Na svoju dobu sa jednalo o prevratný stroj, ktorý keby sa dostal pred zraky ľudí, nestretol by sa s pochopením, ľudia neboli na takýto objav pripravení a tak Nemo brázdil hĺbky morí. Kniha, v ktorej ste sa s Nemom mohli stretnúť, sa volá 20 000 míľ pod morom.

My sa však nebudeme venovať knihe, ale hre z francúzskej kuchyne, konkrétne od Crya, menom The Secret Of Nautilus. To, že hra čerpá z vedecko-fantastických kníh napísaných Julesom Verneom sme si už povedali.

Blízka budúcnosť : Vojenská ponorka USS Shark skúma morské dná a priehlbiny, hľadá možné archeologické náleziská pomocou sonaru. Atlantický oceán, rutinná cesta, zrazu sa sonar hlási o svoju pozornosť, ukazuje štyri krát väčší objekt ako USS Shark. To nie je možné. Toto je moja príležitosť, hovorí si mladý archeológ, pod ktorým je prieskum hlbín vykonávaný. Aj napriek striktným zákazom kapitána nasadá do prieskumnej ponorky a vydáva sa preskúmať neznámy objekt. Po vstupe do plavidla ho uvíta ženský hlas „Vitajte na palube kapitán“. Musím byť opatrný. Cesty von niet, keďže sa poklop do komory uzatvoril. Jediná možnosť je preskúmať záhadnú ponorku.

Cryo nedá dopustiť na svoj prevratný engine Omni3D, preto je použitý aj v nautilovi. Každý, kto už videl nejakú hru od Crya, vie si grafiku predstaviť, svižný engine, animované backgroundy, rozlíšenie 640x480, jednoducho nevybočujú z priemeru. Kto mal tú smolu, že ešte žiadnu nevidel, môže sa kochať z okolitých obrázkov.

Pohyb medzi jednotlivými lokáciami spomaľuje animácia simulujúca pohyb, ktorá sa ale nedá vypnúť. Spočiatku zaujímavé, neskôr frustrujúce. Ku grafike prakticky nemám výhrad, aj keď by sa už rozlíšenie mohlo zvýšiť.

Keď som dostal cd-čko s Nautilusom do ruky, druhé,  čo ma napadlo bolo, do zajtra dohrané

Kapitán Nemo postavil loď - ponorku a nie hocijakú. Najal ostrieľaných morských vlkov, obdaril ju pokročilou AI (umelou inteligenciou) a to sa mu stalo osudným. Posádka začala z ničoho nič miznúť, vznikla panika a ani samotný šéf nevie skaze zabrániť. Nemo nemá srdce zničiť svoje celoživotné dielo, loď by mu to aj tak prekazila. Nakoniec sa rozhodne Nautila odparkovať na dno priekopy, kde ju nik nenájde. Náhoda je blbec a tak záhada čaká len na nás.

Po pár klikoch si začnete zvykať na jednoduchý interfejs, ovládaný ako ináč - myšou. Pravým myšítkom sa staráte o inventár, ľavým o interaktivitu. Vynikajúcim spoločníkom na ináč prázdnej lodi plnej Nemových vynálezov sa môže stať váš osobný palmtop. Sem sa vám zaznamenávajú všetky poznámky, hlásenia počítača a Nemov denník. Ďalej tu nájdete pôdorysy všetkých miestností, do ktorých ste vstúpili a samozrejme možnosť ukladania pozície. A tá je dôležitá, keďže môžete zahynúť. Nástrah je obrovské množstvo, z toho plynie veľké množstvo puzzlov technického charakteru. Keď si spomeniem, ako som sa uškrnul, keď som zistil, že Nautilus je iba na jednom CD, pre Cryo dosť nezvyčajné. Nešlo mi to do hlavy, ale potom som na to prišiel. Po pár desiatkach minút som sa pohyboval ešte len v dvoch miestnostiach a potom to prišlo, keď zlyhalo všetko na všetko, prišlo skúmanie každého milimetra plochy na obrazovke, aha maličká kovová gulička v úplnej tme.

Pixel Hunting je v tejto hre samozrejmosťou. Určite na tomto mieste zakysne, zakyslo viacej ľudí (nazdar Nukem :-)). Hádanky nie sú ani ťažké ani ľahké, sú presne šité na mieru Nautilovi. Keď nebudete vedieť ako ďalej, určite ste nejaký predmet prehliadli. Hra je rozdelená do piatich kapitol, každá sa odohráva v inej časti ponorky, akurát v poslednej sa vrátite na úplný začiatok. Predmety nie sú medzi jednotlivými kapitolami prenosné, inventár sa vždy vyprázdni a vy idete od znovu. K inventáru mám jednu výhradu, pokiaľ ho otvoríte, vidíte len tri predmety. K ostatným sa musíte preklikať. Zato mu však nemožno nič zazlievať, môžete ho mať otvorený po celú dobu hrania bez toho, aby vám bránil vo výhľade. V inventári vidíte aj svoju tvár, zastupujúc vaše telo, na ktorú môžete dať napríklad dýchaciu masku, aby ste sa mohli ponoriť. Jednoducho použitie predmetu na samého seba :-)

Zvuková stránka je na tom podobne ako grafická, ľahúčko nadpriemerná, hudobné motívy sa hodia do opustenej ponorky, navyše skoro v každej miestnosti zaznie iný motív. Hovoreného slova je ako šafránu, budete ho počuť v intre, sem tam keď narazíte na Nemov denník. Ppalubný počítač Nautila tiež sem tam niečo utrúsi. Napríklad hlavný hrdina nehovorí nič, čo mne osobne vadilo, počuť ako reaguje na opustenú loď, by mohlo prispieť k celkovej atmosfére.